Split

Split
mesto
Vlajka Erb
Oficiálny názov: Split
Štát	Chorvátsko
Región	Splitsko-dalmatínska župa
Súradnice	43°30′00″S 16°26′00″V / 43,50000°S 16,43333°V / 43.50000; 16.43333
Najvyšší bod
- výška	200 m n. m.
Najnižší bod
- výška	0 m n. m.
Rozloha	79,33 km² (7 933 ha)
Obyvateľstvo	160,577 (2021)
Hustota	2 000 obyv./km²
Založenie	koniec 3. storočia
Primátor	Ivica Puljak
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	21000
Tel. predvoľba	(+385) 021
Kód	ST
Evidenčné číslo vozidla	ST
Lokalita svetového dedičstva UNESCO
Názov	Historical Complex of Split with the Palace of Diocletian
Rok zápisu (č. zasadnutia)	1979 (#3)
Číslo	97
Región	Európa a Severná Amerika
Kritériá	ii, iii, iv
Webová stránka: http://www.split.hr
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Split (tal. Spalato, lat. Spalatum) je mesto v Chorvátsku, v oblasti Dalmácia. Nachádza sa na východnom brehu malého polostrova pri Jadranskom mori.

Je tu námorný prístav, vojenská základňa, medzinárodné letisko v Trogire a cenné stavebné pamiatky. Spolu s Rijekou a Zadarom je Split hlavným chorvátskym prístavom. Od roku 2004 vedie zo Splitu do Záhrebu nová diaľnica, vďaka ktorej je dalmátske pobrežie, hlavne jeho južná časť, dostupnejšia.

Split založil na sklonku 3. storočia rímsky cisár Dioklecián, ktorý si tu postavil svoj palác, do paláca sa po jeho smrti nasťahovali okolití obyvatelia. Počas sťahovania národov sem doputovali Slovania v 7. storočí. Odvtedy až do 11. storočia bol striedavo pod vplyvom Byzancie a Benátok; od roku 1069 bol súčasťou Chorvátskeho kráľovstva, ktoré sa neskôr stalo súčasťou Uhorska.

V roku 1420 tu moc získala Benátska republika, a to na ďalších 300 rokov; v tomto období sa tu rozvíjala humanistická kultúra. Od roku 1797 až do vyhlásenia Kráľovstva SHS spadal pod Rakúsko-Uhorsko, bol hlavným mestom Dalmáckej provincie. Po roku 1929 a vytvorení Juhoslávie sa stalo mesto centrom novo vzniknutej Prímorskej bánoviny. Za 2. svetovej vojny bol obsadený talianskym fašistickým vojskom a Nemeckom.

Zvyšky Diokleciánovho paláca zmiešané s neskoršou zástavbou sú centrom mesta a aj jeho hlavným turistickým lákadlom, zaradeným v roku 1979 na Zoznam Svetového dedičstva UNESCO. Najzaujímavejšie sú staré klenby a chodby pod mestom. V okolí Splitu sa na pobreží mora nachádza veľa hotelov a privátnych ubytovacích zariadení.

Split má bohaté možnosti dopravného spojenia.

• Cestná doprava: Jadranskou magistrálou (štátna cesta č. 8) a mimo nej diaľničným privádzačom zabezpečené napojenie na diaľnicu A1 Zagreb - Čarapine (hranica s Bosnou a Hercegovinou).
• Letecká doprava: medzinárodné letisko Kaštela obsluhované celoročnými ale najmä sezónnymi charterovymi linkami
• Lodná doprava: splitský prístav ponúka spojenie trajektami na okolité chorvátske ostrovy (Hvar, Brač, Vis, Korčula, Šolta) ale aj medzinárodné spojenie do talianskej Ancony. Trajekty prevádzkuje prevažne štátna spoločnosť Jadrolinija.
• Železničná doprava: vlakmi štátnej železničnej spoločnosti po trati Split - Ogulin - Zagreb

Panoramatická fotografia mesta Split

• Splitsko-makarská arcidiecéza

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Split

• Oficiálna stránka (po chorvátsky)
• Historical Complex of Split with the Palace of Diocletian (UNESCO) (po anglicky)
• The City of Split (po anglicky)

Tento článok týkajúci sa geografie Chorvátska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.