Preskočiť na obsah

Philippe de Broca

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Philippe de Broca
francúzsky režisér, scenárista a herec
Philippe de Broca v Zürichu v roku 1962.
Philippe de Broca v Zürichu v roku 1962.
Rod. menoPhilippe Claude Alex de Broca
Iné menáBroca de Ferrussac
Štát pôsob.Francúzsko Francúzsko
Narodenie15. marec 1933
Paríž, Francúzsko
Úmrtie26. november 2004 (71 rokov)
Neuilly-sur-Seine, Francúzsko
Národnosťfrancúzska
Známy vďakaMuž z Acapulca (film, 1973), Cartouche (film, 1962), Muž z Ria (film, 1964), Ukradli torzo Jupitera (film, 1980), Muž z Hongkongu (film, 1965), Afričan (film, 1983)
Profesiarežisér, scenárista
Aktívne roky1960 – 2005
ManželkaMichelle de Broca (1961 – 1973)

Margot Kidder (1983 – 1985) Valérie Rojan (1987 – 1990)

Alexandra de Broca (1992 – 2004)
PartnerkaMarthe Keller
DetiAlexandre de Broca, Jade de Broca, Chloé de Broca
Odkazy
Webstránkaphilippedebroca.fr
CommonsSpolupracuj na Commons Philippe de Broca

Philippe de Broca (* 15. marec 1933, Paríž, Francúzsko – † 26. november 2004, Neuilly-sur-Seine, Francúzsko) bol francúzsky filmový režisér, scenárista a herec.[1][2] Šesťkrát spolupracoval s Jean-Paulom Belmondom, s ktorým sa jeho meno bežne spája, no viackrát kooperoval aj s inými renomovanými hercami ako napr. Jean-Pierre Cassel, Philippe Noiret alebo Jean Rochefort.[3]

Hrob Philippa de Brocu v Bretónsku.

Životopis

[upraviť | upraviť zdroj]

Vnuk maliara a syn fotografa Philippe de Broca nastúpil na technickú školu fotografie a filmu na Rue de Vaugirard, ktorú ukončil v roku 1953. Potom sprevádzal ako kameraman expedíciu nákladných áut Berliet na severno – južnom prechode Afriky. Skupinu ale po ceste opustil a s fotoaparátom rok cestoval po africkom kontinente. Vo Francúzsku nakrúcal priemyselné filmy a potom absolvoval vojenskú službu v armádnej kinematografickej škole, v Nemecku a potom v Alžírsku ako spravodajca. Tento pobyt v armáde je pre neho veľmi dobrou školou. Zvykne si na réžiu a naozaj sa naučí filmovať. Počas alžírskej vojny natáčal inštruktážne filmy pre regrútov.

„Populárny filmár“ podľa vlastnej definície Philippe de Broca vytvoril veľmi osobný štýl, jemnú zmes ľahkosti, humoru a melancholickej vážnosti.

V roku 1957 sa Philippe de Broca stal asistentom réžie Henriho Decoina, potom sa stretol s budúcimi filmármi novej vlny a neskôr s kritikmi Cahiers du cinéma. Bude asistentom prvých filmov Clauda Chabrola ako napr.: Le Beau Serge (1957) alebo Les Cousins ​​​​(1958) a Françoisa Truffauta vo filme Les Quatre cents coups (1958). Nakrútil svoj prvý celovečerný film v roku 1959, Les Jeux de l'amour. Najal si mladého herca Jeana-Pierra Cassela, s ktorým v roku 1960 nakrútil ďalšie dva celovečerné filmy Le Farceur a L'Amant de cinq jours. Spolu s Un Monsieur de compagnie, natočeným v roku 1964, tieto prvé tri filmy okamžite definovali štýl Philippa de Brocu, ktorý dal celému jeho dielu osobitnú farbu: ľahkosť tónu s istou závažnosťou, melanchóliou či napínavosťou. Pre sentimentálne komédie si našiel skladateľa Georgesa Deleruea, ktorý vždy vedel skomponovať tú správnu hudbu pre film. De Broca natočil film Srdcový kráľ (1966), ktorý je bohužiaľ komerčným neúspechom,[4] jeden z dôvodov je aj temnejší dej filmu. Jean-Pierre Cassel svojou eleganciou a rafinovanosťou dokonale stelesňuje „super“ hrdinu: zasnenú, vzdušnú postavu, neustále v pohybe, túžiacu uniknúť pred váhou pozemských, sociálnych a morálnych problémov. Tento hrdina, akýsi kinematografický dvojník filmára, zažije počas de Brocovej kariéry niekoľko variácií. Po Casseliho prvých filmoch sa dej a choreografia ďalších Brocových projektov zmení. V honbe za šťastím, ktoré neustále vytráca, podarí v roku 1964 vo filme Muž z Ria (obrovský úspech u publika) neohrozená a akrobatická postava, ktorú s humorom a ležérnosťou stelesnil Jean-Paul Belmondo. Potom, keď dozrie, je to Jean Rochefort, ktorý zosobní „super“ hrdinu, a to všetko v pohybe a fantázii vo filme Sukničkár z roku 1978, herec hrá úlohu jemného a zasneného idealistu. Philippe Noiret bude tiež jedným z jeho filmových dvojníkov, vo filme Rozmarná Maria (1969), potom vo veľkých populárnych komédiách 70. rokov ako Nežné kura (1978) a Ukradli torzo Jupitera (1980). Herec stelesňuje rovnakú epikurejskú postavu, ale plynutie času sa upokojilo a urobilo filozofickejšie dianie filmov.

