Hladomor na Ukrajine

Hladomor na Ukrajine v rokoch 1932 – 1933 (po ukrajinsky Holodomor^{[pozn 1]}) bol hladomor, ktorý postihol vidiek Ukrajinskej sovietskej socialistickej republiky v rámci Sovietskeho zväzu v roku 1932. Bol súčasťou hladomoru v Sovietskom zväze v rokoch 1932 – 1933, ktorý postihol viaceré poľnohospodárske oblasti krajiny (Severný Kaukaz, Povolžie, Kazachstan, južný Ural a západnú Sibír). Ukrajinský hladomor bol jedným z dôsledkov Stalinskej politiky kolektivizácie poľnohospodárstva, ktorú Stalin inicioval začiatkom 30. rokov 20. storočia s cieľom likvidácie súkromného vlastníctva poľnohospodárskej pôdy na úkor štátom kontrolovaných kolchozov v rámci prvej päťročnice a industrializácie hospodárstva.

Neutralita a nestrannosť tohto článku je ľahko spochybniteľná alebo sporná. Upravujte preto článok opatrne a predtým si, prosím, prečítajte diskusiu.

Faktom na celej udalosti bolo to, že sa celej tragédií hladomoru dalo predísť.^{[pozn 2][pozn 3]} Stravy bolo dostatok, ale štát systematicky konfiškoval jej väčšinu pre vlastné potreby. Keď sa v roku 1932 ozvali ukrajinskí komunisti, dožadujúci sa zvýšenia výroby obilia, ktorú Stalin plnil len na 44 %, začali sa vyskytovať prvé problémy a na následky hladomoru zomierali prví ľudia.

Navyše o ľahostajnosti režimu k ľudskému utrpeniu, cenou ktorých sa uskutočňovala Stalinova politika, svedčil rad opatrení, ktoré vláda Sovietskeho zväzu v roku 1932 začala uskutočňovať. V auguste toho roku stranícki aktivisti dostali právo skonfiškovať zrno v kolchozoch a ten istý mesiac bol prijatý aj hanebný zákon, ktorý určoval trest smrti v prípade rozkrádania „socialistického majetku“. Pri zmiernení podmienok sa takéto „protištátne zločiny“ trestali 10 rokmi nútených prác v gulagoch. Aby roľníci neopúšťali svoje kolchozy a nehľadali si stravu niekde inde, keďže v novembri roku 1932 bol zavedený zákon, ktorý zakazoval roľníkom čerpať zrno, až kým nebude splnený plán štátnych zásob, bol zavedený tzv. režim vnútorných pasov.

Hladomor, ktorý sa počas roku 1932 postupne rozširoval, dosiahol svoj vrchol začiatkom roka 1933, keď mala päťčlenná roľnícka rodina k dispozícii na konzumáciu 80 kg zrna (1,7 kg/os.), a to do nasledujúcej úrody. V prípadoch, keď obilie nezvýšilo, roľníci jedli mačky, psov, myši, kôru, listy, ba dokonca splašky. Často sa ľudia nevyhli ani kanibalizmu.^{[pozn 4]} Aj napriek tomuto, stranícki aktivisti pokračovali v konfiškovaní chleba bez toho, aby brali ohľad na dôsledky hladomoru v dedinách, v ktorých obyvateľstvo postupne vymieralo.

Stalin a jeho spolupracovníci sa na všetko pozerali úplne inak:

Sovietske archívne materiály o hrozivých výsledkoch hladomoru na Ukrajine zaryto mlčia alebo sú nedostupné.^{[pozn 5]} Preto je zložité zistiť, koľko ľudí počas rokov 1932 – 1933 umrelo. Odhaduje sa však, na základe demografického výpočtu Ukrajincov, že to na Ukrajine mohlo byť až 3 – 6 miliónov ľudí. Boli však aj oblasti, ktoré hladomor rokov 1932 – 1933 vôbec nepostihol, najviac však utrpela Ukrajina. Jeden z faktorov prečo tomu bolo tak, pramení v prvej päťročnici, v ktorej sa píše, že „Ukrajina bude slúžiť ako kolosálne laboratórium pokusom nových foriem sociálno-ekonomickej a výrobno-technickej prestavby vidieckej ekonomiky celého Sovietskeho zväzu.“

Ukrajinský vidiek, tradičný a jeden z najrozvinutejších roľníckych regiónov krajiny sa kolektivizácii svojho majetku bránil. Preto práve na Ukrajine – tak ako nikde inde – komunistický režim uskutočňoval svoju politiku so všetkými jej hrôzostrašnými následkami rýchlejšie^{[chýba zdroj]}, než v ostatných republikách.^{[pozn 6]} Hladomor na Ukrajine bol pre Stalina prostriedkom oslabenia ukrajinského nacionalizmu. Je pochopiteľné, že spojenie nacionalizmu s roľníctvom neostalo bez povšimnutia sovietskeho vedenia. Stalin hovorieval, že „roľnícka otázka bola základom jadra národnej otázky... Vo svojej podstate sa národná otázka rovnala otázke roľníckej.“ Preto možno prísť k záveru, že Stalin pokladal v lepšom prípade smrť miliónov ľudí za nevyhnutnú cenu industrializácie a hladom bojoval proti všetkým nepriateľom v tejto obzvlášť neobľúbenej časti Sovietskeho zväzu akou Ukrajina vždy bola.

