Preskočiť na obsah

Richard Adolf Zsigmondy

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Nositeľ Nobelovej ceny
Nositeľ Nobelovej ceny
Richard Adolf Zsigmondy
rakúsky chemik
Richard Adolf Zsigmondy
Narodenie1. apríl 1865
Viedeň, Rakúsko
Úmrtie23. september 1929 (64 rokov)
Göttingen, Nemecko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Richard Adolf Zsigmondy

Richard Adolf Zsigmondy (* 1. apríl 1865, Viedeň, Rakúsko – † 23. september 1929, Göttingen, Nemecko) bol rakúsky chemik (jeho rodina bola maďarského pôvodu), ktorý študoval koloidy. V roku 1925 získal Nobelovu cenu.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Jeho otec Adolph Zsigmondy bol zubný lekár, ktorý vynašiel operačné pomôcky pre dentistov.

Vychovala ho matka, pretože mu otec zomrel v roku 1880. Rád sa venoval horolezectvu so svojim bratom. Na vysokej škole sa začal zaujímať o prírodu, hlavne o chémiu a fyziku. Neskôr začal robiť experimenty vo svojom vlastnom laboratóriu.

Jeho akademická kariéra začala na fakulte medicíny Viedenskej univerzity, čoskoro odišiel na Technickú univerzita vo Viedni a neskôr na Mníchovskú univerzitu, kde študoval chémiu a získal doktorát v roku 1889. V Mníchove bol jeho učiteľom von Miller, tu sa začala jeho kariéra vedca. Neskôr sa vrátil do Rakúska, kde pracoval ako asistent v Grazi. Počas jeho práce dokončil svoju najdôležitejšiu prácu o koloidoch. Medzi rokmi 1908 a 1929 bol riaditeľom Inštitútu anorganickej chémie na univerzite v Göttingene.

Počas práce v sklárskom priemysle (1879), sa venoval práci na koloidnom zlate a objavil hydrosól zlata. Dokázal predvídať rôzne využitie koloidov, napríklad využitie pri rozptýlení svetla do rôznych spektier. Na to aby bolo umožnené také štúdium, on a Heinrich Siedentopf vynašli ultramikroskop (1903) a Zsigmondy ho použil na rôzne skúmanie aspektov koloidov, vrátane Brownovho pohybu. Jeho práca bola dôležitá pre biochémiu a bakteriológiu.

So svojou vedeckou prácou pokračoval v Nemecku. V Göttingene pracoval ako profesor chémie, kde zostal až do konca svojej kariéry. V roku 1925 dostal Nobelovu cenu za jeho prácu o koloidoch počas pôsobenia v Grazi.

Zomrel iba niekoľko dní po odchode z Göttingenu v roku 1929. Na jeho počesť je po ňom na Mesiaci pomenovaný kráter.

  • Zur Erkenntnis der Kolloide, 1905
  • Über Kolloid-Chemie mit besonderer Berücksichtigung der anorganischen Kolloide, 1907
  • Kolloidchemie, 1912
  • Über die technische Gasanalyse, 1920 (mit G. Jander)
  • Über das kolloide Gold, 1925 (mit A. Thiessen)

Literatúra

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Ernst Bruckmüller (Hrsg.): Personenlexikon Österreich Verlagsgemeinschaft Österreich-Lexikon, Wien 2001

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]