Strelníky

Obec je vzdialená 28 km od Banskej Bystrice a jej nadmorská výška v strede obce je 666 m n. m. Strelníky tvoria spolu s obcami Medzibrod, Brusno, Lučatín, Ľubietová, Povrazník, Moštenica, Pohronský Bukovec a Hiadeľ zoskupenie Mikroregión Nízke Tatry a Rudohorie (skrátene RENTAR). Podľa členenia zaužívaného pre rozdelenie územia na účely cestovného ruchu a s ním spojených služieb, je obec zaradená do tzv. Horehronského regiónu cestovného ruchu, ktorý približne kopíruje hranice historického regiónu Horehronia.^[4] Obec je vnútorne členená na miestne časti Fíbek, Dolný a Horný koniec.

Tvar obce je pretiahnutý v smere SZ – JV a zaberá územie s rozlohou 17,46 km². Najvyšším bodom obce je vrch Ľubietovská Bukovina s nadmorskou výškou 1194 m n. m.^[5] Susednými obcami Strelník sú (v smere hodinových ručičiek) Ľubietová, Hrochoť, Poniky a Povrazník. Obcou neprechádza krajská ani okresná hranica.

Rozprestiera sa na predhorí a severných svahoch Poľany, preto zväčša odlesnený vrchovinový chotár tvoria sopečné horniny a vyskytujú sa tu aj menšie ložiská železných rúd a hnedého uhlia. Jej územie je odvodňované ľavostrannými prítokmi rieky Hron, do povodia ktorej územie obce patrí. Na hnedých lesných pôdach sú prevažne lúky a pasienky, lesy (dubové, bukové, smrekové) sú len v juhovýchodnej časti pod Poľanou. Časť katastra obce leží v ochrannom pásme CHKO Poľana. Z poľnohospodárskeho hľadiska obec leží v zemiakársko-ovsenej a predhorie Poľany v horskej výrobnej oblasti zameranej najmä na pasenie dobytka, oviec a chov hydiny. Pestujú sa tu najmä krmoviny, zelenina a zemiaky.^[4]

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1465 pod názvom Saiba – ide o privilégium kráľa Mateja Korvína, v ktorom kráľ potvrdzuje staršie výsady kráľovského mesta Ľubietová, ktoré boli zničená počas husitských vojen. Z textu vyplýva, že Saiba existovala už pri vpáde husitov v roku 1433 a môžeme predpokladať, že obec vznikla už niekedy medzi rokmi 1379 a 1433. Neskôr sa názov obce menil na Saiby (1629), Schajba (1786), Šajba (1920) až do dnešného názvu Strelníky (1948).

Strelníky teda vznikli ako poddanská obec mesta Ľubietová. Ich zemepánom bolo mesto Ľubietová, jemu patrila všetka pôda, na ktorej Šajbania žili a tam aj odvádzali poddanské dávky. Keďže Ľubietová bola banským mestom, aj Šajba bola podriadená záujmom banského podnikania. Vplyv nemeckého meštianstva, ktoré sa tu usadilo sa zachoval až dodnes v miestnych názvoch, napr. názov obce zrejme pochádza z nemeckého Die Scheibe (terč). Tu môžeme vidieť spojitosť s minulosťou - keďže v obci boli usadení strelci, ktorých Ľubietová najímala na zabezpečenie svojej obrany. V čase mieru pracovali ako roľníci, v prípade nebezpečenstva nastúpili do zbrane.

V 16. – 17. storočí útočili na krajinu Turci a to prinútilo banské mesto zvýšiť svoju obranyschopnosť. Z preľudnených severných oblastí prichádzali poddaní, ktorí sa usádzali na panskej pôde, kde im vydeľovali usadlosti, tzv. majere. Stopy po nových usadlíkoch sa zachovali v priezviskách a prímeniach obyvateľov (Majer, Oravčan, Turčan, Ľupták a iné). Turci rabovali na strednom Slovensku už od roku 1552, a tak okrem vojenskej sily bolo treba robiť aj konkrétne opevňovacie práce. Ľubietová bola čiastočne chránená hustými lesmi, no to nebolo dostačujúce, a tak bol v Ľubietovej vybudovaný mestský hrad a bola vystavaná aj predpevnosť palisadového typu okolo Šajby (v roku 1576). Turci po prvýkrát zaútočili dňa 6. novembra 1577, kedy vyplienili Šajbu a Hrochoť, veľa ľudí pozabíjali alebo odvliekli do zajatia. O štyri dni neskôr (10. novembra) opäť odvliekli z dediny ďalších 20 osôb. V zime v roku 1579/1580 Turci opäť spustošili a vypálili obec.

Začiatkom 16. storočia sa začala šíriť reformácia, najmä v banských mestách, Keďže Strelníky patrili k ľubietovskej farnosti, mali možnosť oboznámiť sa s myšlienkami reformácie a pravdepodobne mnohí už vtedy prijímali toto učenie.

