Kilometrovníkové staničenie

Ako kilometrovníkové staničenie (česky: staničení /kilometráž, poľsky: pikietaż) alebo kilometrovanie (nemecky Kilometrierung) alebo len staničenie (nemecky Stationierung alebo Baustationierung) sa nazýva určenie počtu kilometrov (a metrov ako desatinných čísiel kilometrov) pozdĺž matematicky definovanej krivky, ktorá predstavuje trasu. Staničenie slúži na zobrazenie polôh a tým aj vzájomných vzdialeností na trase (napr. na ceste pomocou kilometrovníkov).

Kilometrovníkové staničenie je jednorozmerné. To znamená, že každý bod polohy trasy obsahuje jediný údaj pre jeho umiestnenie pozdĺž trasy, je teda funkciou jednej premennej y = f (x), kde x sú celé čísla. Napríklad prvý kilometrovník na slovenskej diaľnici je staničený (má označenie) 0,5 km (x=1; y=0,5) a druhý kilometrovník y=1,0 km atď.

Kilometrovníkové staničenie sa vzťahuje buď k existujúcej dopravnej trase (ako je cesta, železnica alebo rieka) alebo je využívané pri projektovaní alebo výstavbe takejto trasy. Pomocou staničenia je možné presne označiť ľubovoľný bod trasy. Týmto spôsobom, môže byť napríklad presne určené miesto kde je stacionárny radar (na 473,5 km na Severnej D1 v smere z Popradu do Ružomberka, teda presne pri značke kilometrovníka IS 32 - 473,5 )^[1]. Stačí ísť daným smerom po trase a sledovať kilometrovníky. K určeniu geografickej polohy tohto miesta na mape však treba poznať polohu trasy ako aj jej staničenie, ktoré nemusí kumulatívne zodpovedať skutočnej vzdialenosti od začiatku staničenia, čo je vysvetlené v nasledujúcom texte.

Staničienie je oficiálne stanovenie, ustanovenie alebo umiestnenie (z nemeckého Stationierung) polohy konkrétneho významného orientačného bodu, ktorý bude slúžiť na určovanie polôh ďalších bodov. Tento spôsob označovania polohy jednou premennou vznikol najmä na označovanie vzdialeností na cestách kilometrovníkmi v období pred existenciou GPS a WGS, ktoré dnes umožňujú dvoma alebo troma súradnicami presne označiť ľubovoľné miesto na zemeguli.

Napríklad kilometrovník 1,0 km na diaľnici D1 nájdete v Bratislave Petržalke, v strede diaľnice, v blízkosti jej križovatky s Viedenskou cestou (poloha: 48°07′55″S 17°05′47″V / 48,132°S 17,0963°V / 48.132; 17.0963). Staničenie konkrétneho miesta udáva aká je presná alebo "približne presná" (vysvetlené nižšie) vzdialenosť od začiatku značenia (začiatok značenia v prípade diaľnice D1 je od mimoúrovňovej križovatky Bratislava Petržalka – Pečňa, kde sa D1 spája s diaľnicou D2).

Stavebnými (napríklad dokončením chýbajúceho úseku diaľnice alebo zavedením obchádzky) alebo administratívnymi (napr. zánik Česko-Slovenska) úpravami sa môže stať označenie vzdialenosti (kilometrovník) neaktuálnym alebo nepresným. Tento problém sa zvykne riešiť podľa závažnosti buď:

• Preznačením celej trasy (zriedkavé a finančne náročné) – napríklad D2 bola preznačená na slovenskom území so začiatkom na hranici Břeclav - Brodské
• Premenovaním celej (obchádzkovej) trasy – riešenie používané v Taliansku
• Ponechaním existujúceho staničenia s tým, že v databázových systémoch je známa odchýlka vo vzdialenosti. Tento spôsob je najčastejší. Dôvodom je, že okrem fyzickej výmeny kilometrovníkov, sú tieto zavedené v rôznych iných dokumentáciách. Preto sa vlastne hovorí o staničení, pretože je to oficiálne ustanovenie miesta napriek tomu, že kumulatívna vzdialenosť nemusí zodpovedať skutočnej vzdialenosti. Známa nepresnosť v značení sa v Nemecku nazýva Kilometerwechsel, Kilometersprung alebo Kilometrierungssprung a v Rakúsku a Švajčiarku Fehlerprofil. Zvyčajne je nepresnosť malá vzhľadom na celkovú dĺžku značenia, a preto aj pri neznalosti odchýliek sa dá označiť staničenie za "približne presné". Tento spôsob sa používa aj na Slovensku. Napríklad most k obci Ploské (okres Košice-okolie) pretína diaľnicu D1 pri jej kilometrovníku 605 km (poloha: 48°48′58″S 21°18′37″V / 48,8160788°S 21,3101418°V / 48.8160788; 21.3101418) napriek tomu, že celá trať (po čiastočne vybudovanej D1) od kilometra nula v Petržalke je len asi 430 km. Avšak pre potreby určovania vzdialeností medzi Košicami a Prešovom je toto staničenie "presné".

