John von Neumann

John von Neumann
maďarský matematik
Narodenie	28. december 1903 Budapešť, Maďarsko
Úmrtie	8. február 1957 (53 rokov) Washington, USA
Odkazy
Commons	John von Neumann
Biografický portál

John von Neumann (po maďarsky Neumann János, po nemecky Johann von Neumann) (* 28. december 1903, Budapešť, Maďarsko – † 8. február 1957, Washington, USA) bol maďarský matematik židovského pôvodu, ktorý značnou mierou prispel k vedným odborom ako sú kvantová fyzika, funkcionálna analýza, teória množín, ekonomika, informatika, numerická analýza, hydrodynamika, štatistika a mnoho ďalších matematických disciplín.

Bol jedným z najväčších matematikov dvadsiateho storočia, vypracovaním princípov fungovania počítačov mal rozhodujúci vplyv na vývoj sveta. Je považovaný za otca jednej z najdôležitejších oblastí dnešných ekonomických vied a matematiky, a tým je teória hier.

Iné jeho známe objavy sú aplikácia operačnej teórie v kvantovej mechanike (takzvaná Von Neumannova algebra) a celulárny automat.

Spolu s Edwardom Tellerom a Stanislawom Ulmanom sa zaoberal aj jadrovou fyzikou a vytvorili základné predpoklady termonukleárnych reakcií a vodíkovej bomby.

Jeho osobnosť a myslenie - spoločne s jeho priateľmi: L.Szilárdom, E.Wignerom, E.Tellerom, P.Erdősom a ďalšími, výrazne prispeli k vzniku zvláštnej legendy, podľa ktorej mimozemšťania pristáli v centre Budapešti a pohybovali sa po svete ako maďarskí vedci. Ich americkí kolegovia ich preto prezývali "The Martians" (Marťania).

Narodil sa ako prvorodený syn Maxa Neumanna (po maď. Neumann Miksa) a Margaret Neumannovej. S rodičmi a pestúnkou komunikoval po maďarsky a po nemecky, v škole sa naučil po grécky, latinsky, anglicky a francúzsky^[1], sám sa naučil hebrejčinu.

Von Neumann mal dvoch bratov: prvý (* 1907) sa stal lekárom v Chicagu a druhý (* 1911) sa stal právnikom vo Philadelphii. Von Neumann mal 10 rokov, keď jeho otcovi udelil šľachtický titul cisár František Jozef I.. Jeho otec bol skvelý bankár a právnik, svoje deti podporoval vo všestrannom vzdelaní. Ako šesťročný z hlavy delil osemciferné čísla a ako osemročný už ovládal diferenciálny a integrálny počet.

Roku 1913 ho rodičia zapísali na známe nemecké luteránske gymnázium, dnes nazývané Fasori Evangélikus Gimnázium. Matematiku ho tam učil László Rátz.

Neskôr študoval na univerzitách v Zürichu (vo Švajčiarsku) a v Budapešti, vo svojich 23 rokoch sa stal doktorom, v roku 1929 bol už profesorom univerzity v Hamburgu a v Berlíne.

V roku 1930 dostal pozvanie na univerzitu v Princetone. V roku 1931 bol jedným z profesorov matematiky, ktorí v roku 1933 založili Ústav pre pokročilé štúdie v Princetone - The Institute for Advanced Study (ďalšími boli J.W. Alexander, Albert Einstein, M. Morse, O. Veblen a Hermann Weyl). Tu von Neumann pracoval až do konca svojho života. Počas 2. svetovej vojny sa, podobne ako mnoho iných vedcov, zúčastnil na vývoji nových zbraní a pravidelne cestoval do Los Alamos, kde sa vyvíjala prvá atómová bomba.

V roku 1945 publikoval nedokončenú 101 stranovú správu The First Draft Report on the EDVAC, v ktorej popísal základné prvky dnešných počítačov:

• pamäť, v ktorej sú uložené inštrukcie (program) i dáta,
• aritmetickú jednotku, vykonávajúcu logické i aritmetické operácie s dátami,
• riadiacu jednotku, vykonávajúcu inštrukcie v slede, závislom od výsledkov predchádzajúcich inštrukcií,
• vstupy, a výstupy a pomalé externé zariadenia.

Správa vznikla aj ako výsledok návštev von Neumanna tvorcov počítača EDVAC J. W. Mauchlyho a P. Eckerta na Univerzite Pennsylvania ktoré, von Neumann absolvoval ako konzultant vedeckej rady Army's Ballistic Research Laboratory.^[2] Von Neumann správu písal rukou počas svojich ciest vlakom do Los Alamos a listy posielal poštou do Philadelphie. Správu prepísal a zostavil a 30. júna 1945 distribuoval v 24 kópiách Herman Goldstine, bezpečnostný dôstojník pre iný utajovaný projekt ENIAC. Tým sa stala správa (vedeckou) publikáciu a zabránil tomu, aby bola daná architektúra patentovaná,^[3] čo mu ostatní vyčítali aj preto, že neuviedol žiadneho spoluautora okrem seba. Táto "Von Neumannova architektúra" sa používa v počítačoch dodnes. Podľa jeho neskoršieho vyjadrenia počítač nie je majetkom jedného alebo viacerých ľudí, ale vlastníctvom celého ľudstva^[4].