Aj v tomto období pokračovali turecké nájazdy a v ich centre boli stále banské mestá. V decembri 1629 dostali Šajbania dokonca výhražný list od jágerských spahiov Omara pašu. Existencia tohto a ďalších listov je dôkazom, že Turci považovali Strelníky za strategicky dôležité miesto. V roku 1652 sa turecké oddiely opäť pohybovali v blízkosti Šajby, ale o bojoch nie sú záznamy.

Počas povstania Imricha Tököliho museli obyvatelia obce zásobovať povstalecké ako aj cisárske vojská – podľa toho, ktoré bolo práve v okolí. Poddaní zo Šajby museli okrem toho aj narukovať do armády a poskytovať ubytovanie jednotkám nachádzajúcim sa v okolí obce. Protihabsburské stavovské povstania skončili v roku 1711. Počas vlády Márie Terézie bol spísaný Tereziánsky urbár, ktorý vymedzil pôdu, ktorú užívali poddaní a oddelil extravilán a intravilán obce. Revolúcia v roku 1848 napokon ukončila éru poddanstva a aj Šajba sa vymanila z poddanskej závislosti Ľubietovej. Chotáre boli však definitívne rozdelené a vyčlenené až v roku 1888. V roku 1886 získala obec samosprávu. Šajba mala richtára, vicerichtára a dvoch prísažných, k obecnému personálu patril aj sluha, pastieri, zvonár, nočný strážca, horár, hájnik, obhliadač mŕtvol a pôrodná babica.

Ekonomické pomery v obci boli v tomto období pomerne zlé a ešte ich zhoršila aj prvá svetová vojna, kedy muži museli narukovať práve v čase žatvy a zberu. Do toho v roku 1915 krajinu postihlo aj sucho a tuhé mrazy. Dedina podstúpila časté rekvirácie, bol nedostatok nielen ľudí, ale aj koní, dobytka a úrody. Do rodnej obce sa z vojny nevrátilo 28 občanov.

Situácia po 1. svetovej vojne bola na Šajbe naozaj žalostná – po padlých vojakoch ostali vdovy a siroty. Útrapy vojny spojené s rekviráciami a šikanovaním boli v mnohých rodinách zvýšené aj stratou mužskej pracovnej sily a zlými bytovými podmienkami. Väčšina rodín pociťovala nedostatok základných potravín, šatstva, uhlia či iného tovaru. Postupne sa ale situácia stabilizovala a v obci dochádzalo k pomalému rozvoju infraštruktúry - bol vystavaný obecný úrad aj kultúrny dom. Obec ale čoskoro zasiahla aj hospodárska kríza v 30. rokoch, kedy bol v obci vysoký počet nezamestnaných a mnohé rodiny boli tak chudobné, že nemali ani na soľ a žili len z potravinových lístkov a prídelov.

Veľkým predelom v dejinách obce bolo Slovenské národné povstanie (ďalej SNP). Aj keď sa Strelníky nenachádzali priamo v epicentre SNP, pre svoju strategickú polohu sa stali východiskom partizánskych bojov a do samotných bojov a partizánskych akcií sa priamo alebo nepriamo zapojila veľká časť obyvateľov obce. Mnohí obyvatelia zásobovali partizánske jednotky a zúčastnili sa aj vynášania zásob - či už na Prašivú, Ľubietovský Hrb alebo Bukovinu. Niekoľkí obyvatelia sa dokonca zúčastnili známeho "pochodu smrti" cez Chabenec. Občania nadviazali kontakty hlavne so skupinou majora Jegorova (napr. 18. augusta odišla k jeho jednotke na Prašivej osemčlenná skupina). Koncom októbra sa Strelníky ocitli na jednej z hlavných ústupových ciest a 28. októbra sa ocitli pod priamou delostreleckou paľbou, pri ktorej zahynuli traja ľudia. Boje pokračovali útokom Nemcov na zvyšok povstaleckej armády a partizánov zdržiavajúcich sa v okolitých lesoch. Do dejín obce sa čiernym písmom zapísal 8. január 1945, kedy obsadili obec nemecké jednotky z Medzibrodu a pri domovej prehliadke zatkli troch partizánov, ktorí boli následne popravení v Ľubietovej. Ich mená boli Ondrej Ďurčík, Juraj Ďurčík Ján Ďurčík a čatár Róbert Štirba (známy pod menom Ondrej Lamper). Pre obyvateľov to boli skutočne ťažké časy - v obci boli takmer neustále ubytované nemecké jednotky, domácnosti podstupovali neustále rekvirácie a obyvateľov denne sprevádzal strach o život. Začiatkom roku 1945 sa k obci približoval front. Prvý granát v obci vybuchol 4. januára. 139 obyvateľov bolo odvlečených na nútené práce do Nemecka. Mnohí sa nikdy nevrátili. Strelníky boli oslobodené 21. marca 1945 červenou a rumunskou armádou. Vojnovou daňou bolo 28 mŕtvych.

