Dogoni

Dogoni (úplné alebo čiastočné synonymá: Dogon, Dagom, Tombo, Hambde, Makbe, Kado) sú etnikum v južnom Mali a severnej Burkine zaoberajúce sa prevažne roľníctvom. Hovoria dogonskými jazykmi (donedávna považovanými za jeden jazyk).

Dogoni veria, že boli pôvodnými obyvateľmi údolia rieky Niger. Boli objektom pozorovania mnohých antropologických štúdií a ich umelecká práca je oceňovaná zberateľmi na celom svete. Počas tisícročí Dogoni obývali obydlia vytesané do útesu na dĺžke 200 kilometrov nazývané Bandiagara. Hoci väčšina z 200 000 Dogónov sa premiestnilo z ich ochranných útesových obydlí na rovinu trochu nižšie, staroveké dediny stále zdobia útesy. Najlepšou a najpopulárnejšou turistickou cestou do dogonských dedín je cesta pozdĺž útesu.

Kľúčovými postavami v dogonskom náboženstve sú dvojčatá Nummo a Nommo (často stotožňovaní ako jeden), prapôvodní duchovia dogonských predkov, niekedy chápaní ako božstvá.^[1] Ide o hermafroditné vodné tvory, nazerané obdobne ako vodné božstvá (to-vodun) v západoafrickom vodune; môžu byť znázorňovaní s ľudským telom a rybím chvostom.^[2] Nommo má byť prvý živý tvor stvorený najvyšším bohom Ammou.^[3] Krátko po svojom stvorení sa Nommo rozmnožil do štyroch párov dvojčiat, pričom jeden pár sa vzoprel rádu založenému stvoriteľom. Pre obnovenie rádu boh Amma obetoval ďalšieho tvora, ktorého telo rozrezal a rozptýlil po celom stvorení – na každom mieste, kam dopadol fragment tela, mala byť postavená svätyňa.^[4] Kľúčový význam má v dogonskom náboženstve problematika dvojčiat: rozpráva sa, že prapôvodne sa tvorovia rodili ako dvojčatá a každý bol hermafroditný, na svet však prišiel šakal, ktorý sa narodil sám; tým sa porušilo stvorenie a začali sa rodiť jedinci s jedným pohlavím. Väčšina bádateľov sa zhoduje, že v dogonskom náboženstve existuje vedomie dávnej udalosti, ktorá onedlho po stvorení spôsobila narušenie harmónie, poruchu štruktúry stvorenia.^[5] Preto je šakal (podľa inej verzie líška piesočná) spájaný so smrťou a je mu zasvätený významný náboženský festival Sigi. Dualita má v dogonskom náboženstve centrálne postavenie, aj nebeské sily majú duálny charakter: najvyšší boh Amma má mužské i ženské charakteristiky.^[6] Narodenie dvojčiat je oslavované zvláštnym náboženským rituálom, pretože dvojčatá odkazujú k pôvodnej duálnej štruktúre stvorenia ak harmónii medzi pozemským a nebeským. Existuje mýtus o pôvode dogonského vedenia, alebo (podľa inej verzie) dokonca Dogonov samých, na hviezde Sirius (prípadne Sirus B či ďalšej neznámej hviezde v ich okolí). Tento kontroverzný mýtus verejnosti odovzdal etnograf Marcel Griaule.^[7] Väčšina bádateľov tento mýtus považuje za vymyslený Griaulom.^[8]