Dom Vettiovcov

Dom Vettiovcov (tal. Casa dei Vettii) je názov obydlia v starovekých Pompejách presláveného nádhernou výzdobou s bohatstvom obrazov a mytologických postáv, ktorá aj súčasného návštevníka uchvacuje svojou zachovalosťou a sviežosťou farieb.

Dom, s priečelím obráteným do ulice Vicolo di Mercurio, je dodnes skvelo zachovaný sčasti preto, lebo po zemetrasení v roku 62 po Kr. bol vhodným spôsobom opravený, ale aj preto, lebo z neznámych dôvodov unikol pozornosti vykrádačov a tak sa mnoho umeleckých objektov našlo na pôvodnom mieste.

Za svoje pomenovanie vďačí rodine Vettiovcov, ako to dokazuje nález dvoch pečatidiel objavených v átriu domu. Podľa nápisov na nich patrili A. Vettiovi Convivaesovi a A. Vettiovi Restitutiovi. Obaja patrili k spoločenskej skupine prepustencov. Časom zbohatli a stali sa statkármi a obchodníkmi s vínom a rôznymi poľnohospodárskymi produktami.

Dom Vettivocov susedil na nároží s Faunovým domom. Pôvodne tvorili dom dve samostatné budovy, ktoré boli niekedy v priebehu 1. storočia po Kr. po náročnej rekonštrukcii stavebne spojené do jedného celku. Vtedy dostal dom aj pozoruhodnú výzdobu.

Dom je toskánskeho átriového štýlu s peristylom a vchodom obráteným na východ. Je dvojpodlažný. Prízemie slúžilo na spoločenský život majiteľov (stretávanie sa s priateľmi a obchodnými partnermi), na poschodí boli súkromné miestnosti rodiny.

Jeho historicky i umelecky najcennejšiu časť predstavuje nástenná výmaľba interiérových častí. Štýlovo sa zaraďuje do IV., tzv. iluzionistického štýlu.

Nástenné maľby uchvacujú svojou bohatou figurálnou a námetovou pestrosťou. V obdivuhodnej proporcionálnej vyváženosti pokrývajú plochu takmer všetkých miestností domu. Remeselnícka dielňa, ktorá dom vyzdobila freskami, nepochybne zamestnávala veľmi zručných umelcov. Viac ako nádhera celku prekvapuje štylistická úprava a vyváženosť jeho jednotlivých častí.

Už pri vstupe do vestibulu návštevníka zaujmú maľby zachytávajúce výjav kohútich zápasov. Napravo od vstupných dverí sa nachádza jedna z najznámejších fresiek – mužská postava boha Priapa, ktorá má odvracať zlé vplyvy; na jednu misku váh kladie mešec so zlatými mincami (bohatstvo) a na druhú veľký penis (plodnosť). Vestibul lemujú po oboch stranách dve malé spálne (cubiculy) s maľbami zachytávajúcimi mytologické scény: Ariadna opustená Théseom a výjav Héró a Leandros.

Po prejdení vestibulu sa návštevník ocitne v átriu s pozostatkom niekdajšieho okrasného bazénu (impluvia). Steny pokrývajú fresky znázorňujúce okrídlených cherubínov predvádzajúcich najrôznejšie činnosti, ktoré súviseli s každodenným životom.

Juhovýchodný roh domu zaberá prijímacia miestnosť (oecus) rovnako s maľbami hýriacimi množstvom mytologických postáv – Kupid, Danaé s Jupiterom v podobe zlatého dažďa, Léda s labuťou.

Nádherná výzdoba sa nachádza v rozľahlej miestnosti v severnej časti prízemia nazvanej triclinium. O jej význam sa zaslúžil predovšetkým vlys s cherubínmi na čiernom pozadí. Vidíme tu postavičky malých okrídlených bytostí predvádzajúce najrôznejšie činnosti: súťaž v lukostreľbe, zbieranie kvetov a viazanie kytíc, výroba a predaj voňaviek, razenie mincí, pečenie chleba, vinobranie a predaj vína, preteky dvojkolesových vozov a ďalšie. Druhú skupinu malieb v tricliniu predstavujú malé obrázky s výjavmi námorných bitiek, nad ktorými sú koše s rituálnymi predmetmi a divadelnými maskami.

V miestnosti zaujmú mimoriadne zachovalé malé obrázky na čiernom pozadí s mytologickými výjavmi: predstavujú Ifigéniu na Tauride medzi Thoantom, Orestom a Pyladom, Apolóna s Artemis po zabití Pýthóna a Agamemnóna pri obetovaní Ifigénie v Aulide.

Átrium vedie do záhrady (viridarium) s krytým korintským stĺporadím na všetkých štyroch stranách. Ku kráse záhrady okrem kvetinovej výzdoby prispievalo veľké množstvo bronzových a mramorových sôch, záhradných fontánok, stolov a pilierov.

Dom Vettiovcov bol objavený v rokoch 1894 – 1895 počas archeologického výskumu vedeného Giuseppem Fiorellim. Jeho objaviteľom bol architekt Giulio De Petra. Dnes po dôkladnej rekonštrukcii patrí k najnavštevovanejším objektom Pompejí.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Dom Vettiovcov

• S. Nappo, Pompeje - průvodce ztraceným městem, Rebo production, Čestlice, 1999, ISBN 80-7234-043-3
• A. C. Carpiceci, Pompeje dnes a jak vypadali před 2000 lety, Bonechi Edizioni Il Turismo, Sesto Fiorentino, ISBN 88-7204-243-7
• Paul G. Bahn, Archeológia, 100 veľkých archeologických objavov, Mladé letá, Bratislava, 1997, ISBN 80-06-00800-0