Preskočiť na obsah

Latiborská hoľa

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Latiborská hoľa
vrch
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Žilinský, Banskobystrický
Okresy Liptovský Mikuláš, Brezno
Obce Partizánska Ľupča, Jasenie
Časť Prašivá
Pohorie Nízke Tatry
Podcelok Ďumbierske Tatry
Povodia Váh, Hron
Nadmorská výška 1 648,0 m n. m.
Súradnice 48°55′29″S 19°24′17″V / 48,9248°S 19,4046°V / 48.9248; 19.4046
Orogenéza/vrásnenie Alpínske vrásnenie
Najľahší výstup po z Magurky
Poloha v rámci Žilinského kraja
Poloha v rámci Žilinského kraja
Wikimedia Commons: Latiborská hoľa
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Latiborská hoľa (1 648,0 m n. m.[1]) je vrch v Nízkych Tatrách. Leží nad obcou Liptovská Lúžna, približne 18 km juhovýchodne od Ružomberka.[2]

Nachádza sa v západnej časti Nízkych Tatier, v geomorfologickom podcelku Ďumbierske Tatry a časti Prašivá.[3] Leží na hranici Žilinského a Banskobystrického kraja, okresov Liptovský Mikuláš a Brezno a zasahuje na katastrálne územie obce Partizánska Ľupča a Jasenie.[4] Najbližšími sídlami sú na severnom úpätí situované osady Železnô a Magurka, západne sa nachádza Liptovská Lúžna a juhovýchodne obec Jasenie. Masív patrí do Národného parku Nízke Tatry.[2]

Latiborská hoľa je súčasťou hlavného hrebeňa Prašivej, medzi Ďurkovou (1 750 m n. m.) a Veľkou hoľou (1 640 m n. m.) v západnej časti Nízkych Tatier. Severne sa nachádza Salatín (1 630 m n. m.) a Latiborská (1 205 m n. m.), východne susedí Zámostská hoľa (1 612 m n. m.), Ďurková (1 750 m n. m.) a Struhár (1 471 m n. m.), južne Skalka (1 477 m n. m.), Ráztocké poľany (1 336 m n. m.) a Ráztocká hoľa (1 565 m n. m.) a západne Košarisko (1 695 m n. m.), Skalka (1 549 m n. m.) a Veľká hoľa (1 640 m n. m.).[5] Severná časť hrebeňa patrí do povodia Váhu, kde vodu odvádzajú prítoky Lúžňanky a Ľupčianky, voda z južných svahov odteká prítokmi Jasenského potoka do rieky Hron. Vrcholom prechádza Cesta hrdinov SNP.[2]

Hrebeň i vrchol je hôľnatý a porastený len nízkou vegetáciou, umožňujúcou kruhový rozhľad. Pri vhodných podmienkach je možné pozorovať okolité vrcholy Nízkych Tatier, no tiež Kremnické vrchy, Veľkú a Malú Fatru, Oravskú Maguru i Beskydy, Chočské vrchy, Západné Tatry, Veporské vrchy a Poľanu.[6]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 58.
  2. a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2022-06-28]. Dostupné online.
  3. KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2022-06-28]. Dostupné online.
  4. Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2022-06-28]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
  5. Nízke Tatry - Chopok. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
  6. Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2022-06-28]. Dostupné online.

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]