V povojnovom období došlo k najvýraznejšiemu rozvoju obce - obec stratila svoj tradičný ráz a postupne sa zmodernizovala. Postupne bola elektrifikovaná, boli vybudované komunikácie a vodovod. Obyvatelia začali častejšie odchádzať z obce za prácou - najmä do železiarní a zlievární na Horehroní.^[6][7]

Oblasť, v ktorej leží i obec Strelníky je dôležitou súčasťou vnútorných Karpát. Vznikla v neogéne, v konečnom štádiu vývinu karpatskej geosynklinály, keď došlo k rozsiahlejšej a veľmi intenzívnej sopečnej činnosti. Geologickú stavbu územia katastra obce vo východnej časti tvoria veporidy, centrálnu a západnú časť mladotreťohorné vulkanity. Zvolenská kotlina, zasahujúca na územie obce zo severnej strany je budovaná najmä neogénnnymi horninami ako sivé a pestré íly, prachy, piesky, štrky, sloje lignitu, sladkovodné vápence a tufity. Neovulkanické pohorie Poľana zasahujúce z juho-východu je budované prevažne lávovými prúdmi z neogénnych vulkanitov, ako sú napr. pyroxenické a amfibolicko-pyroxenické andezity.^[8][9] V okolí Strelník sa údajne nachádzajú aj malé náleziská železných rúd (hematit –limonit) opálového typu a slabé sloje hnedého uhlia (lignit).^[9]

Na územie obce zasahujú dve geomorfologické jednotky - zo severu je to celok Zvolenská kotlina s podcelkom Povraznícka brázda a južnú časť vypĺňa celok Poľana s podcelkom Vysoká Poľana. Reliéf obce je determinovaný oblasťou v ktorej sa nachádza. Zo základných typov erózno-denudačného reliéfu sa tu vyskytujú vysočinový podhôlny reliéf na Poľane a sever Zvolenskej kotliny má vrchovinový reliéf.^[9]

Erózne trosky lávových prúdov a pokryvov sa zachovali na severe a severovýchode Poľany. Poľana sa vyznačuje osobitnou štruktúrou reliéfu, na ktorom možno vidieť množstvo rôznych vulkanických foriem, ako sú napríklad lávové prúdy, skalné bralá, veže a pod. Nad katastrom Strelník sa vyníma lávový prúd Ľubietovský Vepor a Hrb. ^[9]

Hydrologickú os obce vytvárajú riečky Hutná, tvoriaca východnú hranicu obce, horný tok Vôdky pretekajúcej stredom katastra a horný tok Zolnej tvoriacej juhozápadnú časť hranice obce. Hutná je ľavostranný prítok Hrona s dĺžkou 15,4 km. Pramení na juhovýchodnom úpätí Ľubietovskej Bukoviny (1 194,4 m n. m.), v nadmorskej výške okolo 1 120 m, v blízkosti obce Strelníky sprava priberá Slobodný potok, pokračuje na územie obce Ľubietová a vlieva sa do Hrona neďaleko obce Lučatín. Zolná je pravostranný prítok Slatiny s dĺžkou 28 km. Pramení v pohorí Poľana, v podcelku Vysoká Poľana, pod Ľubietovskou Bukovinou v nadmorskej výške okolo 1 100 m n. m., zľava priberá Malú Zolnú a potom tečie na juhozápad, preteká územím mesta Zvolen, na území ktorého ústi do Slatiny.^[9] Okolie obce je pomerne bohaté na podzemné vody. ^[9]

Prírodné pomery celej oblasti sú podmienené jej príslušnosťou k Západným Karpatom. Do výšky 700 - 800 m n.m. sa kataster obce zaraďuje do mierne teplej klimatickej oblasti, nad touto výškou do mierne chladnej až chladnej oblasti. Neveľké výškové rozdiely spôsobujú, že klíma je málo diferencovaná a je charakterizovaná ako mierne teplá, kotlinová, s veľkou inverziou teplôt, mierne suchá až vlhká.^[9] Priemerná teplota najchladnejšieho mesiaca januára je −6 °C až −3,5 °C, najteplejšieho mesiaca júla 14 °C až 17 °C. Pre vrcholové partie Poľany je typické chladné podnebie s priemernými teplotami v januári −7 až −5 °C, v júli 11,5 až 13,5 °C. Priemerný počet letných dní v roku je 55, na Poľane menej ako 10, mrazových dní 120 až 160. Priemerná úhrnná suma ročných zrážok je 700 – 800 mm, na Poľane naprší o čosi viac zrážok (1 000 – 1 400 mm), najmä na náveternej severnej strane, z čoho najviac pripadá na jún a najmenej na marec. Snehová pokrývka trvá približne 70 dní, vo vyšších polohách 100 – 120 dní. Maximálne výšky snehovej pokrývky sú 100 – 120 cm. Najslnečnejšími mesiacmi sú jún, júl a august.^[9]

