Pardubice
| Pardubice | |||
| štatutárne mesto | |||
 Centrum mesta s radnicou
| |||
|
|||
| Štát |  Česko
| ||
|---|---|---|---|
| Kraj (NUTS 3) | Pardubický (CZ053) | ||
| Okres (LAU 1) | Pardubice (CZ0532) | ||
| Historická krajina | Čechy | ||
| Rieky | Labe, Chrudimka | ||
| Nadmorská výška | 237 m n. m. | ||
| Súradnice | 50°02′19″S 15°46′45″V / 50,038611°S 15,779167°V | ||
| Najvyšší bod | |||
| - výška | 237 m n. m. | ||
| Najnižší bod | |||
| - výška | 215 m n. m. | ||
| Rozloha | 77,71 km² (7 771 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 89 432 (1. 1. 2014) [1] | ||
| Hustota | 1 150,84 obyv./km² | ||
| Primátor | Jan Nadrchal (ANO) | ||
| Časové pásmo | SEČ (UTC+1) | ||
| - letný čas | SELČ (UTC+2) | ||
| PSČ | 530 02 | ||
| Miestne časti | 32 | ||
| Katastrálne územie | 20 | ||
| LAU 2 (obec) | CZ0532 555134 | ||
| Adresa mestského úradu |
Magistrát města Pardubic Pernštýnské nám. 1 530 21 Pardubice | ||
| E-mailová adresa | |||
  Poloha mesta v Česku
| |||
| Wikimedia Commons: Pardubice | |||
| Štatistika: ČSÚ | |||
| Webová stránka: www.mesto-pardubice.cz | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |||
Pardubice (nemecky Pardubitz) sú štatutárne mesto na východe Čiech a hlavné mesto Pardubického kraja. K 1. 1. 2014 malo mesto 89 432 obyvateľov. Pardubice ležia 97 km na východ od Prahy na sútoku Labe s Chrudimkou.
Mesto bolo založené približne v roku 1340, ale na jeho mieste stál už od začiatku 13. storočia kláštor.
Mesto sa preslávilo Pardubickým perníkom a Veľkou pardubickou - najťažšími a najprestížnejšími konskými dostihmi na európskom kontinente (s obávanou 9 metrov širokou Taxisovou priekopou).
Pardubice sú dôležitým priemyselným mestom: je tu chemický priemysel zastúpený Synthesiou Pardubice, výrobcom plastickej trhaviny Semtex, rafinéria Paramo (Pardubická rafinéria minerálnych olejov), ťažký strojársky priemysel a výrobca elektrotechnických výrobkov Foxconn (bývalá Tesla).
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvá zmienka o existencii mesta Pardubice pochádza z roku 1295, keď pápež Bonifác VIII. založil Kláštor Rytierskeho rádu krížovníkov s červenou hviezdou a Kostol sv. Bartolomeja. V roku 1340 zdedil mesto Arnošt z Pardubíc, neskôr prvý pražský arcibiskup.
Z radu vlastníkov spomeňme aspoň niektorých: Smil Flaška z Pardubíc, Hanuš z Milheimu (ktorý dal postaviť Betlehemskú kaplnku v Prahe), Viktorín Boček z Kunštátu a Poděbrad, otec neskoršieho českého kráľa Juraja z Poděbrad.
Najslávnejším obdobím je obdobie od roku 1491, keď mesto kúpila významná šľachtická rodina Pernštejnovcov. Vtedy vzniklo mohutné opevnenie mesta. Od roku 1560 bolo mesto Pardubice vo vlastníctve českého kráľa.
K novému rozkvetu mesta došlo v prvej polovici 19. storočia v súvislosti s postavením železničnej trate Praha – Pardubice – Olomouc a so vznikom viacerých fabrík v druhej polovici storočia – Hübner-Opitz fabrika na výrobu mlynov (1866), cukrovar (1869), pivovar (1871), Prokopova fabrika (1872), Fantova rafinéria minerálnych olejov (1889), fabrika na spracovanie kávy J. Francka (1897).
Po druhej svetovej vojne, v roku 1949, sa Pardubice stali hlavným mestom Východočeského kraja, v dôsledku čoho sa mesto začalo rýchlo rozvíjať. Vznikla fabrika Synthesia - Explosia (chemický priemysel), Telegrafia, neskôr Tesla (elektrotechnický priemysel).
