Močiarnička tichá

Močiarnička tichá
Stupeň ohrozenia
(globálne[1])
Vedecká klasifikácia
Doména eukaryoty Ríša (regnum) živočíchy (Animalia) Vývojový stupeň epitelovce (Eumetazoa) Skupina dvojstranovce (Bilateralia) Vývojová vetva druhoústovce (Dueterostomia) Kmeň (phylum) chordáty (Chordata) Podkmeň (subphylum) stavovce (Vertebrata) Nadtrieda (superclassis) čeľustnatce (Gnathostomata) Stupeň štvornožce (Tetrapoda) Trieda (classis) vtáky (Aves) Podtrieda (subclassis) pravé vtáky (Ornithurae) Nadrad (superordo) letce (Neognathae) Rad (ordo) bahniaky (Charadriiformes) Čeľaď (familia) slukovité (Scolopacidae) Rod (genus) močiarnička (Lymnocryptes) Druh (species) močiarnička tichá (L. minimus)
Vedecký názov
Lymnocryptes minimus Brünnich, 1764
Synonymá
sluka malá, močiarnička malá, močiarnica tichá
Mapa rozšírenia močiarničky tichej       Hniezdiaca, výskyt v letnom období       Nehniezdiaca
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
Biologický portál

Močiarnička tichá (iné názvy: sluka malá, močiarnička malá, močiarnica tichá^[2]; Lymnocryptes minimus) je druh vtáka z čeľade slukovité (Scolopacidae). Obýva celý sever palearktídy. Na Slovensku je migrant a zimuje na 4 % mapovacích kvadrátov.^[3] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov močiarnička tichá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková i Európska populácia sú stabilné.^[1]

Močiarnička tichá meria 17^[4] - 19 cm^[4][5], rozpätie 30 - 36 cm^[4] a váži 50 - 91 g^[6]. Zvrchu je hnedá s pozdĺžnymi škvrnami, na boku nemá priečne pásiky. Na vrchu hlavy má tmavý hnedý pás. Chvost je zahrotený a nemá na okraji bielu farbu. Zobák je krátky, hnedý a pri konci čierny, nohy sú zelenosivé. Dobrým poznávacím znakom je drobná postava s krátkym zobákom, pri vyplašení vzlietne v poslednej chvíli, po vzlietnutí sa vôbec neozýva, letí priamočiaro a zakrátko opäť zosadne.^[5][4] Jej väčšia príbuzná močiarnica mekotavá sa pri vyplašení ozýva "keč", lieta najprv cikcakovite a potom sa zdvihne do výšky.^[5]

Na Slovensku vzácne zimuje a zastavuje sa počas jarného i jesenného ťahu. Na jar prilieta v marci a v apríli a na jeseň od septembra do novembra.^[3]

Odhadovaný počet zimujúcich jedincov 5 - 20. Ekosozologický status v roku 1995 Im - nezaradený migrant, resp. nehniezdič. V roku 1998 žiadny.^[3] V roku 2001 žiadny.^[7] V roku 2014 žiadny.^[8][9][10] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia V - zraniteľný druh.^[3]

Vyhľadáva močiare, mokré lúky a brehy rybníkov.^[3]

Živí sa vodnými bezstavovcami (červami, mäkkýšmi, malými kôrovcami, hmyzom), konzumuje však i rastlinnú potravu, semená a listy vodných rastlín.

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 1840 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).^[11]

Druh je zaradený do smernici o vtákoch (Príloha II a III).

• 
• 
  Výborne splýva s prostredím v poraste močiarnej vegetácie
• 
  Svetlé pásy na chrbtovej strane takisto prispievajú k splývaniu z pohľadu z vrchu
• 
  Odlieta až v poslednej chvíli, na fotografii vidieť na akú malú vzdialenosť pustí k sebe človeka
• 
  Vajce
• 
  Kompozitná fotografia – pomôcka na ľahšie spoznanie druhu

1. ↑ ^{a b} IUCN Red list 2020.2. Prístup 15. júla 2020.
2. ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010 (2016), rev. 2016-10-23, [cit. 2017-11-22]. Dostupné online.
3. ↑ ^{a b c d e} DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Štefan Danko. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Močiarnička tichá / Močiarnica tichá, s. 281 - 282.
4. ↑ ^{a b c d} JONSSON, Lars. Die Vögel Europas und des Mittelmeerraumes. Stuttgart : Franckh-Kosmos, 1992. ISBN 3-440-06357-7. (po nemecky)
5. ↑ ^{a b c} PETERSON, R.T.; MOUNTFORT, G.; HOLLOM, P.A.D.. Európa madarai. Budapest : Gondolat, 1986. ISBN 978-80-7234-292-1. (preklad do maďarčiny)
6. ↑ FERIANC, Oskár. Vtáky Slovenska 1. Bratislava : Veda, 1977.
7. ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
8. ↑ Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
9. ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
10. ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
11. ↑ Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-02-24]. Dostupné online.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Močiarnička tichá
• Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Močiarnička tichá

• Hlas močiarnice tichej na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
• Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Lymnocryptes minimus na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Lymnocryptes minimus na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)