Hrad

Stredoveké hrady a hrádky na Slovensku nadviazali na systém slovanských hradísk. Po vzniku arpádovského Uhorska, ktorého súčasťou sa stalo i územie Slovenska, sa mnohé slovanské hradiská stali administratívnymi celkami komitátov, neskôr stolíc, ktoré boli často podľa nich pomenované, a pohraničnými pevnosťami. Najintenzívnejšie sa vyvíjali hrady v Bratislave, Nitre, Novohrade, Gemeri a Spiši. Ako kráľovské hrady boli centrami komitátov a slúžili na organizovanie vojenskej služby.

Medzníkom vo výstavbe hradov na Slovensku sa stal tatársky (mongolský) vpád v roku 1241, ktorému odolali len pevné hrady s dobre organizovanou vojenskou posádkou, alebo odľahlé, prírodnými danosťami chránené miesta. V záujme posilnenia obrany krajiny kráľ Belo IV. podporoval stavbu kamenných hradov, na čo udeľoval šľachticom rozsiahle donácie. V 2. polovici 13. storočia došlo u nás k masívnej výstavbe hradov, ktoré sa budovali podľa ustálených typov hradov v strednej Európe. V tomto období vznikli nové objekty hradov (Ľubovniansky hrad, Slanský hrad a i.), alebo sa prestavovali a opevňovali staršie hrady (Považský hrad, Bratislavský hrad, Spišský hrad).

V 14. – 15. storočí sa mnohé kráľovské hrady stali majetkom šľachty, ktorá ich prestavovala na rodové sídla (Krásna Hôrka). Vojenský význam hradov vzrástol v polovici 15. storočia počas vnútorných nepokojov v krajine (bratríci a i.). V súvislosti s osmanskou expanziou sa zreorganizovala obrana krajiny; po roku 1530 sa začali opevňovať staršie hrady (Vígľašský hrad, Modrý Kameň a i.), prestavovať (Červený Kameň, Levický hrad), budovať nové pevnosti (Nové Zámky, Leopoldov) a na pevnosti prestavovať aj niektoré kláštory (Hronský Beňadik, Bzovík).

V 17. a začiatkom 18. storočia boli viaceré hrady strediskami protihabsburských stavovských povstaní, počas ktorých boli niektoré úplne zničené (Šášovský hrad, Trebišovský hrad) a mnohé na rozkaz cisára Karola VI. Habsburského z roku 1711 boli zbúrané. Väčšina z nich už nebola obnovená, ďalšie padli za obeť požiarom či iným pohromám.

S rozvojom vojenskej techniky v 18. storočí stratili hrady svoj pôvodný obranný význam, prestávali byť administratívnymi centrami stolíc a zmenou bytovej kultúry prestávali vyhovovať podmienkam bývania a začali strácať i charakter rodinných sídel. Majitelia ich opúšťali a usadzovali sa v pohodlnejších kaštieľoch a kúriách, mnohokrát stavaných neďaleko hradov či v podhradiach.

V historickom vývoji Slovenska zohrali hrady významnú úlohu predovšetkým ako centrá politickej, hospodárskej, administratívnej a vojenskej správy feudálnych panstiev. Stav a vývoj hradov sa menil najmä v súvislosti s ich obrannou funkciou. Neustále sa zdokonaľovali pôvodné jednoduché pevnosti opevnené valmi z hliny a dreva (palisády), ktoré sa v 10. – 12. storočí začali nahrádzať kamennými hradbami.

Podľa polohy v teréne rozoznávame hrady výšinné, postavené na vrcholoch kopcov alebo na skalných ostrohoch (Bratislavský hrad, Trenčiansky hrad, Ľubovniansky hrad, Ostrý Kameň, Beckovský hrad, Oravský hrad) a nížinné hrady, vybudované na rovine a často chránené vodnými plochami či priekopami (Viniansky hrad). Na Slovensku prevládajú hrady výšinné.

Základnú zložku najstarších gotických hradov tvorila obytná veža s opevnením, od 13. storočia obranná veža (donjon), obytný palác postavený na najchránenejšom mieste a hradné opevnenie. V 14. a 15. storočí sa hrady rozširovali o ďalšie opevnenia utvárajúce hradné nádvoria. Do hradov sa vstupovalo jednou alebo viacerými bránami, ktoré boli chránené vežami. Na vonkajších nádvoriach boli hospodárske budovy, mlyny, zásobárne, obydlia hospodárskych úradníkov, sklady a dielne. Na hlavnom nádvorí bývala studňa alebo cisterna a obytná veža, ktorá mala na prízemí sklady, na prvom poschodí obydlie hradného pána, nad ním strážnicu. V hrade s palácom slúžila veža len na obranu. Hradný pán býval na druhom poschodí paláca, pod ním bola rytierska sieň a na prízemí sklady. V 14. a 15. storočí sa na hradoch budovali i kaplnky. V obrannej funkcii hradu sa od 13. storočia pôvodné ťažisko presunulo z obrannej veže na hradné múry, v ktorých boli zabudované ďalšie veže a bašty.

Po hromadnom opúšťaní hradov od začiatku 18. storočia, najmä keď ich opustili posledné vojenské posádky zabezpečujúce dočasné obranné funkcie, sa väčšina hradov vplyvom poveternostných podmienok a bez náležitého udržiavania menila na rozvaliny. Niektoré boli koncom 19. storočia zreštaurované a prestavané na pohodlnejšie zámky a opäť nadobudli význam ako rodové sídla (Bojnický zámok, Smolenický zámok).

Dvadsiate storočia (najmä obdobie po druhej svetovej vojne) sa nieslo v znamení obnovy a rozsiahlych rekonštrukcií viacerých hradných objektov a ich pretváranie na využitie na kultúrne účely (múzeá, galérie). Tak svoje nové uplatnenie našli Bratislavský hrad, Oravský hrad, Červený Kameň, Spišský hrad, Ľubovniansky hrad či Trenčiansky hrad.

Na Slovensku sa v súčasnosti eviduje a chráni okolo 180 hradov, z ktorých sú mnohé významnými architektonickými a historickými svedkami národnej histórie a viaceré národnými kultúrnymi pamiatkami (Bratislavský hrad, Devínsky hrad, Beckovský hrad, Červený Kameň, Krásna Hôrka, Strečniansky hrad, Trenčiansky hrad, Nitriansky hrad).

• Kol. autorov, Encyklopédia Slovenska, Veda, Bratislava, 1978
• ALBRECHT, Uwe. Šľachtické sídlo v stredoveku : Štúdie vzťahu architektúry a životného prostredia v západnej a severnej Európe. 1. slov. vyd. Bratislava : AEPress, 2018. 288 s. ISBN 978-80-89678-10-5.
• DVOŘÁKOVÁ, Daniela, a kol. Stredoveké hrady na Slovensku : život, kultúra, spoločnosť. 1. vyd. Bratislava : Veda; Historický ústav SAV, 2017. 511 s. ISBN 978-80-224-1608-5.
• KOČIŠ, Jozef: Od Čachtíc po Strečno. Martin : Osveta, 1989. 231 s. ISBN 80-217-0053-X
• PISOŇ, Štefan. Hrady, zámky a kaštiele na Slovensku. 1. vyd. Martin : Osveta, 1973. 452 s.
• PLAČEK, Miroslav; BÓNA, Martin. Encyklopédia slovenských hradov. Preklad Daniela Marsinová. 1. slov. vyd. Bratislava : SLOVART, 2007. 391 s. ISBN 978-80-8085-287-0.

•   Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Hrad
•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Hrad