Dolina Miętusia

Dolina Miętusia
dolina
Dolina Miętusia, vzadu Hruby Regiel
Štát	Poľsko
Región	Malopoľské vojvodstvo
Okres	Tatranský
Obec	Kościelisko
Pohorie	Západné Tatry
Súradnice	49°15′21″S 19°53′38″V / 49,255833°S 19,893889°V / 49.255833; 19.893889
Poloha v Poľsku
Poloha v rámci Tatier
Wikimedia Commons: Dolina Miętusia
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Dolina Miętusia je bočným a najväčším oddelením Doliny Kościeliskiej v poľských Západných Tatrách. Má plochu okolo 26 km a je dlhá asi 4,5 km.

Obidve doliny sa spájajú na mieste sútoku potokov, ktoré tečú dnom dolín trochu nad Wyżniou Kirou Miętusiou vo výške okolo 947 m n. m.

Hranicu Doliny Miętusiej ohraničujú tri hrebene: severozápadný hrebeň Temniaka, Hlavný hrebeň Západných Tatier na úseku od Temniaka po Malolučniak a jeho severozápadný hrebeň, ktorý sa ťahá cez Czerwony Gronik na Kończystu Turniu. Na dolnom konci Niżniej Miętusiej Równi sa stáča na juhovýchod. Rovnako sa mení jej charakter. Dolina bola modelovaná ľadovcami, ktoré vytvorili tri podlažia oddelené od seba skalnými prahmi:

• prvé poschodie tvorí Niżnia a Wyżnia Miętusia Rówień,
• druhé poschodie tvorí ľadovcový kotol Wielkej Świstówki,
• tretie poschodie má dve odnože: Dolinu Litworowu a Dolinu Mułowu

Takmer celá dolina je vytvorená zo sedimentálnych hornín – dolomitov a vápencov. Iba Malolučniak a Twardy Grzbiet pokrývajú kryštalické horniny. V doline sú početné prameniská a jaskyne. Miętusi Potok sa objavuje na severnom konci Wyżniej Miętusiej Równi. Vteká do Kościeliskeho Potoka. Bočné dolinky a žľaby sú prevažne suché. Najväčšie jaskyne v doline sú: Jaskinia Mała w Mułowej, Jaskinia Kozia, Ptasia Studnia, Jaskinia Miętusia, Studnia w Kazalnicy. Z pozoruhodnej flóry tu rastie v Poľsku málo sa vyskytujúci: lomikameň ovisnutý a sklenobyľ bezlistá, ktorá pravdepodobne už vyhynula.

Pomenovanie doliny je od šoltýsov Miętusów z Cicheho, ktorým na konci 16. storočia kráľ Zigmunt III. Wasa daroval pastviská. Asi desať rokov po vytvorení Tanapu bolo pasenie dobytka zakázané a príroda sa začala obnovovať. Po roku 1980 roku bolo vypásanie na poľane Zahradziska s prísnymi obmedzeniami povolené. Dolina Miętusia, tak ako mnohé iné doliny, bola dejiskom baníckej činnosti. Do roku 1800 tu ťažili železnú rudu a postavili banícku cestu do Kuźnic.

• Turistická značka čierna – prechádza dolnou časťou doliny cez Dolinu Małej Łąki do Doliny Kościeliskiej.
  • Čas túry: z Przysłop Miętusi do Doliny Kościeliskej: 40 min, ↑ 50 min.
• – tzv. „hawiarska droga“ z Gronika cez Przysłop Miętusi a Czerwony Grzbiet na Malolúčniak. Od Przysłopu Miętusieho vedie modrá značka dolinou pod hrebeňom Skoruśniaka.
  • Čas túry z Gronika na Przysłop Miętusi: 1 h, ↓ 45 min.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dolina Miętusia

• Poloha na turistickej mape

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Dolina Miętusia na poľskej Wikipédii.