Veľký bok
| Veľký Bok | |
| vrch | |
 Veľký bok z Veľkej Vápenice
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Žilinský |
| Okres | Liptovský Mikuláš |
| Obce | Malužiná, Východná |
| Časť | Priehyba |
| Pohorie | Nízke Tatry |
| Podcelok | Kráľovohoľské Tatry |
| Povodie | Váh |
| Nadmorská výška | 1 727,1 m n. m. |
| Súradnice | 48°56′36″S 19°52′40″V / 48,9433°S 19,8779°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | po  z Malužinej
|
  | |
 Poloha v rámci Žilinského kraja
| |
| Wikimedia Commons: Veľký Bok | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Veľký bok (1 727,1 m n. m.[1][2]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad Malužinou, približne 15 km juhovýchodne od Liptovského Hrádku.[3]
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v strednej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Kráľovohoľské Tatry a časti Priehyba.[4] Leží v Žilinskom kraji, v okrese Liptovský Mikuláš a zasahuje na katastrálne územie obce Malužiná a Východná.[5] Najbližšími sídlami sú západným smerom ležiaca Vyšná a Nižná Boca, severozápadne sa nachádza Malužiná a Kráľova Lehota a severne osada Svarín a Čierny Váh. Vrch je súčasťou Národného parku Nízke Tatry.[3]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Veľký bok je súčasťou mohutnej rázsochy, ktorá vybieha severným smerom zo Zadnej hole (1 620 m n. m.) v hlavnom hrebeni, medzi Bacúšskym sedlom a sedlom Priehybka. Zo západného smeru masív vymedzuje dolina Hodruša, juhovýchodným smerom leží Hošková a severným dolina Torysa. Západným smerom susedí Domárka (1 464 m n. m.), Pavlová (1 380 m n. m.), Malý bok (1 534 m n. m.) a Pukanec (1 302 m n. m.), severným leží Mačacia (1 410 m n. m.), Pálenica (1 370 m n. m.) a Chmelinec (1 509 m n. m.), východným Holica (1 575 m n. m.), Nemecká (1 534 m n. m.) a Javorový grúň (1 210 m n. m.) a južným Oravcová (1 544 m n. m.), Zadná Široká (1 534 m n. m.), Zadná hoľa, Homôľka (1 660 m n. m.) a Kvasna (1 424 m n. m.).[2] Masív patrí do povodia Váhu, kde vodu zo západnej časti odvádza Hodruša, čoby prítok riečky Boca, zo severných svahov voda odteká Bystrým potokom do Svarínky a z juhovýchodných riečka Ipoltica. Na vrchol vedie značený turistický chodník.[3]
Veľký bok je výrazná, pekne tvarovaná hoľa v centrálnej časti Kráľovohoľských Tatier. Leží mimo hlavného hrebeňa a tvorí výraznú dominantu liptovskej časti pohoria. Zároveň je vyššia ako samotný hlavný hrebeň, preto poskytuje povestný kruhový výhľad.
Veľký bok tvorí rozsiahla pseudokrasová náhorná plošina tvorená vápnitými slieňmi a zarastená vysokými trávami. Nadmorská výška takmer vodorovnej plošiny je 1 650 m n. m. V západnej časti plošiny mierne vystupuje samotný vrchol Veľkého Boku, ktorý ďalej na západ strmo padá do doliny Hodruše. Donedávna sa celá hoľa intenzívne spásala, čím sa bránilo zarastaniu smrekovým lesom. V poslednej dobe sa však najmä na južné svahy postupne vracajú smreky a borievky, ale návrat lesa je viditeľný aj na ostatných častiach hole. Kosodrevina sa vo väčšom vyskytuje iba na miestach, kde na povrch vychádza kyslé podložie (južný a západný bočný hrebeň). Inde - hlavne na strmých severných a južných svahoch, bola kosodrevina umelo vysadená ako protilavínová bariéra. Nižšie položené smrekové lesy boli poslednou dobou, tak ako na mnohých iných miestach Nízkych Tatier, výrazne poznačené vetrovými kalamitami a následne rozsiahlou kôrovcovou ťažbou. Celé okolie je popretkávané pomerne hustou sieťou lesných zvážnic.
Chata
[upraviť | upraviť zdroj]V sedle pod Veľkým Bokom fungovala do druhej svetovej vojny veľká a známa turistická chata, ktorú v decembri 1944 vypálila nacistická protipartizánska jednotka Abwehrgruppe 218 (Edelweiss). Dnes je na jej základoch podstatne menšia poľovnícka chatka, ktorá je pre verejnosť uzavretá.
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Vrcholovú časť pokrýva nízka hôľnatá vegetácia, umožňujúca vďaka polohe a nadmorskej výške výborný kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať mnohé vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Vysoké a Západné Tatry, Chočské vrchy, Oravskú Maguru, Malú Fatru, Poľanu, Veporské a Stolické vrchy a Branisko.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]- po
žlto značenom chodníku:
- zo severu zo Svarína cez dolinu Torysa
- od juhu zo Zadnej hole v hlavnom hrebeni (križovanie s Cestou hrdinov SNP) cez Sedlo pod Veľkým bokom
- po
značke z Malužinej cez dolinu Hodruša a Sedlo pod Veľkým bokom[3]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 60.
- ↑ a b Nízke Tatry - Kráľova hoľa. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-08-25]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-08-25]. Dostupné online.
- ↑ Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-08-25]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-08-25]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Veľký bok