Bielovodská dolina

O národnej prírodnej rezervácii pozri Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia).

Bielovodská dolina
dolina
Bielovodská dolina
Štát	Slovensko
Región	Prešovský kraj
Pohorie	Vysoké Tatry
Povodie	Dunajec
Nadmorská výška	1 000−1 500 m n. m.
Súradnice	49°13′19″S 20°06′06″V / 49,222067°S 20,10175°V / 49.222067; 20.10175
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Bielovodská dolina
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Bielovodská dolina (poľ. Dolina Białej Wody, nem. Poduplaskital, Alpengrund, maď. Poduplaszki-völgy) je jediná dolina Tatier alpského rázu. Je to najdlhšia dolina celých Tatier. Má vyše 10 km a v období zaľadnenia tu bol 14 km dlhý a vyše 300 m hrubý ľadovec. Preteká ňou Biela voda.

Bielovodská dolina je, podľa mnohých znalcov Vysokých Tatier, najkrajšou tatranskou dolinou. Nie je samostatnou dolinou. Je súčasťou Doliny Rybiego Potoku a doliny Roztoky na poľskej strane Vysokých Tatier. Jej súčasťou sú doliny: Žabia Bielovodská dolina, Ťažká dolina s odnožou Spádovej dolinky, Kačacia dolina s Gerlachovským spádom a Litovorovou dolinou, Svišťová dolina a Rovienky. Odnože dávajú Bielovodskej doline alpský charakter. Ďalšie tri vedľajšie doliny na východe spadajú do masívu Širokej - Litvorový žľab, Spismichalova dolina a Rozpadliny. Tieto doliny sú pre turistov neprístupné. Západné a zároveň štátne ohraničenie Bielovodskej doliny tvorí riečka Biela voda, potom pravé ohraničenie Žabej Bielovodskej doliny, hrebeň Siedmych granátov cez vrcholy Malý Žabí štít po Veľký Žabí štít. Štátna hranica i uzáver doliny pokračuje na vrchol Rysov. Tu štátna hranica končí a uzáver doliny pokračuje po hlavnom hrebeni Vysokých Tatier cez Ťažký štít, Vysokú až po vrchol Ganku a juhovýchodným smerom pokračuje cez Rumanov štít, Zlobivú po Popradský Ľadový štít. Odtiaľ východným smerom sa ťahá cez masív Batizovského štítu až po Zadný Gerlachovský štít. Úsek od Ťažkého štítu po Zadný Gerlachovský štít je južný uzáver Bielovodskej doliny. Ohraničenie doliny pokračuje hlavným hrebeňom, ktorý sa stáča na sever a cez Litvorové veže ústí vo Velickom štíte. Tu sa hlavný hrebeň na krátkom úseku tiahne východným smerom na Východnú Vysokú a potom severne na vrchol Svišťového štítu a severovýchodným smerom na Malý Javorový štít. Juhovýchodný uzáver Bielovodskej doliny sa tu končí. Západný uzáver potom tvorí dlhý hrebeň Javorových veží cez Žabie vrchy, Štít nad Zelenou dolinkou až na Širokú a pokračuje vedľajším hrebeňom Širokej cez Zámky, Horvátsky vrch, Zadnú kopu po Holicu.^[1]

Názov prevzala od svojho potoka Biela voda. Jej dno tvoria granitové biele okruhliaky. Bielovodskú dolinu netreba zamieňať s Dolinou Bielej vody kežmarskej vo východnej časti Vysokých Tatier. Iná situácia je v poľskej toponomastike, kde Bielovodskej doline patrí označenie Dolina Białej Wody a naša Dolina Bielej vody kežmarskej je v poľskom názvosloví Kiezmarska Dolina (Kežmarská dolina). Bielovodská dolina bola už v 18. storočí pastierskym terénom piatich goralských obcí a preto sa v jej názve objavili ľudové pastierske názvy. Platí to o dávnejšom jej názve - Podúplazská dolina, ktorý vystihuje jej alpínsky charakter so strmými trávnatými svahmi, posiatymi skalami. Zadnú kopu volali Malý úplaz, pod ktorým bola Podúplazská poľana, na ktorej boli salaše pastierov z Jurgova, Čiernej Hory, Lendaku a Repiska. Pastieri volali Bielovodskú dolinu aj Dolinou pod Vysokou. V ponemčenej forme Wiszokathal sa o nej zmieňuje Göran Wahlenberg^[2]

• Červená dolina
• Rozpadliny
• Spismichalova dolina
• Litvorový žľab
• Rovienky
• Svišťová dolina
• Zamrznutý kotol
• Kačacia dolina
• Litvorová dolina
• Železná kotlina (bielovodská)
• Ťažká dolina
• Žabia Bielovodská dolina , aj Žabia dolina bielovodská^[2]

V samotnej Bielovodskej doline nie sú plesá. Sú len v jej odnožiach:

• Kačacie pliesko (Kačacia dolina)
• Zelené Kačacie pleso (Kačacia dolina)
• Litvorové pleso (Litvorová dolina)
• Rovienkové pleso (Rovienky)
• Hrubé pleso (Svišťová dolina)
• Ťažké pleso (Ťažká dolina)
• Zmrzlé pleso (Ťažká dolina)
• Zamrznuté oká (7) (Zamrznutý kotol)
• Zamrznuté pleso (Zamrznutý kotol)
• Nižné Bielovodské Žabie pleso (Žabia Bielovodská dolina)
• Vyšné Bielovodské Žabie pleso (Žabia Bielovodská dolina)
• Jelenie pliesko (Kačacia dolina)^[2]

• Biela voda
• Rybí potok
• Žabí potok
• Spádová voda
• Ťažký potok
• Zelený potok
• Litovorvý potok
• Svišťovský potok
• Rovienkový potok
• Michalov potok
• Červený potok
• Zelená voda
• Javorková voda
• Litvorová voda
• Roztocký potok^[2]

Po modrej turistickej značke z Lysej Poľany vedie popri pravom brehu Bielej vody lesná cesta (je aj pre starších turistov pohodlná) na Bielovodskú poľanu, kde v jej strede stojí lesovňa. V hornej časti doliny, pod Bielovodskou vežou je Poľana pod Vysokou. Značkovaná cesta vedie Bielovodskou dolinou okolo Rozpadlín, Spismichalovej doliny, Litvorového žľabu, Rovienok, Svišťovej doliny, ktoré sú po ľavej strane turistického chodníka do Litvorovej doliny a do Zamrznutého kotla, kde sa cesty rozdeľujú po modrej značke do Prielomu a na Zbojnícku chatu vo Veľkej Studenej doline a po zelenej značke cez Poľský hrebeň do Velickej doliny a na Sliezsky dom.^[3]

Z Lysej Poľany vedie ku horárni v Bielovodskej doline bezbariérový turistický chodník, vhodný pre ľudí so zníženou mobilitou a imobilných. Má dĺžku 4 km, jeho povrch je zhutnený štrkový, preto sa najmä vozíčkarom odporúča sprievod.^[4]

Do konca roku 1990 bolo v oblasti Bielovodskej doliny zaznamenaných 67 smrteľných úrazov. Z nich 48 po páde na skalách, 10 prípadov podchladenie, pád lavín, zamrznutie. Iné príčiny 9.^[1]

• 
  Kačacia dolina
• 
  Litvorová dolina
• 
  Ťažká dolina
• 
  Rovienky

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bielovodská dolina

• Poloha na turistickej mape