Dolina Tomanowa

	Dolina Tomanowa
	dolina
	Dolina Tomanowa
Štát	Poľsko
Región	Malopoľské vojvodstvo
Okres	Tatranský
Obec	Kościelisko
Pohorie	Západné Tatry
Súradnice	49°13′29″S 19°52′29″V / 49,224722°S 19,874722°V
	Poloha v Poľsku
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Dolina Tomanowa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°13′29″S 19°52′29″V / 49,224722°S 19,874722°V

Dolina Tomanowa je dolina v poľskej časti Západných Tatier, zaberajúca horné východné poschodie Doliny Kościeliskiej. Je jedným z hlavných odvetví tejto doliny.

Poloha

Na východnej a južnej strane ju ohraničuje Hlavný hrebeň Západných Tatier začínajúc od Temniaka cez Tomanovské sedlo, Poľskú Tomanovú po Smrečiny (Smrečinský vrch). Zo severu dolinu lemuje Tomanowy Grzbiet, Smreczyński Żar a Gubalec, na východe Skrajny Smreczyński Grzbiet , ktorý ju oddeľuje od Doliny Pyszniańskiej – druhého veľkého odvetvia Doliny Kościeliskiej.

Dolina Tomanowa sa severozápadným smerom zvažuje z Tomanovského sedla cez Kamienisty Żleb a pri Polanie Smytniej sa stáča do Doliny Kościeliskiej. Po jej dne preteká Tomanow Potok, ktorý sa vlieva do Kościeliskiego Potoka. Dolina má asymetrickú štruktúru. Na južnej strane má niekoľko bočných odvetví, smerom od východu na západ sú: Dolina Sucha Tomanowa, Zadnia Sucha Dolina Smreczyńska, Skrajna Sucha Dolina Smreczyńska. Na severnej stane nemá bočné odvetvia, len niekoľko žľabov, z ktorých najvýznamnejší je Czerwony Żleb.

Geológia

V doline sú dva typy hornín. Jej južné úbočia tvoria kryštalické horniny a severné stráne tvoria vápencové a dolomitické sedimenty. Počas pleistocénu bola pokrytá ľadom.

Príroda

Cez dolinu vedie hlavná migračná trasa divokej zveri. Na jar tu často možno vidieť stopy medveďa a jelenej zveri. Z rastlín, ktoré sú v Poľsku zriedkavé, tu rastie krivec najmenší (Gagea minima (L.) Ker Gawl.) a v Czerwonym Żlebe tiež ostropysk poľný tatranský (Oxytropis campestris (L/) DC), ktorý rastie len v Tatrách, aj to len na niektorých miestach. Na vápencových skalách rastie bohatá vápencomilná kvetena. V roku 2004 v Czerwonym Żlebe boli objavené tri stopy dinosaurov pochádzajúce z vrchného triasu (nachádzajú sa v Muzeu Przyrodniczym Tatrzańskiego Parku Narodowego).

História

V minulosti bola dolina vyklčovaná a vypásaná. Toto právo udelil goralom v roku 1615 kráľ Žigmund III.. Pasenie ovcí bolo zakázané v roku 1957, kedy bola vyhlásená prísna prírodná rezervácia. Cez dolinu i cez Tomanovské sedlo, od dávnych čias prechádzali na druhú stranu Tatier obchodníci, pastieri, pytliaci, haviari a zbojníci. V roku 1899 sa dokonca plánovalo vybudovať cestu spájajúcu Podhalie s Liptovom. V doline v minulosti dolovali železnú rudu. Zmieňujú sa o tom listiny z roku 1736. Neskôr gorali predali dolinu grófovi Władysławovi Zamoyskému. V roku 1927 tu postavili vzorový salaš, kde školili bačov. Počas druhej svetovej vojny sa na salaši skrývali sovietski partizáni.

Turistika

z chaty na Hali Ornak v Doline Kościeliskiej, smerom na sever na rázcestie, potom na Czerwony Żleb, Tomanowy Grzbiet a Wysoki Grzbiet na Chudą Przełączkę a ďalej na Temniak:
- Čas túry od chatky na rázcestie: 1:30 h, ↓ 1:10 h
- Čas túry od rázcestia na Chudą Przełączkę: 1:30 h, ↓ 1 h
chodník vedúci Kamienistym Żlebem na Tomanovské sedlo, ktorý sa začína v hornej časti Wyżniej Polany Tomanowej na rázcestí v Doline Tomanowej (križuje sa so zeleno značeným chodníkom), je od 22. mája 2009 uzavretý.