V katastri Strelník sú najčastejšími pôdami kambizeme. Pre severnú časť územia sú typické kambizeme modálne a kultizemné, nasýtené až kyslé, pre južnú horskú časť územia sú charakteristické kambizeme podzolové. Kambizeme nasýtené tvoria prevažnú časť pôdneho krytu pod trávnymi porastmi. Vyskytujú sa približne do nadmorskej výšky 800 m n.m. na zvetralinách andezitových pyroklastík v tufovom a tufitovom vývoji s rôznou hĺbkou a obsahom skeletu. ^[9]

Príslušnosť územia k Západným Karpatom, pestrý geologický a geomorfologický vývoj určujú celkový ráz prírody, no veľký vplyv na rozmiestnenie rastlinných spoločenstiev má najmä človek, bez zásahu ktorého by vegetačný pokryv vyzeral veľmi odlišne. V minulosti pokrýval kataster obce rozsiahly komplex lesov, ktoré aj dnes zaberajú približne 37 % územia. Pôvodná druhová skladba ich porastov bola na mnohých miestach pozmenená intenzívnou činnosťou človeka najmä od 17. storočia. Na toto územie malo v minulosti nemalý vplyv hlavne pasienkárstvo a poľnohospodárstvo. Sledovaná oblasť sa vyznačuje výskytom bukových a jedľovo–bukových lesov, vo vyšších horských polohách ich nahrádzajú bukové lesy miestami s prímesou jedle. Dnes tu často nachádzame vysadené smrekové monokultúry. Medzi najrozšírenejšie lesné dreviny patrí okrem smreka aj buk lesný, viaceré druhy dubov, niekoľko druhov javora a bresta, ako aj smrekovec opadavý a zástupcovia borovíc.^[9]

Ma územie obce zasahuje Chránená krajinná oblasť Poľana, čo podporuje vysokú pestrosť a bohatosť fauny s výskytom mnohých zoogeograficky i biocenologicky významných prvkov. Veľmi bohaté je zastúpenie bezstavovcov, z ktorých je veľa druhov vzácnych. Z dravcov sa tu vyskytuje orol krikľavý, vzácne orol skalný a sokol myšiar. K faune neodmysliteľne patrí aj veľké množstvo druhov cicavcov. Rozšírené sú živočíšne spoločenstvá listnatých a ihličnatých lesov so zástupcami jeleň lesný, srnec lesný, medveď hnedý, diviak lesný či rys ostrovid, z Poľany k nám prichádza vlk dravý. Pri sídlach sa hojne vyskytujú živočíchy ľudských sídel, napríklad lastovička obyčajná, komár piskľavý, ropucha zelená, myš domová, netopiere a podobne. Tieto spoločenstvá sa samozrejme vďaka svoje mobilite prelínajú a kombinujú a nie sú pevne zakotvené len v jednej oblasti.^[9]

Na územie obce Strelníky zasahuje z juhu CHKO Poľana s 2. stupňom ochrany, ktorá bola vyhlásená v roku 1981 kvôli ochrane rozrušeného stratovulkánu, uprostred ktorého vplyvom erózie vznikla kaldera. Poľana bola v roku 1990 zaradená medzi biosférické rezervácie programu UNESCO Človek a biosféra. Pre výnimočné kvality z hľadiska poľovníctva, všestranného systematického výskumu, chovu na biologických základoch i zvyšovania chovnej a trofejovej hodnoty bola stredná a južná časť CHKO Poľana v roku 1975 vyhlásená za chránenú poľovnícku oblasť pre chov jelenej zveri. CHKO Poľana predstavuje pre obec veľké pozitívum, čo sa ochrany životného prostredia týka, ale na druhej strane to znamená aj viaceré obmedzenia, ktoré súvisia s ochranou krajiny.^[9]

Časť katastra obce je zaradená aj medzi významné vtáčie územia.

Informácie o počte obyvateľov môžeme sledovať od sčítania obyvateľstva v roku 1869, kedy v obci žilo 833 obyvateľov. Tento počet postupne narastal až do 20. rokov 20. storočia. Po ukončení prvej svetovej vojny stúpla sobášnosť, čo následne vyvolalo zvýšenú pôrodnosť (počas sčítania obyvateľov v roku 1921 mala Šajba 1 241 obyvateľov). V roku 1930 obec zasiahla svetová hospodárska kríza. Zastavovala sa výroba, narastali počty nezamestnaných, klesla kúpna sila obyvateľov, prichádzala nižšia pôrodnosť a následne znižovanie prirodzeného prírastku. Mnoho ľudí sa vtedy z obce odsťahovalo za vidinou lepších podmienok buď na južné územia Slovenska alebo do Ameriky (ich cieľom boli najmä Argentína, USA a Kanada). Viditeľne sa to odrazilo na počte obyvateľov obce, ktorý prvýkrát od roku 1869 začal klesať. Pokles sa zastavil až na počte 1 150.

