Preskočiť na obsah

Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu
Súčasť staromaďarských nájazdov do Európy

Vpád starých Maďarov do Talianska, južného Francúzska a Córdobského kalifátu (v súčasnosti Španielsko)
Dátum 942
Miesto Lleida, Córdobský kalifát
(v súčasnosti Španielsko)
Výsledok Po vyplienení územia sa Maďari stiahli
Protivníci
Starí Maďari Córdobský kalifát
Sila
neznáma neznáma
Straty
neznáme neznáme
Mapa maďarských nájazdov do Európy v 9. a 10. storočí

Vpád starých Maďarov do Córdobského kalifátu (v súčasnosti Španielsko) bol najzápadnejší nájazd starých Maďarov v období ich sťahovania do strednej Európy, hoci už pri veľkom nájazde v rokoch 924 – 925 Maďari vyplienili Nîmes a možno sa dostali až do Pyrenejí.[1]:543-544

Nájazd je zaujímavý tým, že dobové arabské pramene pri opise protivníka spomínajú ešte v roku 942 „mesto Morava“ (Maráwa) ako severného suseda starých Maďarov, čo naznačuje, že Morava, resp. jej severná a západná časť v tom čase ešte existovala a nebola spustošená.[2]:124

Predohra

[upraviť | upraviť zdroj]

Vpád starých Maďarov do Európy znamenal storočie neutíchajúcich bojov a invázií v 9. a 10. storočí, ktoré se odohrali na území dnešného Nemecka, Francúzska, Talianska, Rakúska, Maďarska, Česka, Slovenska, Bulharska, Chorvátska, Grécka a iných zemí, ktoré Maďari spustošili.

Vpád

[upraviť | upraviť zdroj]

Jediný súčasný odkaz na to, že starí Maďari prešli cez Pyreneje do Španielska, je v prácach al-Ma’súdího, ktorý napísal, že „ich nájazdy siahajú do krajín Ríma a takmer až do Španielska“.[3]:90 Jediný podrobný opis nájazdu z roku 942 zachoval Ibn Hajján vo svojej knihe Kitáb al-muktabis fí ta'rích ridžál al-Andalus (dosl. Ten, kto hľadá vedomosti o histórii Andalúzie), ktorá bola dokončená krátko pred jeho smrťou v roku 1076. Jeho správa o starých Maďaroch sa opiera o stratený zdroj z desiateho storočia.[4]:73 Podľa Ibn Hajjána staromaďarská nájazdnícka skupina prechádzala cez kráľovstvo Longobardov (severné Taliansko) a potom cez južné Francúzsko, pričom sa po ceste prebíjala. Potom napadli Thaghr al-Aksá („najvzdialenejšiu marku“), severovýchodnú pohraničnú provinciu Córdobského kalifátu. 7. júla 942 začala hlavná armáda obliehanie Lleidy. Mestá Lleida, Huesca a Barbastro ovládali členovia klanu Banú Ṭawíl. Prvým dvom vládol Músa ibn Muhammad, zatiaľ čo Barbastro bolo pod kontrolou jeho brata Jahju ibn Muhammada. Počas obliehania Lleidy maďarská jazda postúpila až po Huescu a Barbastro, kde 9. júla v potýčke Jahju zajali.

„ Ten, kto predniesol ich záležitosti, povedal, že ich krajina je na ďalekom východe a že Pečenehovia (Bacanāk) susedia s nimi na východe, že Rím (Rúma) je od nich smerom k Mekke (kibla) a že krajina Konštantínopol je kúsok na východ od nich. Na ich sever je mesto Morava (Maráwa) a ostatné mestá Slovanov (Sakáliba). Na západ od nich sú Sasovia (SXSNS) a Frankovia (Ifranca). Aby sa dostali do Andalúzie, prekonali veľkú vzdialenosť (ktorej súčasťou je) púšť ... Ich púť počas ich pochodu prekročila Lombardiu, ktorá s nimi susedí. Medzi nimi a Lombardskom je vzdialenosť osem dní. Ich bydlisko je na rieke Dunaj a sú to kočovníci ako Arabi bez miest a domov, ktorí žijú v plstených stanoch na roztrúsených zastávkach.  “
– [5]:29 [6]:216

„ ... postupujúci z franskej krajiny, po tom, čo porazili všetkých, koho našli pri prechode, dosiahli výšku pred Léridou, na konci marca, vo štvrtok, desať nocí zostávajúcich do mesiaca sawwal; postupom kavalérie sa dostavili na rovinu údolia Ena, Cerratanie a mesta Huesca; a v sobotu, tretí deň svojho táborenia, zajali Jahju ibn Muhammad ibn at-Tawíl, pána Barbastra. “
– [7]:131

Ibn Hajján tiež vymenúva sedem staromaďarských „vodcov“ – slovo amír je všeobecný výraz pre vládcu alebo vojvodu: „Mali sedem náčelníkov. Medzi nimi najväčší v dôstojnosti sa volal Džíla (Gyula). Ečer ho nasledoval, po ňom Bulčudi, potom Bašman, Alpár, Glad a nakoniec Harhadi.“[8]:95-100 Predpokladalo sa, že to boli velitelia siedmich kontingentov, ktoré tvorili inváznu armádu,[9] ale je oveľa pravdepodobnejšie, že Ibn Hajján iba zaznamenáva sedem náčelníkov staromaďarských kmeňov. Možno sa spolieha na byzantský zdroj.[4]:340-341,381[8]:95-100 V neskoršej tradícii sa Alpár a Glad spomínali ako porazení nepriatelia Maďarov. György Györffy tvrdí, že „preskupovanie moci“ po roku 942 spôsobilo, že si ich takto pamätali.[8]:95-100

