Bitka na Rudom poli

Bitka na Rudom poli
Súčasť spanilých jázd husitov na Slovensko
Jaroslav Čermák, Husité průsmyk bránící, olej na plátne, 1857, dnes Národní galerie v Praze, Praha
Dátum 9. november 1431 Miesto Rudé pole medzi Ilavou a Košecou Casus belli Snaha uhorských vojsk zabrániť sirotkom odchod s korisťou a zničiť ich Výsledok Porážka sirotkov
Protivníci
Uhorské kráľovstvo Moravské markgrófstvo Česká katolícka nobilita	Husiti - sirotci
Velitelia
Mikuláš Rozhanovský Štefan Pohárnik	Ján Čapek zo Sán Prokůpek
Sila
neznáme	7000 a 300 vozov
Straty
neznáme	5000 a 250 vozov
Historický portál

Bitka na Rudom poli bola bitka, ktorá sa odohrala 9. novembra 1431 deň pred svätým Martinom na Rudom poli medzi Ilavou a Košecou ^[1]. Bitka sa odohrala medzi husitmi a Uhrami, v ktorej proti sebe stálo 10 až 15-tisíc mužov. V rokoch 1428 – 1433 sa uskutočnilo niekoľko vpádov husitských vojsk na územie Uhorska. Pri prvých vpádoch uhorské vojsko nedokázalo výraznejšie čeliť husitským vojskám.

V septembri 1431 sa konala štvrtá husitská výprava. Husiti vpadli na Slovensko v dvoch prúdoch - táboriti pod vedením Prokopa Holého cez stredné Považie a sirotkovia zo Sliezska cez Jablunkovský priesmyk. Obe skupiny sa stretli pri Žiline, ktorú vyplienili a spoločne postupovali do Liptova. Tam sa časti bojovníkov v noci z 26. septembra s využitím ľsti a pomocou bývalého kastelána Jána z Messenpeku, podarilo obsadiť hrad Likavu. Na hrade potom zanechali vojenskú posádku. V priebehu výpravy sa na husitskú stranu pridávali aj miestni obyvatelia. Husitské boje pokračovali cez Prievidzu a Topoľčany, kde údajne sirotci zanechali posádku pod velením Jana Šmikovského ze Žďáru. V októbri husiti dobyli Nitru, čo bol najväčší úspech spanilej jazdy.^[2] Potom, ale naplno vypukli rozpory medzi veliteľmi oboch zväzov. Prokop Holý chcel výpravu ukončiť a vrátiť sa, pretože situáciu v Uhorsku už nepovažoval za bezpečnú. Zatiaľ čo Ján Čapek zo Sán chcel v úspešnej misii pokračovať. K tomu sa pridali spory o delení koristi a horšiace sa počasie. Táboriti stačili opustiť Uhorsku a hoci boli prenasledovaní tak nedošlo k žiadnemu väčšiemu stretnutiu. Cestou bol však zničený most cez Váh pri Hlohovci. Keď sa sirotkovia chceli vrátiť na Moravu, mosty cez Váh našli zničené a v pätách im bolo uhorské vojsko. Jediná úniková cesta viedla najbližším brodom pri Ilave a Košeci.

Sirotkovia sa na strednom Považí vracali zo svojej výpravy a chceli prejsť v Hlohovci na druhú stranu rieky Váh, aby sa vrátili na Moravu. Most bol však strhnutý a preto pokračovali proti prúdu rieky. Uhorské vojsko im pripravilo pri Ilave pascu. Bitka sa odohrala na poli medzi Košecou a Ilavou. Počas bitky utrpeli husiti citeľné straty. Zvyšky vojsk sa potom stiahli Púchovskou dolinou naspäť na Moravu.

Husiti boli dlho neporaziteľní, na Slovensku však prehrali v dvoch veľkých bitkách a to pri Trnave a na Rudom poli pri Ilave.

Bitka mala pre mesto Ilava, ďalekosiahle dôsledky. Keď Ilavu ovládli husiti, občania Ilavy im v ich boji a pôsobení na Považí pomáhali. Keď Žigmund Luxemburský pri Ilave porazil husitov a vyhnal ich z mesta, potrestal Ilavanov tak, že dal mesto zrovnať so zemou ^[3]. Občanov mesta vyhnal a zakázal im mesto postaviť znova. Preživší Ilavania sa stiahli do hôr a založili dedinu Iliavka (malá Ilava). Keď hnev Žigmunda Luxemburského opadol, povolil opätovné vystavanie mesta a návrat jeho obyvateľov. Väčšina obyvateľov sa do Ilavy vrátila, avšak niektorí ostali bývať i naďalej v horách, v dedinke Iliavka.

Mesto sa postavilo opäť a vrátili sa mu pôvodné mestské výsady, dokonca od Žigmunda dostalo aj ďalšie významné výsady. Podstatou zrovnania mesta, bola predovšetkým jeho modernizácia a rozšírenie na lepšom mieste s vybudovaním šíjových priekop poskytujúcich mestu lepšiu ochranu ako mestské hradby.

Kronika Bartoška z Drahoníc^[4]:261-290 opisuje bitku takto:

• Husitské spanilé jazdy na Považí Archivované 2020-08-13 na Wayback Machine
• Lysý, Miroslav: Husitské vpády do Uhorska v rokoch 1428 – 1431, Historický časopis
• Sirotčí výpravy na Slovensko