Populačný rast sa znova dostavil až v roku 1950 a Strelníky mali v roku 1961 až 1 324 obyvateľov (teda približne o 60 % viac ako v roku 1869). Je to dôsledok zvýšenej sobášnosti a pôrodnosti, zlepšovaním životných podmienok v obci po vojne. V období medzi rokmi 1950 – 1956 presahoval prirodzený prírastok v rámci SR hodnotu 17 %. Po prvej veľkej vlne však došlo k poklesu sobášnosti, pôrodnosti a prirodzeného prírastku a od sedemdesiatych rokov dochádza v obci k permanentnému poklesu počtu obyvateľov. V roku 1970 mali Strelníky 1 146 obyvateľov (z toho 48,25 % žien), no za 10 rokov tento počet klesol pod 1 000. Obec mala počas sčítania v roku 2001 už iba 812 obyvateľov (z toho 48,89 % tvorili ženy) a počas posledného sčítania, ktoré sa uskutočnilo v roku 2011, mali Strelníky už iba 785 obyvateľov, čo je najmenej za posledných 150 rokov. Príčin tohto javu je niekoľko – svoju úlohu tu zohrali aj celospoločenské javy ako sociálna neistota (najmä posledných 20 rokov) a prudké zníženie výstavby v posledných desaťročiach. Po druhej svetovej vojne síce prišli početnejšie ročníky a rozbehla sa aj výstavba, no čoskoro nastal útlm. Výstavba bola obmedzená aj z rozhodnutia vyšších orgánov – nové domy mohli počas éry socializmu stavať iba pracovníci JRD – teda tí, ktorí boli zamestnaní v obci. Ostatní mohli stavať len v tzv. strediskových obciach, medzi ktoré patrila napr. Slovenská Ľupča. Posledné roky sa pod vymieranie obce podpisuje nedostatok pracovných príležitostí v okolí, migrácia mladých do väčších miest a zahraničia, ekonomické a sociálne faktory, nedostatok stavebných pozemkov v obci, ako aj posun zakladania rodiny do neskoršieho veku.^[10][11][12]

Strelníky v posledných rokoch zaznamenávajú prirodzený úbytok obyvateľstva. Za posledných 10 rokov obec prichádza priemerne o 6 obyvateľov ročne. Najviac to bolo v roku 2008, kedy počet obyvateľov obce klesol o 16. Tento negatívny trend sa dá vysvetliť nízkou pôrodnosťou a starnutím obyvateľstva, ku ktorému dochádza. Počet detí, ktoré sa na Strelníkoch narodia neprevyšuje počet osôb, ktoré v obci zomrú.

Čo sa týka migračného pohybu obyvateľstva, obec Strelníky je migračne stabilizovaná. Ak sa v niektorom roku aj vyskytol migračný úbytok či prírastok, išlo prevažne len o pár osôb (napr. jednu rodinu), ktoré sa do obce prisťahovali (napr. v roku 2013 prírastok 6 obyvateľov) alebo sa z obce vysťahovali (napr. v roku 2007 úbytok 3 obyvateľov).

O čosi zaujímavejšia je krátkodobá migrácia obyvateľov obce, teda migrácia do zamestnania a škôl. Z obce odchádzalo v roku 2011 za prácou alebo štúdiom až 341 osôb. Z celkového počtu odchádzajúcich odchádza 80,35 % za prácou, zvyšok odchádza za vzdelaním. Najčastejším miestom dochádzky bola Banská Bystrica, do ktorej smerovala nadpolovičná väčšina všetkých odchádzajúcich (51,32 %). Je to logické, keďže Banská Bystrica je administratívnym aj hospodárskym centrom okresu. Výrazná dochádzka je aj do obcí Ľubietová (24,05 %) a Slovenská Ľupča (16,72 %), kde sú sústredené priemyselné podniky poskytujúce pracovné príležitosti aj obyvateľom obce Strelníky.^[10][12][13]

Z hľadiska religióznej štruktúry je obec Strelníky relatívne homogénna. Prevažná časť obyvateľstva sa hlási k evanjelickej cirkvi augsburského vyznania (v poslednom sčítaní obyvateľstva v roku 2011 to bolo 81,4 % obyvateľov). Druhou najvýznamnejšou zložkou náboženskej štruktúry je rímskokatolícke vierovyznanie (7,9 % obyvateľov) a treťou sú obyvatelia bez vyznania (5,7 %).

To isté platí aj pre národnostnú štruktúru – len pár obyvateľov uviedlo v poslednom sčítaní inú ako slovenskú národnosť, prípadne neuviedli žiadnu.^[10][13]

Ženské obyvateľstvo tvorí v Strelníkoch 51,48 %.