Počas druhej svetovej vojny tu bola aktívna skupina bojujúca proti fašizmu. Preslávila sa činnosť parašutistickej skupiny Silver A, ktorá sa podieľala na atentáte na Reinharda Heydricha. Po atentáte, v máji 1942, zriadili fašisti na Zámečku popravisko, na ktorom v priebehu jedného mesiaca prišlo o život viac ako 200 ľudí, medzi nimi obyvatelia vyhladenej a vypálenej dediny Ležáky.
Súčasnosť
[upraviť | upraviť zdroj]Napriek tomu, že Pardubice sú predovšetkým priemyselným a dopravným centrom, ich obyvatelia vedú bohatý kultúrny a športový život. Sídlo tu má univerzita a mnoho stredných odborných škôl.
Od začiatku 20. storočia tu kultúrny život rozvíja „kamenné“ divadlo s profesionálnym súborom. Významné miesto zastáva aj Komorná filharmónia Pardubice.
V Pardubiciach bolo usporiadaných množstvo športových pretekov, spomeňme aspoň svetoznáme konské dostihy Veľká pardubická, ktoré sa konajú od roku 1874. Fanúšikov športu lákajú aj tradičné preteky motocyklov na plochej dráhe Zlatá prilba (od roku 1929) a tenisový juniorský turnaj. Miestny hokejový klub vychoval množstvo šampiónov, majstrov sveta a olympijských víťazov.
V Pardubiciach je veľa turisticky zaujímavých miest. Aj v blízkom okolí nájdeme pekné miesta na oddych pre telo aj dušu.
Časti mesta
[upraviť | upraviť zdroj]- Pardubice 1 – Bílé Předměstí (časť), Pardubice-Staré Město, Zámek, Zelené Předměstí (časť)
- Pardubice 2 – Polabiny, Cihelna
- Pardubice 3 – Bílé Předměstí (časť), Studánka (časť)
- Pardubice 4 – Bílé Předměstí (časť), Černá za Bory, Drozdice, Mnětice, Nemošice, Pardubičky, Staročernsko, Studánka (časť), Žižín
- Pardubice 5 – Dražkovice, Nové Jesenčany, Zelené Předměstí (časť)
- Pardubice 6 – Lány na Důlku, Opočínek, Popkovice, Staré Čívice, Svítkov, Zelené Předměstí (časť)
- Pardubice 7 – Doubravice, Ohrazenice, Rosice, Semtín, Trnová
- Pardubice 8 – Hostovice
Doprava
[upraviť | upraviť zdroj]Železničná doprava
[upraviť | upraviť zdroj]
Pardubice sú významný český železničný uzol. Zastavujú tam všetky osobné a diaľkové vlaky, vrátane nočných. Železnicou sú Pardubice prepojené s Hradcom Králové, Brnom, Prahou, Olomoucom, Ostravou, Halíčkovým Brodom aj Libercom.
Pozoruhodnosti
[upraviť | upraviť zdroj]
Pernštýnske námestie
[upraviť | upraviť zdroj]Tvar a vzhľad námestia prikázal vytvoriť Vilém z Pernštejna. Tiež rozhodol o skrášlení budov. Budovy historického jadra mesta predstavujú tri základné etapy staviteľského vývoja – ranogotickú s kamennými okennými výklenkami, renesančnú s terakotovými oknami, neskorobarokovú a klasicistickú a štítovou výzdobou.
Hneď za Zelenou bránou stojí neskorogotický dom číslo 77 (teraz Miestna knižnica), ktorý je modelom štýlu. V strede severnej časti námestia je umiestnený mestský dom, postavený v rokoch 1893-1894 v novorenesančnom slohu podľa návrhu J. Vejrycha. Podľa reliéfu na fasáde, „Jonáš s veľrybou“, dostala meno najhodnotnejšia budova na námestí - „U Jonáša“ (z roku 1797). Dominantou južnej časti je reštaurácia „Biely koníček“, spomínaná už od roku 1507. Uprostred námestia sa týči 6 metrov vysoký korintský morový stĺp svätej Panny Márie, obohnaný zábradlím so sochami českých svätcov.
Zámok
[upraviť | upraviť zdroj]
Opevnenie okolo zámku je znamenitý v stredoeurópskych dejinách vojenského staviteľstva medzi gotikou a renesanciou. Jadro zámku tvorí gotický hrad z prvej polovice 14. storočia.
