Apolónov chrám (Pompeje)

Apolónov chrám bola stavba antického chrámu nachádzajúca sa na západnej strane hlavného fóra v Pompejach.

Apolónov kult bol nepochybne jedným z najdôležitejších kultov v starovekých Pompejach. Pokiaľ Sullovi kolonisti nezaviedli kult Kapitolskej trojice (v roku 80 pred Kr.), bol Apolón dokonca považovaný za najvyššieho ochrancu mesta.

Chrámu, ktorého skromné pozostatky sú dnes zachované, predchádzala stavba svätyne postavenej pravdepodobne v ranom období 6. storočia pred Kr. na západnom výbežku lávovej plošiny, ktorá zasahovala do mestského okrsku, zasväteného ešte od gréckych čias kultu boha Apolóna. O vzhľade svätyne sa však nevie prakticky nič. V neskoršom období, za nadvlády Samnitov, bola stavba strhnutá, aby urobila priestor novému chrámu.

Stavba bola pôdorysne orientovaná súbežne s fórom. Vo svojej najrannejšej fáze zaberala omnoho väčší priestor. Východným priečelím dokonca zaberala časť hlavného fóra. Pri novom stavebnom usporiadaní hlavného fóra v priebehu 2. storočia pred Kr. sa pôdorys chrámu zmenšil a vzhľadovo nadobudla stavba definitívnu podobu.

Podobne ako iné chrámy v Pompejach je i Apolónov chrám vybudovaný v tzv. italickom stavebnom štýle, ktorý sa od klasického gréckeho odlišuje tým, že budova bola postavená na vyvýšenom pódiu. K chrámu viedlo impozantné schodisko. Chrám nemal klasickú predsieň; celá stavba bola obklopená dvadsiatimiôsmimi korintskými stĺpmi. Priečeliu chrámu dominovala šestica, v strede rozostúpených stĺpov, nesúca mohutný architráv s reliéfnym vlysom.

Pred mohutným schodiskom sa dodnes nachádza oltár z bieleho mramoru, pochádzajúci z republikánskej doby. Zaujímavým stavebným doplnkom je dodnes stojaci iónsky stĺp pred schodiskom, na ktorom boli umiestnené slnečné hodiny.

Celý okrsok s Apolónovým chrámom lemovali arkády tvorené korintskými stĺpmi a nádržkami na očistnú vodu. Na podstavcoch pred stĺporadím stálo viacero sôch, ktoré sú dnes uložené v zbierkach Národného archeologického múzea v Neapole. Boli medzi nimi aj bronzové sochy Apolóna a Diany v podobe lukostrelcov, ktorých kópie sú dnes vystavené vo svätyni. V zadnej časti arkád boli na stene vymaľované scény z Iliady.

Tak ako mnoho pompejských budov aj Apolónovu svätyňu ťažko poškodilo zemetrasenie v roku 62 po Kr. a v čase ničivej pohromy v roku 79 po Kr. ešte neskončili práce na jej obnove. Napriek tomu to čo z kedysi nádhernej stavby ostalo, umožňuje rekonštruovať celé dejiny Pompejí od počiatku až k ich tragickému koncu. Stavba Apolónovho chrámu podáva svedectvo o sociálnych a kultúrnych premenách mesta, ku ktorým došlo v priebehu stáročí.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Apolónov chrám (Pompeje)

• A. C. Carpiceci, Pompeje dnes a jak vypadali před 2000 lety, Bonechi Edizioni Il Turismo, Sesto Fiorentino, ISBN 88-7204-243-7
• S. Nappo, Pompeje - průvodce ztraceným městem, Rebo production, Čestlice, 1999, ISBN 80-7234-043-3