V obci prevažuje obyvateľstvo produktívneho veku – v roku 2012 tvorilo až 72 % populácie obce. Tento podiel stále narastá na úkor zvyšných dvoch skupín obyvateľstva. Detská zložka v predproduktívnom veku postupne klesá a momentálne sa pohybuje už iba na úrovni 13,4 %. Z tohto pohľadu má obec momentálne dostatok pracovnej sily, ale v budúcnosti sa tento trend zvráti práve vďaka nedostatočnému zastúpeniu detskej zložky. Podiel obyvateľstva v poproduktívnom veku nám klesá v dôsledku vymierania početnejších skupín obyvateľstva vo veku nad 65 rokov. Základnou črtou vekovej štruktúry Strelník je starnutie obyvateľstva. Zároveň stúpa aj priemerný vek – kým v roku 2003 bol 38,99 roka, v roku 2010 to bolo už 40,22, čo je pomerne rýchly nárast v tak krátkom časovom úseku. Hodnotu priemerného veku výrazne ovplyvňujú povojnové ročníky, ktoré sa presúvajú do vyšších vekových kategórií. Postupne starne aj obyvateľstvo 70. rokov a presúva sa do vyšších kategórií, pričom v spodných vekových kategóriách je nahradzované stále menej početnými generáciami z 80. rokov, resp. začiatku 90. rokov 20. storočia. ^[10]

Z pohľadu na vzdelanostnú štruktúru obyvateľstva obce Strelníky v roku 2011 môžeme vidieť, že väčšina obyvateľov obce má ukončené stredoškolské vzdelanie. Najpočetnejšiu skupinu tvorí obyvateľstvo s ukončeným učňovským vzdelaním bez maturity (23,95 %). Celkovo školu ukončilo s maturitou ako najvyšším dosiahnutým vzdelaním približne štvrtina obyvateľov (24,71 %), no bez maturity ukončilo strednú školu až 35,92 % obyvateľov. Vysoký je aj podiel osôb, ktoré dokončili len vzdelanie na základnej škole (17,07 %) alebo sú zatiaľ bez ukončeného vzdelania (14,39 %). Naproti tomu, vysokoškolské vzdelanie má 6,62 % obyvateľov. ^[10]

Strelníky vznikli ako osada, v ktorej žili obrancovia Ľubietovej, ktorí v čase mieru pracovali ako roľníci, povozníci, uhliari, pastieri či drevorubači. Poloha obce bola zvolená tak, aby korešpondovala so strategickou potrebou mesta. Napriek tomu, že neúrodná horská pôda neposkytovala ideálne možnosti obživy, vyrástla tu obec, ktorá počtom domov prevyšovala väčšinu okolitých poľnohospodárskych usadlostí. Obyvatelia pestovali najmä jačmeň a ovos, polia boli totiž málo úrodné.

Horská poloha obce podmienila aj chov dobytka. Napríklad v roku 1773 chovali na Šajbe v 57 domoch 47 kráv, 20 býkov, 11 jalovíc, 9 teliat, 16 koní, 7 svíň a 124 oviec. Chov kôz v oblastiach okolo banských miest bol v minulosti zakázaný. Ovce na jar vyhnali na pašu, kde boli až do jesene. Plemenné kusy prezimovali, ostatné pozabíjali a zasolili. Na chov hospodárskych zvierat bolo samozrejme potrebné nasušiť seno a zásobiť sa ním na zimu. Lúky ale boli ďaleko od obce a ľudia seno a mládzu skladovali v kolibách – štáloch. Cez zimu ho potom na saniach – vlačiach zvážali do obce. Po zmrznutých, senom zapadaných cestách vozili aj hnoj na roztrúsené pásiky polí. Cez zimu gazdovia robili potrebné opravy na vozoch, saniach, na hospodárskych budovách, na hospodárskom náradí, tí zručnejší si sami zhotovovali hrable, kosiská, krosná, praslice, korytá, válovy alebo šili kapce.

Keďže obec sa nachádzala v ťažko dostupnej oblasti, zásobovanie bolo v minulosti pomerne komplikované. Obyvatelia boli teda nútení ovládať mnoho remesiel sami. Obyvatelia sa zaoberali najmä drevorubačstvom, uhliarstvom, ťažili drevo pre ľubietovské bane. Aj povozníctvo bolo súčasťou banského podnikania. V obci pálili i drevené uhlie. Obyvatelia pracovali aj na pílach, neskôr v železiarskych hutách. V obrábaní pôdy a pestovaní plodín sa pôvodne používal trojpoľný systém, pri ktorom sa v dvoch častiach katastra pestovali oziminy a jariny, tretia časť ostávala ležať úhorom, aby si zem odpočinula. Oralo sa pluhom, ktorý ťahal záprah volov alebo koní. Po zániku úhorov pretrvával systém striedania jednotlivých plodín. Polia sa hnojili maštaľným hnojom. Z pestovaných plodín boli najdôležitejšie obilniny ako raž, jačmeň, pšenica a ovos. Až od 19. storočia sa najvýznamnejšou plodinou z hľadiska využitia v strave a výžive obyvateľstva stali zemiaky, ktoré sa u nás dodnes pestujú vo veľkom množstve.

