Preskočiť na obsah

Široká dolina (Vysoké Tatry)

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Široká dolina
dolina
Široká dolina s Tichým plesom
Štát Slovensko Slovensko
Región Prešovský kraj
Okres Poprad
Pohorie Vysoké Tatry
Povodie Dunajec
Súradnice 49°14′52″S 20°08′12″V / 49,24778°S 20,13667°V / 49.24778; 20.13667
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Slovenska
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Široká dolina
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Široká dolina (poľ. Dolina Szeroka Jaworzyńska, Szeroka Dolina, nem. Širokatal, Sirokatal, Breitberg Tal, maď. Siroka völgy) je pomerne veľká dolina, ktorá od severu zasahuje do masívu Širokej a je jedným z hlavných odvetví Javorovej doliny vo Vysokých Tatrách. Jej ústie leží bezprostredne na juh od vyšného konca Tatranskej Javoriny. Je dlhá 5,7 km, zaberá plochu asi 9,3 km².[1]

Z obidvoch strán je ohraničená ramenami, ktoré vybiehajú zo Širokej. Od západu je to rameno, na ktorom je Skalka (1 438 m n. m.), Zadná kopa (1 674 m n. m.) Horvátov vrch (1 902 m n. m.), Zámky (2 010 m n. m.), oddeľujúce Širokú dolinu od Bielovodskej doliny. Na východe ju ohraničuje rameno, ktoré vybieha zo Širokej, potom pokračuje vrch Svišťovky, Košiar (1 870 m n. m.), Veľký Baboš (1 523 m n. m.) a Malý Baboš (1 471 m n. m.).[1]

Michalčiná poľana v Širokej doline, za ňou Malý a Veľký Baboš a Belianske Tatry

Hlavným tokom doliny je Široký potok (poľ. Szeroki Potok) vtekajúci do Javorinky (poľ. Jaworowy Potok). V doline je komplex troch vedľa seba ležiacich prameňov nazvaných Vyvieranie (poľ. Wywiery) vo výške 1 150 m n. m.. Nižšie na Michalčinej poľane sa so Širokým potokom spája Medvedia voda (poľ. Niedźwiedzia Woda) a Pitoňáková voda (poľ. Pitoniakowa Woda). Horné časti doliny sú odvodňované podzemnými tokmi. Povyše Tichého plesa vyviera Tichý prameň. Jeho odtok mizne po niekoľkých metroch pod povrchom. V doline pod hrebeňom Horvátovho vrchu leží Tiché pleso a asi 75 m od neho je nestále Malé Tiché pleso.

Prevažná časť doliny je vytvorená druhohornými sedimentmi (vápence, dolomity, pieskovce, bridlice). Masív Širokej je tvorený z kryštalických hornín granitu a žuly. V údolí sa nachádzajú krasové útvary. V doline je jaskyňa Tichá diera (poľ. Cicha Dziura), ktorá je na niektorých mapách znázornená nesprávne ako Snežná jaskyňa.

V Javorovej doline sa nachádza viacero jaskýň, ktoré už dávno pred ich oficiálnym objavením navštevovali hľadači pokladov. Mnohé objavili poľskí speleológovia. Nachádza sa tu Ľadová jaskyňa, Jaskyňa pod Javorom, Medvedia jaskyňa, Medvedia diera, Zelená jaskyňa, Tesná jaskyňa, Mokrá diera, Suchá diera.

Vegetácia je typická pre tieto vysokotatranské polohy. Vegetácia je preriedená pôsobením vetrov i lykožrúta smrekového. Nachádzajú sa tu mnohé lesné poľany  – Široká poľana, Michalčiná poľana, Suchá poľana, Kubalova poľana. Ich okolie tvorí smrekový porast. Široká dolina je prísne chránenou prírodnou rezerváciou TANAPu.

Vchod do jaskyne Tichá diera

Pomenovanie doliny nie je charakteristické pre samu dolinu. Je pomerne úzko uzavretá hrebeňmi Širokej, ale je druhotne prevzatý z názvu tejto rozložitej hory. Správny zmysel je "dolina pod Širokou". Poliaci poznajú aj pomenovanie jej hornej časti  – Wyźnia Szeroka Dolina.[1]

Dolinu v minulom storočí i dávno pred tým navštevovali pastieri z Jurgova a Čiernej Hory. Na jej poľanách stáli salaše. Vo Svišťovskej doline, ktorá susedí so Širokou dolinou v rokoch 1759  – 1873 dolovali železnú rudu, ktorú spracovávali v hutách v Tatranskej Javorine. V neskorších rokoch vlastnil dolinu knieža Christian Hohenlohe, ktorý v nej vysadil niekoľko nie pôvodných druhov vysokohorskej zveri a zakázal turistické aktivity.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]