Preskočiť na obsah

Vyšný Žabí štít

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Veľký Žabí štít)
Vyšný Žabí štít
vrch
Štáty Slovensko Slovensko,  Poľsko Poľsko
Regióny Prešovský, Malopoľské vojvodstvo
Okresy Poprad, Powiat tatrzański
Obce Tatranská Javorina, Tatranská Bukovina
Časť Vysoké Tatry
Pohorie Tatry
Podcelok Východné Tatry
Povodie Dunajec
Nadmorská výška 2 262,8 m n. m.
Súradnice 49°11′16″S 20°05′20″V / 49,1878°S 20,0888°V / 49.1878; 20.0888
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup len s horským vodcom
Prvovýstup J. Chmielowski, K. Jordán, K. Bachleda a druhovia
 - dátum 26. júl 1905
Poloha v rámci Tatier
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Żabi Szczyt Wyżni
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Vyšný Žabí štít[1] (2 262,8 m n. m.[2]; poľ. Żabi Szczyt Wyżni) je vrch v Tatrách na slovensko-poľskej hranici. Leží v závere Žabej Bielovodskej doliny, južne od obce Tatranská Javorina, približne 19 km severozápadne od Popradu.[3] Často býva nepresne označovaný ako "Veľký Žabí štít".

Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží na slovensko-poľskej hranici, na pomedzí Prešovského kraja a Malopoľského vojvodstva. Severná a východná časť hrebeňa zasahuje do okresu Poprad a katastra obce Tatranská Javorina, juhozápadná prináleží do Powiatu tatrzańského a gminy Tatranská Bukovina. Najbližším sídlom je severne situovaná Tatranská Javorina, severovýchodne sa nachádza Ždiar, južne Vyšné Hágy a Štrbské Pleso a severozápadne mesto Zakopané.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a národnej prírodnej rezervácii Bielovodská dolina, na poľskom území sa nachádza Tatrzański Park Narodowy.[3]

Vyšný Žabí štít je výrazný pohraničný uzlový štít v severnej rázsoche, vybiehajúcej z Rysov v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier a oddeľujúcej Bielovodskú dolinu od poľskej Doliny Rybieho potoka. Cez vrchol prechádza aj hranica oblasti zákazu horolezectva, týkajúca sa aj jeho 500 – metrovej trojuholníkovej severnej steny. Žabia Bielovodská dolina, do ktorej stena spadá, je rezerváciou s najvyšším stupňom ochrany. Južnú hranicu oblasti zákazu tvorí spojnica Veľký Žabí štít – Ťažké (České) pleso. Od Malých Rysov ho oddeľuje Česká štrbina, od Mlynára na SV zasa Mlynárovo sedlo. Druhá, pohraničná vetva na SZ pokračuje cez Vyšné Bielovodské sedlo na Žabí Mních, Malý Žabí štít a Sedem Granátov. Z nich hranica zbieha do potoka Biela voda (Bialka).

Severne sa v Žabej Bielovodskej doline nachádza Vyšné a Nižné Bielovodské Žabie pleso, ktorými voda z tejto časti odteká Žabím potokom do Bielej vody v povodí Dunajca. Juhovýchodne leží Spádová dolinka, čoby odnož Ťažkej doliny, ktorými vodu z južných svahov odvádza Ťažký potok. Na západnom úpätí sa v Doline Rybiego Potoku nachádza Czarny Staw pod Rysami a severnejšie aj Morské oko, ktorými vodu do Bielej vody odvádza Rybí potok.[3]

Severne sa nachádza Opalony wierch (2 115 m n. m.), Wielki Woloszyn (2 154 m n. m.), Skrajny Woloszyn (2 092 m n. m.), Nižný Žabí štít (2 098 m n. m.), Malý Mlynár (1 973 m n. m.) a Zámky (2 010 m n. m.), východne sa vypína Široká (2 210 m n. m.), Mlynár (2 170 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.), Svišťový štít (2 383 m n. m.) a Hrubá veža (2 086 m n. m.), južne Kačacia veža (2 197 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Žabia veža (2 340 m n. m.) a západne Hincova veža (2 377 m n. m.), Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), Čubrina (2 376 m n. m.), Hrubý štít (2 178 m n. m.), Mních (2 067 m n. m.) a Miedziane (2 233 m n. m.).[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[5] umožňuje kruhový rozhľad. Vzhľadom na nadmorskú výšku a okolitý terén sú viditeľné blízke doliny a okolité vrcholy Vysokých Tatier, časť hrebeňa Belianskych Tatier a podhorie v poľskej časti.[6]

Vrch je súčasťou národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku, preto vrchol nie je voľne prístupný. Výstup naň je možný len s horským vodcom.[3]

Horolezecké výstupy

[upraviť | upraviť zdroj]
  • 1905 Prvý výstup, cez Vyšné Bielovodské sedlo J. Chmielowski, K. Jordán, K. Bachleda, A. Kroebl, S. Krygowski, T. Lopuszański, J. Bachleda, J. Karpiel, J. Maruszarz a J. Stópka, chodecky.
  • 1909 Prvovýstup S. Porebski cez Ťažkú (Českú) štrbinu, I.
  • 1959 Zimná tragédia v severnej stene: J. Biedermann, J. Panfil a M. Hensol zahynuli v lavíne, ktorá ich zmietla až do plesa.

Horolezecky najzaujímavejšia bola práve 500-metrová severná stena s ťažkými cestami, napr. Orlowski – Źulawski VI, alebo cesta bratov Krížovcov.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. In: Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR.
  2. a b c Vysoké Tatry. Turistická mapa. 1 : 50 000. 14. vydanie. Harmanec: VKÚ, a. s., 2023.
  3. a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
  4. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
  5. Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-02-28]. Dostupné online.
  • A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VI. diel, Šport 1979.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]