Po zrušení poddanstva v roku 1848 sa obyvateľstvo diferencovalo. Málo úrodné polia neposkytovali dostatočnú obživu, a preto sa popri roľníckych prácach ľudia začali orientovať aj na iné typy obživy. Pracovné sily sa presunuli do ľubietovských baní (napr. do Jamešnej, ktorú ale zatvorili v roku 1908), do neďalekej Podbrezovej (od polovice 20. storočia) a do zlievárni v Hronci. Keďže dopravné možnosti nedovoľovali dochádzať do práce denne, obyvatelia chodili na týždňovky a cez týždeň obývali podbrezovské robotnícke izby. Pracovnú príležitosť poskytovala aj píla, ktorá bola postavená medzi Ľubietovou a Strelníkmi v roku 1880 a zanikla v roku 1953. V zime tam chlapi vozili z rúbanísk celé stromy. Furmani chodili so svojimi záprahmi v skupinách a v prípade vozenia dreva do kopca si vypomáhali štvorzáprahmi. V Strelníkoch sa dlho udržiavalo povozníctvo a furmanstvo. Ako ťažné zvieratá sa využívali nielen kone, ale aj voly, chudobnejší zapriahali aj kravy. V každom dome chovali sliepky, niekde aj husi. Kravy, jalovinu a svine pásli dojednaní pastieri - kraviar, jalovičiar, sviniar.

Počas obdobia ČSR už boli Strelníky prevažne robotníckou obcou. Roľníci tvorili už iba 20 % obyvateľstva a v druhej polovici 20. storočia sa prevažujúcim zamestnaním stalo kovorobotníctvo (chlapi pracovali v železiarňach v Podbrezovej a v zlievarňach Hronec). Vďaka tomu, že obec mala dlhú tradíciu v chove oviec (napr. v roku 1867 ich tu bolo takmer 800 a v roku 1945 skoro 1 000), boli naši bačovia a valasi veľmi vyhľadávaní. Mnoho z nich pracovalo aj mimo obce – najčastejšie na Horehroní a dokonca aj na východnom Slovensku. Ženy chodievali na siatinu alebo sadiť stromčeky. Keďže denné dochádzanie bolo náročné, často tak ako muži, odchádzali na týždňovky.

JRD bolo v obci založené v roku 1959, ktoré postupne rástlo a dosahovalo nemalé úspechy. Počas zmien na prelome 80. a 90. rokov sa uskutočnila transformácia JRD Družba na PD Bukovina. V súčasnosti PD Bukovina stále obhospodaruje väčšinu pôdy v okolí obce. Špecializuje sa na rastlinnú a živočíšnu výrobu.

V súčasnosti má v Strelníkoch najväčšie zastúpenie primárny a terciárny sektor hospodárstva. Najviac obyvateľov obce bolo v roku 2008 zamestnaných v poľnohospodárstve, stavebníctve a v obchode. Obyvatelia obce sa vyznačujú vysokou dochádzkou do zamestnania. Dôvodom je nedostatok pracovných ponúk priamo v obci. Celkovo odchádzalo za prácou až takmer 90 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva.

Poľnohospodárska výroba v obci vždy bola a je výrazne ovplyvnená prírodnými pomermi. Výrazná členitosť reliéfu a chladnejšie podnebie ovplyvňujú štruktúru poľnohospodárskej produkcie. Dominantné postavenie má živočíšna výroba. Stále prevláda chov oviec a hovädzieho dobytka najmä na mlieko. Z rastlinnej výroby prevláda pestovanie zemiakov a krmovín. Priemyselná výroba obce je vzhľadom na lokalizáciu obce v horskom prostredí málo rozvinutá. Orientuje sa na spracovanie miestnych surovín.

^{[4][14][12][15]}

Obec sa nachádza medzi Banskou Bystricou (ako administratívnym, hospodárskym a kultúrnym centrom okresu i kraja), od ktorej je vzdialená 27 km, a Breznom vzdialená 35 km. Z dopravného hľadiska obcou prechádza štátna cesta III. triedy, ktorá sa pri obci Lučatín napája na štátnu cestu I/66 medzi Banskou Bystricou a Breznom.^[16]

Pre linky verejnej autobusovej dopravy sú v obci umiestnené 3 zastávky – Fíbek, Obecný úrad a Horný koniec (Otočka). Z Banskej Bystrice spoje na Strelníky denne odchádzajú zo zastávok Autobusová stanica (nástupište 16) a Mýto.