Philippe de Broca nakrútil aj dobrodružné filmy. Muž z Ria v roku 1964 inauguruje žáner, pričom Belmondo ako „obyčajný človek“ je napriek sebe vtiahnutý do neobyčajných dobrodružstiev. S tým istým hercom nakrútil de Broca v roku 1965 Muž z Hongkongu podľa predlohy Julesa Verna, úchvatný film, ktorý v hektickom tempe mieša dobrodružstvá, fantáziu a exotiku. V roku 1973 sa opäť stretávajú pri filme Muž z Acapulca. Hlavná postava, autor špionážnych románov, sa stáva strojcom príbehu a podľa svojej fantázie násobí prechody tam a späť medzi fikciou a realitou. Nenapraviteľný (1975), v ktorom Belmondo hrá úlohu sympatického gaunera, je tiež úspešný. V 80. a 90. rokoch Philippe de Broca pokračoval v nakrúcaní exotických dobrodružných komédií ako Afričan (1983) s Philippom Noiretom a Catherine Deneuve alebo Amazonka z roku 2000 s Jean-Paulom Belmondom. Ale jeho inšpirácia sa už vyznačuje určitou dýchavičnosťou.

Philippe de Broca vytvoril aj niekoľko skvelých historických komédií ako Cartouche (1962), s Jean-Paul Belmondom a Claudiou Cardinale, miešajúc lyrizmus a tragédiu, čo tiež prinieslo filmárovi jeho prvý komerčný úspech. V roku 1987 nakrútil de Broca Šuani v hlavných úlohách Philippe Noiret a Sophie Marceau. Film sa stretol len so zmiešaným ohlasom, no filmár sa s publikom opäť zišiel v roku 1997 adaptáciou románu Paula Févala v mušketierovke Hrbáč, v ktorom bol Daniel Auteuil plný zápalu a energie a prefíkaný Fabrice Luchini.

V 90. rokoch sa Philipe de Broca obrátil k televízii, pre ktorú režíroval tucet televíznych filmov vrátane Pozri sa na mňa, keď ťa opustím (1993) alebo Madame Sans-gêne (2002).

Počas svojej kariéry bol Philippe de Broca veľmi lojálny k svojim hercom a technikom. Ako spoločníkov na cestách mal scenáristu Daniela Boulangera, kameramana Jeana Penzera a skladateľa Georgesa Delerueho. Les Films Ariane, ich zakladateľ Alexandre Mnouchkine a producent Georges Dancigers pravidelne podporovali jeho kariéru.

V roku 2004 urobil de Broca novú literárnu adaptáciu Vipère au poing od Hervé Bazina s Jacquesom Villeretom a Catherine Frotovou v úlohe tyranskej Folcoche. Toto bude jeho posledný film.

Režisér zomrel na rakovinu v novembri 2004.[5] Jeho hrob v Belle-Île v Bretónsku nesie epitaf „Veľa som sa smial“.

Štýl

[upraviť | upraviť zdroj]

Štýlom Philippa de Brocu je však v podstate mužský štýl. Ženy, aj keď sú veľmi prítomné, sú len zriedka v centre príbehu. Až na pár výnimiek (ako Chère Louise v roku 1971 s Jeanne Moreau) inak je hrdinom vždy muž, obklopený viacerými ženskými postavami, často patriacimi k rôznym generáciám. Väčšina de Brocových filmov má oslnivé herecké obsadenie. Režisér sa obklopuje množstvom často veľmi obľúbených hercov. Ich jednotlivé partitúry sa spájajú vo veľkom zbore, ako napríklad v Ťahať diabla za chvost (1968), s Yvesom Montandom, Madeleine Renaud, Jeanom Rochefortom či Jean-Pierre Marielle, alebo v búrlivých duetoch ako Nežné kura (1978) (Philippe Noiret / Annie Girardot) alebo Afričan (1983) (Philippe Noiret a Catherine Deneuve).

Filmografia

[upraviť | upraviť zdroj]

Režisér

[upraviť | upraviť zdroj]

Scenárista

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ Philippe de BROCA [online]. notreCinema.com, [cit. 2023-07-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. ↑ CINEFICHES : Cinéma, DVD, [online]. www.cinefiches.com, [cit. 2023-07-11]. Dostupné online.
  3. ↑ TRAVERS, James. Biography and filmography of Philippe de Broca [online]. frenchfilms.org, 2004-01-01, [cit. 2023-07-11]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. ↑ Box office Philippe De BROCA - BOX OFFICE STORY [online]. www.boxofficestory.com, [cit. 2023-07-11]. Dostupné online.
  5. ↑ Mort du cinéaste français Philippe de Broca, auteur de "L'Homme de Rio". Le Monde.fr, 2004-11-27. Dostupné online [cit. 2023-07-11]. (po francúzsky)

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Philippe_de_Broca&oldid=7757940“