Rumanov štít
| Rumanov štít | |
| vrch | |
 Rumanov štít v strede
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obce | Tatranská Javorina, Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Poprad |
| Nadmorská výška | 2 428 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′19″S 20°06′21″V / 49,17205°S 20,1059°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
| Prvovýstup | J. Chmielowski Klemens Bachleda J. B. Tajber |
| - dátum | 1902 |
  | |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Rumanov štít | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Rumanov štít[1] (2 428 m n. m.[2]) je dvojvrchol v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží v závere Zlomiskovej doliny nad Vyšnými Hágmi, približne 16 km severozápadne od Popradu.[3]
Názov
[upraviť | upraviť zdroj]Štít dostal názov podľa známeho horského vodcu 19. storočia Jána Rumana Driečneho.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie obce Tatranská Javorina a čiastočne i mesta Vysoké Tatry.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Štrbské Pleso, Vyšné Hágy a Nová Polianka, juhovýchodne leží Tatranská Polianka, Tatranské Zruby a Starý Smokovec a severne Tatranská Javorina.[2][5] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Mengusovská dolina.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Rumanov štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Gánkom (2 462 m n. m.) a Popradským Ľadovým štítom (2 396 m n. m.). Hlavný, severozápadný vrchol má 2428, juhovýchodný 2 419 m n. m. a oddeľuje ich Rumanova štrbina. V severovýchodnej stene možno rozoznať tri piliere. V spodnej časti pravého piliera sa týči Rumanov Mních. Od Gánku na severozápade ho delí Gánková štrbina, od Zlobivej na juhovýchode Vyšná Zlobná štrbina. Do Kačacej doliny spadá pôsobivou, vyše 600 metrovou severovýchodnou stenou, ktorá je súčasťou mohutného tzv. „Kačacieho múra“. Oveľa prístupnejší je od Zlomiskovej doliny, resp. jej odnože Rumanovej dolinky.[6]
Severným smerom sa nachádza Gánok (2 462 m n. m.), Ťažká veža (2 254 m n. m.), Kačacia veža (2 197 m n. m.), Mlynár (2 170 m n. m.) a Široká (2 210 m n. m.), východným Hrubá veža (2 086 m n. m.), Litvorový štít (2 413 m n. m.), Velický štít (2 319 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Batizovský štít (2 448 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.) a Kotlový štít (2 537 m n. m.), južným Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Zlobivá (2 426 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.), Ostrva (1 984 m n. m.) a Zlomisková veža (2 133 m n. m.) a západným Satan (2 422 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.) a Rysy (2 503 m n. m.).[5] Severovýchodne sa nachádza Kačacia dolina, ktorou voda odteká riečkou Biela voda do Dunajca, juhozápadne sa nachádza Zlomisková dolina, ktorou tečie Ľadový potok, smerujúci do Batizovského potoka a rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[2] umožňuje kruhový rozhľad. Pozorovateľné sú okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež veľká časť Nízkych Tatier a mnohé vrchy v južnom Poľsku.[7]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[3], preto je dostupný len s horským vodcom.
Prvovýstupy
[upraviť | upraviť zdroj]- 1902 Prvý výstup J. Chmielowski, K. Bachleda a J. B. Tajber.
- 1929 Prvovýstup B. Chwaściński, W. Stanislawski a J. Wojnisz, IV.
- 1956 Prvý zimný výstup stenou J. Červinka a V. Snášel, ľavý pilier.
- 1967 Prvovýstup M. Orolin s G. Haakom spodná časť, so Z. Drlíkom horná, V A1.[6]
Galéria
[upraviť | upraviť zdroj]-
-
-
-
Kačací múr, Rumanov štít s Gankovou štrbinou vpravo.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.
- ↑ a b Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Tatranské štíty a ľudia. 1. vyd. Tatranská Lomnica : IaB, 2012. ISBN 978-80-969017-9-1. S. 159.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-06-02]. Dostupné online.
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
- M. Orolin, Strmé cesty k Himalájam, Šport 1980.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rumanov štít
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]- Vysoké Tatry
- Bielovodská dolina (národná prírodná rezervácia)
- Mengusovská dolina (národná prírodná rezervácia)
- Tatranský národný park
- Zoznam vrcholov vo Vysokých Tatrách