Vilém z Pernštejna obnovil hrad v neskorogotickom štýle. Jeho synovia neskôr (1529 až 1541) pokračovali v renesančnom štýle. Od roku 1560 vlastnila zámok kráľovská komora.
Počas vlády Maximiliána II. a neskôr Rudolfa II. bol zámok prispôsobený podľa návrhu talianskeho staviteľa Ulricca Aostalliho. Baroková úprava pochádza z rokov 1723 – 1726.
Po desiatich rokoch prestavby je zámok opäť prístupný verejnosti.
Kostol sv. Bartolomeja
[upraviť | upraviť zdroj]
Lokalita kostola sv. Bartolomeja je miestom s najstarším stredovekým osídlením v strede mesta. Kláštor, ktorý tu bol založený v druhej polovici 13. storočia, zanikol až po útoku husitov v roku 1421.
V rokoch 1507 – 1514 bol kostol sv. Bartolomeja obnovený v neskorogotickom štýle a bol použitý ako hrobka pre šľachtickú rodinu Perštejn. Svedčí o tom portál v severnej časti z roku 1529, najstaršia renesančná pamiatka v meste, s nápisom a erbom rodu. V roku 1912 bola ku kostolu pristavená západná predsieň podľa návrhu B. Dvořáka. Hlavný oltárny obraz od M. L. Willmana z roku 1692 predstavuje utrpenie svätého Bartolomeja.
Zelená brána
[upraviť | upraviť zdroj]
60 metrov vysoká veža, v minulosti s dvoma bránami, pochádza už z obdobia pred Perštejnom. Po roku 1507 bola upravená do neskorogotického slohu a po druhom úplnom vyhorení mesta bola zväčšená o tretinu a strecha bola pokrytá medeným plechom. Vďaka zelenej farbe medenky dostala brána názov Zelená. Dovtedy sa volala Pražská, podľa smeru, ktorým sa vychádzalo z mesta. Reliéf je tvorený obrazovou legendou o vzniku mestského erbu. Pochádza od sochára B. Vlčka podľa kresby Mikoláša Aleša. Z veže vidno mesto a za vhodného počasia aj široké okolie.
Šport
[upraviť | upraviť zdroj]Od roku 1874 sa v Pardubiciach pravidelne na jeseň koná slávna Veľká pardubická, najťažšie konské dostihy na európskom kontinente (okrem britských ostrovov).
V Pardubiciach sídli hokejový klub HC Moeller Pardubice, ktorý v roku 2005 vyhral českú extraligu. V roku 2011 sa v meste konali Majstrovstvá sveta IIHF v inline hokeji 2011.
Osobnosti
[upraviť | upraviť zdroj]- Johann Kempen (* 1793 – † 1863), rakúsky generál, zakladateľ a prvý veliteľ žandárstva
- Bóža Dvořák (* 1864 – † 1954), inžinier, architekt, konzervátor, civilní geometer a staviteľ
- Josef Gočár (* 1880 – † 1945), architekt
- Jan Kašpar (* 1883 – † 1927), inžinier, priekopník české aviatiky
- Emil Artur Longen (* 1885 – † 1936), dramatik, režisér, herec, scenárista, spisovateľ a maliar
- Vladimír Páral (* 1932), prozaik a satirik
- Jiří Gruša (* 1938), básnik, prozaik, prekladateľ, literárny kritik, diplomat a politik
- Jiří Bartoška (* 1947), herec a filmový organizátor
- Jiří Crha (* 1950), hokejový brankár
- Dominik Hašek (* 1965), hokejový brankár
- Radek Baborák (* 1976), hornista
Partnerské mestá
[upraviť | upraviť zdroj]
Doetinchen, Holandsko
East Lothian, Spojené kráľovstvo
Golega, Portugalsko
Jerez de la Frontera, Španielsko
Merano, Taliansko
Pernik, Bulharsko- Rosignano Marittimo, Taliansko
Selb, Nemecko
Sežana, Slovinsko- Schönebeck, Nemecko
Skelleftea, Švédsko
Vysoké Tatry, Slovensko
Weregem, Belgicko
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pardubice
Externé odkazy
[upraviť | upraviť zdroj]Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pardubice na esperantskej Wikipédii.