Vaduz

Vaduz sa spomína v roku 1150. Stal sa sídlom rovnomenného grófstva založeného roku 1342. V roku 1499 miestny hrad dobyli a vyplienili Švajčiari.
Od začiatku 18. storočia je v rukách rodu Lichtenštajnovcov. Roku 1719 bolo Lichtenštajnsko povýšené na ríšske kniežatstvo s Vaduzom ako hlavným mestom. Kniežacia rodina tu ale sídli iba od roku 1938 (do tej doby žila prevažne vo Viedni či na Morave).

Mesto sa vzhľadom príliš nelíši od iných historických miest, ktoré sa nachádzajú v údolí rakúskych a švajčiarskych Álp. Tie isté uličky a malebné námestia, domy z bieleho kameňa. Všetok život mesta je sústredený na hlavnej ulici, ktorá polkruhom obchádza skalu s hradom. Nachádzajú sa tam radnica, banka, múzeá a obchody.
Sídlom všetkých štátnych inštitúcií je trojposchodová budova v centre mesta, nad ktorou vlaje vlajka Lichtenštajnska. Mesto je taktiež sídlom rímskokatolíckeho arcibiskupa. Vaduz je centrom kultúry Lichtenštajnska. Asi najhodnotnejším kultúrnym zariadením je obrazová galéria, ktorá patrí kniežacej rodine. Je v nej zhromaždených okolo 1 000 plátien svetoznámych maliarov (jedna z najväčších zbierok na svete) – Rembrandta, van Dycka, Rubensa, Brueghela a predovšetkým Leonarda da Vinci. K miestnym zaujímavostiam patrí aj poštový úrad a Poštové múzeum, založené v roku 1930. Vo vitrínach je zachytená história filatelie lichtenštajnskej i svetovej – od prvej poštovej známky až po posledné vydané emisie. V Zemskom múzeu je veľká archeologická, prírodovedecká a národopisná expozícia. Zvláštne oddelenie je venované rezbárstvu, numizmatike a zbierke zbraní. V Zemskej knižnici sú uložené všetky knihy vydané v Lichtenštajnsku.
Vaduz je taktiež priemyslovým centrom kniežatstva, prevažuje tu priemysel textilný a strojársky. Vzhľadom na daňové podmienky v Lichtenštajnsku je taktiež sídlom mnohých zahraničných firiem.

•   Berlín, Nemecko
•   Bern, Švajčiarsko
•   La Paz, Bolívia
•   Viedeň, Rakúsko

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vaduz

• Oficiálna stránka