Von Neumann sa podieľal aj na vypracovaní teoretických základov uvoľnenia atómovej energie, podieľal sa tým na vývoji atómovej bomby a využití atómových elektrární.

Von Neumann a štyria ďalší vedci a ďalší vojenskí zamestnanci boli členmi výberovej komisie, ktorá bola zodpovedná za výber japonských miest Hirošima a Nagasaki za prvé ciele atómovej bomby. Von Neumann dohliadal na výpočty týkajúce sa očakávanej intenzity výbuchov bômb, odhadovaného počtu obetí a vzdialenosti nad zemou, v ktorej by mali byť bomby odpálené pre optimálne šírenie rázovej vlny a tým aj maximálny účinok.^[5] Jeho výsledok bol, že explózia má nastať 548 (1 800 stôp) metrov nad miestom výbuchu. Bol osobne prítomný pri prvom testovacom výbuchu atómovej bomby Trinity. Robert Oppenheimer o ňom neskôr povedal, že fyzici vtedy spoznali svoj hriech, keď videli výbuch so silou 25 kiloton TNT (ekvivalent TNT), pričom práve Von Neumann zaviedol ako prvý v roku 1944 používanie jednotku jedna kilotona TNT ako miery výbušnosti.^[5]

Od roku 1953 až do svojej smrti bol vedúcim Výboru pre atómovú energiu (United States Atomic Energy Commission-AEC), čo je najvyššia vládna funkcia pre vedca. Až do svojej smrti v roku 1957 sa tak stal najvplyvnejším vedcom USA. Zomrel na rakovinu, ktorá mohla byť dôsledkom ožiarení pri pokusoch počas vývoja atómovej bomby.

• The First Draft Report on the EDVAC (Moore School of Electrical Engineering University of Pennsylvania June 30, 1945)
• The Monte Carlo method, spoluautor S. M. Ulam
• Theory of Games and Economic Behavior, spoluautor O. Morgenstern
• The computer and the Brain (Yale University Press New Haven 1958), maď.preklad A számológép és az agy (Gondolat Bp. 1964)
• John von Neumann Collected Works. Vol. I.-VI. Ed. A. Taub (Pergamon Press Oxford 1961-63)
• Self-Reproducing Automata Ed. A. W. Burks (University of Illinois Press Urbana, Illinois 1966)

• von Neumannova algebra
• Koncepcia Johna von Neumanna
• Teória hier

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému John von Neumann

1. ↑ Thompson, Gerald L. : "von Neumann, John (1903–1957)." The New Palgrave Dictionary of Economics. Second Edition. Eds. Steven N. Durlauf and Lawrence E. Blume. Palgrave Macmillan, 2008.
2. ↑ "BRL's Scientific Advisory Committee, 1940". U.S. Army Research Laboratory. Retrieved January 12, 2018.
3. ↑ Penn Special Collections-Mauchly Exhibition 9 [online]. web.archive.org, 2007-04-16, [cit. 2023-08-01]. Dostupné online. Archivované 2007-04-16 z originálu.
4. ↑ djp.tvn.hu (po maďarsky) [online]. [Cit. 2007-04-12]. Dostupné online. Archivované 2005-10-25 z originálu.
5. ↑ ^{a b} Macrae, Norman (1992). John von Neumann: The Scientific Genius Who Pioneered the Modern Computer, Game Theory, Nuclear Deterrence, and Much More. Pantheon Press. S 205, 242, 245. ISBN 978-0-679-41308-0.

• Významní matematikové v historii Archivované 2006-10-27 na Wayback Machine (česky)
• Ki volt Neumann János? (maďarsky)
• M. D. Godfrey, D. F. Hendry, The Computer as von Neumann Planned it Archivované 2011-08-25 na Wayback Machine
• Howard Rheingold, Tools for Thought, The People and Ideas of the Next Computer Revolution (Simon & Schuster 1985)
• Wiliam Aspray, John von Neumann and the Origins of Modern Computing (MIT 1990), maď. preklad Neumann János és a modern számítástechnika kezdetei (Vince kiadó Bp. 2004)
• J. J. O'Connor, E. F. Robertson, John von Neumann
• J. A. N. Lee, John von Neumann
• In Memoriam Neumann János (Financial Times 24. dec. 1999)
• György Marx, A Marslakók érkezése. Magyar tudósok, akik Nyugaton alakították a 20. század történelmét / Príchod Marťanov. Maďarskí vedci vytvárajúci na Západe históriu 20. storočia (Akadémiai kiadó Bp. 2000)
• Neumann János válogatott írásai / Vybrané diela J. N. Ed. László Ropolyi, Péter Szegedi (Typotex Bp. 2003)