Informovanie o hladomore v rámci Sovietskeho zväzu bolo pokladané za podkopávanie budovania socializmu v krajine, teda kontrarevolučnú činnosť, ktorú bolo možné trestať najvyššími trestami.^[1] Niektoré zahraničné periodiká západných krajín tiež zamlčali jeho veľkolepý rozmer. Mnohí ľudia na západe totiž ťažko dokázali pochopiť, že v tom čase, keď sa v Sovietskom zväze exportovalo zrno a odmietala sa zahraničná pomoc, môže na Ukrajine dôjsť k hladomoru. Vtedajšia situácia v Sovietskom zväze tomu však nasvedčovala.

Ukrajina sa už mnoho rokov snaží dosiahnuť uznanie hladomoru za akt genocídy Ukrajincov.

Moskva však protiargumentuje, že hladomor zasiahol nielen územia Ukrajiny, ale aj rozsiahle oblasti južného Ruska (Povolžie) a severného Kazachstanu, a že hladomor spôsobila rozsiahla kolektivizácia a konfiškácia potravín roľníkom pre urýchlenú industrializáciu. Ďalším argumentom je pre Rusko to, že toto konanie sovietskych orgánov nebolo namierené proti žiadnej konkrétnej etnickej skupine.^[2]

• Austrália
• Brazília
• Bulharsko
• Chorvátsko
• Česko
• Ekvádor
• Estónsko
• Francúzsko
• Gruzínsko
• Holandsko
• Island
• Írsko
• Kanada
• Kolumbia
• Litva
• Lotyšsko
• Luxembursko
• Maďarsko
• Mexiko
• Moldavsko
• Nemecko
• Paraguaj
• Peru
• Poľsko
• Portugalsko
• Rumunsko
• Slovensko
• Slovinsko
• Spojené kráľovstvo
• Spojené štáty
• Taliansko
• Ukrajina
• Vatikán

Okrem toho za genocídu uznal hladomor aj Európsky parlament^[4] a Rada Európy^[5].

1. ↑ Ukrajinské slovo holodomor neznamená hladomor, teda (masovú) smrť hladom, ale znamená buď špecificky len udalosť, ktorá je predmetom tohto článku (písané s veľkým H), alebo umelo vytvorený hladomor s cieľom vyhubiť populáciu (písané s malým h). Podľa: Slovnik ukrainskoi movi. Dostupné online
2. ↑ Sám Stalin sa na margo tejto udalosti vyjadril stroho: „Nikto nemôže poprieť, že úroda obilia prevyšovala v roku 1932 úrodu z roku 1931.“ Výpočty z roku 1930 však dokazujú opak a hovoria o 12 % poklese priemeru z rokov 1926 – 1930.
3. ↑ Jeden zo straníckych aktivistov vysvetlil Stalinove kroky vyhladzovania Ukrajiny takto: „Verili sme, že Stalin je múdry vodca... Oklamali nás, pretože sme chceli byť oklamaní. Tak sme verili v komunizmus, že sme boli schopní urobiť preňho akýkoľvek zločin.“
4. ↑ Podľa slov jedného sovietskeho autora „najprv umierali muži, potom deti a posledné umierali ženy“.
5. ↑ Ak by vyšiel najavo rozsah celej tragédie, bolo by celkom očividné, že by to zanechalo vážnu ujmu takému charakteru krajiny, o aký sa Moskva snažila nielen u seba doma, ale aj v zahraničí. Preto štátna moc v Sovietskom zväze dlho zakazovala otvorene hovoriť o hladomore v krajine.
6. ↑ Ako povedal sovietsky prozaik Vasilij Grossman: „Bolo jasné, že Moskva vkladá do Ukrajiny veľké nádeje. A ich výsledkom bolo to, že sa na nej vybúrila.“

• APPLEBAUMOVÁ, Anne: Rudý hladomor : Stalinova válka na Ukrajině. Praha : Pavel Dobrovský – BETA, 2018. 400 s. ISBN 978-80-759-3009-5
• KRAVČENKO, Viktor: Žil som pod červenou hviezdou, Bratislava: PostScriptum 2012, ISBN 9788089567096
• О. Субтельний: Исторiя Украiни. Киiв. 2006.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hladomor na Ukrajine