Informácie o polohe Uhorska, jeho vodcoch a trase inváznej armády mohli pochádzať od piatich zajatých Maďarov, ktorí podľa Ibn Hajjána konvertovali na islam a boli začlenení do kalifovej gardy. Jahjá zaplatil veľké výkupné a bol prepustený 27. júla. Následne odišiel do Córdoby, aby vzdal hold kalifovi Abd ar-Rahmán III. an-Nasirovi:

„ Potom sa z nich (zajatcov) stali moslimovia a on ich zahrnul do svojich služieb. Z ďalekej Tortosy prišlo v prvý deň mesiaca muharram nasledujúceho roku 331[pozn. 1] (14. septembra 942) o záchrane Jahjá ibn Muhammada ibn at-Tawíla z rúk týchto Turkov prostredníctvom veľkej sumy, ktorú im zaplatil, čím Boh uľahčil jeho situáciu v stredu, desiaty deň dú l-kaʿda 27. júla 942, (potom) odišiel do hlavného mesta, aby obnovil svoju poctu an-Nasirovi. “
– [10]:363

Dohra

[upraviť | upraviť zdroj]

Pre nedostatok zásob potravín a nedostatok krmovín sa starí Maďari po niekoľkých dňoch stiahli. Podľa Ibn Hajjána to boli správy o nájazdoch a strach, ktorý šírili medzi moslimami, čo inšpirovalo leónskeho kráľa Ramira II. k odmietnutiu zmluvy, ktorú uzavrel s kalifom rok predtým (941)[11]:372-373:

„ Keď sa Boží nepriateľ Ramiro Ordóñez dozvedel o výskyte Turkov na pochode do Léridy a o strachu moslimov z tohto regiónu, snažil sa profitovať, čím porušil sľuby, ktoré slávnostne prisahal pred biskupmi a mníchmi, (takže) obmedzil zámienky, ktoré mohol mať pred hodnostármi svojho vlastného náboženstva – vyslaním pána Kastílie (Kaštlíja) Fernána Gonzáleza (Ibn Gundišalba) s vycvičenou armádou na podporu svojho zaťa Garcíu Sáncheza, pána Pamplony, vo vojne proti moslimom. “
– [11]:373

V skutočnosti gróf Fernán González, ktorý velil pohraničnej oblasti Kastílie, spolupracoval s kráľom Garcíom Sánchezom I. z Pamplony v jeho vojne s kalifátom už v apríli, mesiace pred príchodom Maďarov. Skutočnou motiváciou Ramira bolo pravdepodobne zabrániť strate tváre, keďže bol ženatý s Urracou, Garcíovou sestrou.[11]:372-373

Niekedy medzi rokmi 939 a 943 Ermengol, najstarší syn Sunyera, grófa z Barcelony, „zomrel v bitke pri Baltarge bezdetný“ (lat. apud Baltargam bello interfectus sine filio) podľa Gesta Comitum Barchinonensium z 12. storočia. Historik Albert Benet i Clará naznačil, že táto inak neznáma bitka musela byť proti Maďarom.[12]:639-640

Poznámky

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Rok 331 je uvedený podľa islamského letopočtu Anno Hegirae

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Hungary. In: BAKAY, Kornél. New Cambridge Medieval History. Zväzok 3. [s.l.] : [s.n.]. S. 536 – 552.
  2. ↑ CAMBEL, Samuel. Dejiny Slovenska I (do roku 1526). Bratislava : VEDA, vydavateľstvo Slovenskej akadémie vied, 1986.
  3. ↑ ZIMONYI, István. Muslim Sources on the Magyars in the Second Half of the 9th Century: The Magyar Chapter of the Jayhānī Tradition. Leiden : Brill, 2016.
  4. ↑ a b RÓNA-TAS, András. Hungarians and Europe in the Early Middle Ages: An Introduction to Early Hungarian History. Budapešť : Central European University Press, 1999.
  5. ↑ ZIMONYI, István. A New Muslim Source on the Hungarians in the Second Half of the Tenth Century. Chronica, roč. 2004, čís. 4, s. 22-31. Dostupné online.
  6. ↑ SCHAMILOGLU, Uli. The Name of the Pechenegs in Ibn hayyān's al-Muqtabas. Journal of Turkish Studies / Türklük bilgisi araştırmaları, roč. 1984, čís. 8, s. 215–222. Dostupné online.
  7. ↑ UBIETO ARTETA, Antonio. Orígenes de Aragón. Zaragoza : Anubar, 1989.
  8. ↑ a b c GYÖRFFY, György. Dual Kingship and the Seven Chieftains of the Hungarians in the Era of the Conquest and the Raids. Acta Orientalia Academiae Scientiarum Hungaricae, 1994, roč. 47, čís. 1, s. 87–104.
  9. ↑ CZEGLÉDY, Károly. Új arab forrás a magyarok 942. évi spanyolországi kalandozásáról (New Arabic Source on the Raid of the Magyars in Spain in 942). Magyar Nyelv, 1979, čís. 75, s. 273-285.
  10. ↑ Cr��nica del califa ʿAbdarrahmán III al-Nasir entre los años 912 y 942. Zaragoza : Anubar, 1981.
  11. ↑ a b c MARTÍNEZ DÍEZ, Gonzalo. El condado de Castilla, 711–1038: la historia frente a la leyenda. [s.l.] : Marcial Pons Historia, 2005.
  12. ↑ BENET I CLARÁ, Albert. La batalla de Balltarga: Epíleg de la incursió d'hongaresos a Catalunya l'any 942. Quaderns d'Estudis Medievals, 1982b, roč. 3, čís. 10, s. 639–640.

Zdroj

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Hungarian raid in Spain (942) na anglickej Wikipédii.

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Vpád_starých_Maďarov_do_Córdobského_kalifátu&oldid=7957187“