Staničenie sa používa aj pri plánovaní a v priebehu výstavby dopravnej infraštruktúry. Staničenie je často založené na miestnych podmienkach a ako nový nulový (uzlový) bod zvyčajne býva vybraná napr. križovatka s inou štruktúrou, začiatok obchádzky alebo koniec už vybudovaného úseku a pod.

Slovenská správa ciest umožňuje oprávneným používateľom portálu IS MCS (Informačný systém modelu cestnej siete) vyhľadať tri druhy staničenia v aplikácii Mapy CDB. 

STANIČENIE – KILOMETROVNÍKOVÉ je staničenie javu od najbližšej informatívnej dopravnej značky IS 32a, IS 32b “Kilometrovník“. Vzniklo pripočítaním vzdialenosti javu od značky k hodnote najbližšej značky.

STANIČENIE – KUMULATÍVNE je staničenie javu od začiatku cestnej komunikácie (CK) na území Slovenska, vzniklo spočítaním evidenčných dĺžok uzlových úsekov v smere staničenia CK.

STANIČENIE – ÚSEKOVÉ je staničenie javu od počiatočného uzlového bodu uzlového úseku, vyjadrená v metroch. Líniový (súvislý) jav sa staničí na začiatku a konci jeho výskytu v rámci uzlového úseku, bodový jav sa staničí v mieste jeho výskytu.

Na príklade ^[3] na obrázku^[4] je bod č. 4 staničený vzhľadom na kilometrovník 10 ako 11,055 km. Kumulatívne je však od začiatku cesty III/061 28 vzdialený 11,049 km (teda chyba - rozdiel je 6 metrov: 11,049 + 6 = 11,055).

Staničenie vo všetkých vodách (v centrálnych častiach Európy) s výnimkou Rýna, je proti prúdu, teda začína od ústia. Značenie týchto takzvaných riečnych kilometrov slúži pre navigáciu lodí a je jednoznačnejšie ako rátanie kilometrov od prameňa, ktorý môže mať spornú alebo časom sa meniacu polohu. V prípade Dunaja však treba zároveň doplniť fakt, že za desaťročia posunuli usadené sedimenty ústie cca o 1 km do mora. Pre hydrografické značenie kilometrov (pre potreby hydrografických staníc) sa však používa práve kilometrovanie od prameňa.

Riečny kilometer je mierou vzdialenosti toku od ústia k prameňu. Kilometrovanie riek je orientované na prepravu a robí sa kilometrovníkovými kameňmi alebo tabuľami, ktoré sú na brehu, pozdĺž toku, zvyčajne od ústiu k zdroju. Z tohto pravidla však existujú výnimky.

Na Dunaji je staničenie jednotné po celom toku. Medzinárodné kilometrovanie začína v ústí do Čierneho mora.

Prítoky:

V súlade s tým, začína kilometrovanie jeho prítokov ako Morava, Váh, Hron, Ipeľ od ich ústia do Dunaja alebo od ústia do toku vyššej úrovne (napríklad Myjava ústi do Moravy pri Kútoch).

Nemecké kilometrovanie má svoj začiatok na českej hranici. V Česku kilometrovanie prešlo historickým vývojom. Počas Rakúskeho cisárstva bolo Labe kilometrované iba od ústia Vltavy v Mělníku k nemeckým hraniciam. S rozšírením splavnosti sa kilometrovanie posunulo k priehrade Chvaletice.

Do roku 2009 bola na Labe teda trojaké kilometrovanie: na nemeckom území merané po prúde od začiatku hraničného úseku rieky a na českom území od v Mělníku v sútoku s Vltavou, zvlášť po prúde k nemeckej hranici a zvlášť proti prúdu. Od 1. januára 2009 bola v Česku prijaté medzinárodné kilometrovanie (v EÚ od 2005), ktoré v prípade Labe začína v ústi do Severného mora v Cuxhaven. V roku 2010 sa uskutočnilo zjednotenie a preznačenie na európsku kilometráž a bolo inštalované nové riečne staničenie. Bývalý nemecký nultý kilometer má tak teraz hodnotu 730,0 km a český približne 837,4 km.

Železnice majú nepretržité kilometrovanie po 100 metroch (hektometrovanie). ^[5] Pre tento účel zodpovedajúce tabule alebo panely sú umiestnené na trase. Kilometrovanie prechádza pozdĺž definovanej referenčnej (stredovej) osi a je umiestnené napríklad na dvojkoľajovej trati v strede dráhy. Začiatok a koniec zvyčajne tvoria stanice alebo odbočky trati. Napríklad v Nemecku sú ako začiatky určené stredy vstupu do staničnej budovy.

Už počas Rímskej ríše sa dĺžka cesty značila kameňmi (míľnikmi) po jej stranách. Dnes sú kilometrierované spravidla iba hlavné cestné spojenia a to takmer po celom svete. Použitie kameňa na označenia kilometrov nahrádzajú dosky, tabule, smerovky alebo značky na ceste. Nulový bod (počiatok) môže byť začiatok cesty (napríklad križovatka alebo stred obci) alebo hranice štátu.

Na cestách býva počiatok staničenia nazývaný aj ako Zlatý míľnik (Rím), nultý kilometrovník (Maďarsko), kilometer nula (Bukurešť, Česko, Nórsko).

Počiatok značenia má zmysel voliť v mieste, ktoré je všeobecne známe a je cieľom alebo začiatkom mnohých ciest a dá sa ľahko vyhľadať a určiť. Tradične to bývali centrá hlavných miest. Veľmi známy je rímsky Zlatý míľnik (Milliarium Aureum) zriadený cisárom Augustom v mieste označovanom za pupok sveta na Forum Romanum v Ríme. Bol z pozláteného bronzu, zakončený zlatou guľou. Svoje zlaté míľniky mali aj jednotlivé provincie. Na konci Via Apia v prístavnom meste Brindisi ešte dnes stojí 15 m vysoký rímsky míľnik. Na týchto miestach pútnici zapínali svoje krokomery (začali rátať kroky). Odtiaľ vzniklo aj úslovie "Všetky cesty vedú do Ríma".

Fiktívne alebo symbolické centrá sú napríklad priesečníky rovnobežiek a poludníkov (napr. Greenwich) alebo centrá miest určované mapovými systémami bez zadania adresy. V Bratislave pod Michalskou bránou je takýto symbolický počiatok a na nábreží Dunaja prechádza nultý poludník Samuela Mikovíniho z rok 1773^[6].

• diaľnica D1: počiatok Bratislava Petržalka – Pečňa, kde sa napája na diaľnicu D2 (poloha: 48°07′43″S 17°05′04″V / 48,128626°S 17,084320°V / 48.128626; 17.084320 (kilometer nula diaľnice D1)Súradnice: 48°07′43″S 17°05′04″V / 48,128626°S 17,084320°V / 48.128626; 17.084320 (kilometer nula diaľnice D1) - kovové konštrukcie na D1, pri ktorých sa sa spájajú vjazdy z Pečne na D1 a tesne za ňou sa rozdvojujú výjazdy na D1).
• diaľnica D2: počiatok je hraničný prechod z/do Česka Brodské/Břeclav (poloha: 48°41′10″S 16°59′14″V / 48,686196°S 16,987313°V / 48.686196; 16.987313)

• EuroVelo 6 (od Atlantiku k Čiernemu moru): počiatok na hraničnom prechode do Rakúska

diaľnice A1, A2: počiatok na Viedenskom okruhu (ringu - Ringstrasse)

Staničenie spravidla začína v smere od hlavného mesta Prahy, ďalej potom v smere od veľkých krajských (okresných) miest smerom do menších miest a obcí. Znamená to, že každá cesta má svoj "kilometer nula". Zložitejšie je to potom na okruhoch okolo miest, napríklad Pražský okruh.^[7] Historickým kilometrom nula bol mariánsky stĺp z roku 1650, ktorý stál v strede pražského Staromestského námestia a bol zrekonštruovaný v roku 2020.^[8]

Diaľnica M3 sa začína v Budapešti na jej severovýchodných predmestiach. Jej staničenie a číslovanie výjazdov sa však symbolicky začína na tzv. nultom kilometrovníku v strede Budapešti na Clark Ádám tér, čo je námestie s veľkým kruhovým objazdom s výjazdom na most Szécheny cez Dunaj, hoci tam diaľnica nevedie.

Kilometer nula (francúzsky: Point zéro) francúzskych diaľnic je v Paríži na námestí pred ​​hlavným vchodom do Notre-Dame, ktorý sa považuje za oficiálne centrum Paríža (súradnice: 48°51′12″S 2°20′56″V / 48,8534°S 2,3488°V / 48.8534; 2.3488).

Rekonštruovaný míľnik v Berlíne. Počiatočným bodom všetkých pruských ciest vedúcich do a z Berlína bolo námestie Dönhoff-Platz v centre mesta (1730–1875). V roku 1975 bol zrekonštruovaný míľnik umiestnený pred Spittel-Kolonnaden v Marion-Gräfin-Dönhoff-Platz . 52°30′39″S 13°23′56″V / 52,510788°S 13,398964°V / 52.510788; 13.398964

Kilometer nula (rumunsky: Kilometrul Zero) sa nachádza v centre Bukurešti, pred kostolom svätého Juraja a bol postavený ako pamätník v roku 1938.

Kilometer nula (nórsky: nullpunkt) je pre železnicu aj cesty v Osle ale existuje viacero ďalších počiatkov najmä vo väčších mestách. Hustota značenia na cestách je 500 metrov. Zaujímavosťou je, že železničný kilometer nula zostal zachovaný v strede pôvodnej železničnej stanice v Osle aj po jej prestavbe a tak je teraz v tuneli a stred súčasnej stanice je od neho vzdialený 270 metrov. Podobne existuje viacero železničných začiatkov. Jedným z nich je Ski stasjon (Lyžiarska stanica) ležiaca na Østfoldbanens (Východnej trati), z ktorej vychádzajú ďalšie lokálne trate.

Staničenie diaľnic sa umiestňuje do stredového deliaceho pásu tak, aby bolo čitateľné z oboch strán diaľnice a aby nezasahovalo do voľnej šírky jazdných pruhov. Značky staničenia (kilometrovníky) sa umiestňujú vo vzdialenosti 0,5 km. Na cestách nižších kategórií sú kilometrovníky redšie.

Na diaľniciach v Rakúsku je staničenie po 5 km.

• Kilometrovník

• Harri Tritter: Kilometersteine: Eine Betrachtung über die Kilometrierung der deutschen Eisenbahnstrecken, Jahrbuch für Eisenbahngeschichte 17, 1985, S. 85–111. (nemecky)

1. ↑ TOMÁŠ NOVOTNÝ. Pozor na nový radar na severnej D1-ke. auto.sme.sk (Petit Press). Dostupné online [cit. 2017-10-11].
2. ↑ ALEJTECH.SK. Základné pojmy a definície | cdb.sk [online]. www.cdb.sk, [cit. 2017-04-16]. Dostupné online.
3. ↑ ALEJTECH.SK. Kumulatívne a kilometrovníkové staničenie | cdb.sk [online]. www.cdb.sk, [cit. 2017-04-19]. Dostupné online.
4. ↑ Situácia cestnej siete (obrázok) [online]. [Cit. 2017-04-19]. Dostupné online.
5. ↑ dráha a vytyčovanie stavieb; Železničné trate kilometrieren - Smernica 883.0010 (PDF, 155 KB)
6. ↑ PACHEROVÁ, Soňa. Posmievačik, poludník aj pohonič. Malé rarity Bratislavy. Pravda.sk (Perex), 2014-07-14. Dostupné online [cit. 2017-05-02].
7. ↑ Kde najdete „kilometr nula“ aneb Co je vlastně staničení?. SOPK - Silniční okruh kolem Prahy. Dostupné online [cit. 2017-04-19]. Archivované 2017-04-20 z originálu.
8. ↑ CHLEBANOVÁ, Lenka. História / Mariánsky stĺp v Prahe sa vrátil na Staromestské námestie. Za veľkého kriku [online]. www.postoj.sk, [cit. 2020-11-10]. Dostupné online.

• Kilometrierung der deutschen Autobahnen (nemecky)
• Weiterführende Informationen zur Kilometrierung von Straßen (nemecky)