Obec Strelníky pre svojich obyvateľov pokrýva všetky typy základných služieb. Strelníky majú vlastné zdravotnícke stredisko, obecný úrad, verejný rozhlas, kultúrny dom, evanjelický kostol, cintorín, dom smútku aj hasičskú zbrojnicu. Obec má zabezpečené zásobovanie potravinami aj zmiešaným tovarom prostredníctvom 2 obchodov, nachádzajú sa tu aj dve pohostinstvá. V Strelníkoch sa nachádza materská aj základná škola, ako aj Zariadenie opatrovateľských služieb a domov sociálnych služieb STROM. V obci funguje aj miestna ľudová knižnica, v ktorej je pre občanov k dispozícií niekoľko tisíc titulov slovenských aj zahraničných autorov.

Okrem toho obec zabezpečuje všetky komunálne služby – údržbu miestnych komunikácií, pravidelný odvoz a separovanie odpadu, cintorínske služby a stará sa aj o verejné osvetlenie a miestny rozhlas. V minulosti sa v obci nachádzala aj posilňovňa a ešte v 80. rokoch v obci fungovalo aj kino – premietalo sa v sále kultúrneho domu.^[17][15]

Ubytovacie služby v Strelníkoch poskytuje zrubový Penzión Patty situovaný priamo pod svahom lyžiarskeho strediska. Ponúka širokú škálu služieb pre relax a oddych.^[18] V obci je možné aj ubytovanie v Penzióne, ktorý vlastní obec. Toto zariadenie sa nachádza v strede obce, bližšie informácie môžete získať priamo na Obecnom úrade Strelníky.^[7]

Športové vyžitie obyvateľov aj turistov je bohato pokryté v letnom aj zimnom období. V lete je k dispozícií miestne kúpalisko s 2 bazénmi, ktoré sú umiestnené v spoločnom areáli s trávnatým futbalovým ihriskom za Hýblikom. Okrem šatní, hygienických zariadení, tribúny sa v areáli nachádzajú ešte menšie športové plochy určené na volejbal, nohejbal a pod. V rámci športových aktivít je možné navštíviť aj ďalšie športoviská – ihrisko s umelým trávnikom a umelým osvetlením pri ZŠ Strelníky, kde je možné hrať futbal, volejbal aj tenis, v zime je tu klzisko. Pre deti je určené drevené detské ihrisko pri starej škole, hojdačky pri ZŠ a MŠ Strelníky a detské ihrisko pri Penzióne Patty. Príroda v okolí obce je vhodné na turistiku. Miestne prírodné krásy ponúkajú mnohé možnosti na turistiku do Veporských vrchov či na Poľanu. Len pár kilometrov od obce sa nachádza geografický stred Slovenskej republiky (Ľubietovský Hrb – 1 255 m n. m.).

V susednej Ľubietovej je k dispozícií celoročne bowling, fitnes a jazdiareň. V letnom období je možnosť využiť aj 4 cyklistické trasy v okolí obce. Na svoje si prídu aj hubári, keďže v rozľahlých lesoch rastie veľké množstvo hríbov, čučoriedok a malín.

V zimnom období je k dispozícií lyžiarsky vlek s dvoma zjazdovkami – kratšou (dĺžka 200 metrov) pre začiatočníkov a dlhšou (600 metrov) - vybudovaný v roku 1999. Zjazdovka nie je veľmi náročná, je využívaná hlavne rodinami s deťmi a lyžiarskymi zájazdmi. Mnohí športovci využívajú aj bežkárske trasy v okolí obce. Lyžiarske vleky na Strelníkoch sa nachádzajú len 25 km od Banskej Bystrice. V lyžiarskom stredisku funguje aj lyžiarska škola, požičovňa lyžiarskeho výstroja a pohostinstvo v podniku Koliba pod Vartou.

V obci aktívne pracuje dobrovoľný hasičský zbor a futbalový klub TJ Družstevník Strelníky.

Predkovia žili bohatým životom, ktorý bol na jednej strane plný ťažkej práce, starostí o hospodárstvo, výchovy deti a boja o prežitie v neľahkých horských podmienkach, no na strane druhej sa prastarí otcovia a mami vedeli tešiť z krás, ktoré im tento život poskytoval, prácu sprevádzali nádherné spevy, bežný život dopĺňali početné tradície, zvyklosti, povery a rituály.

Obec Strelníky patrí do regiónu Horehronia a pre obec je príznačné udržiavanie zvykov, tradícii a unikátneho folklóru tejto oblasti. Dlhodobú tradíciu má v obci je salašníctvo, pričom návštevníci môžu priamo na salašoch ochutnať žinčicu, syr, oštiepky či iné výrobky. V obci prebieha výroba a predaj úžitkovej i darčekovej keramiky a tiež je rozvinutá aj výroba črpákov ako aj iných predmetov z dreva. Zachováva sa aj ručné tkanie pokrovcov či plátna. Obec sa môže pýšiť aj výrobcom tradičných kabaníc a umeleckým keramikárom, ktorí šíria svoje umenie aj ďaleko za hranice katastra obce.

V roku 2008 bol založený v našej obci folklórny súbor Šajbania. Súbor vznikol z nadšenia miestnych obyvateľov, z lásky k ľudovej kultúre a z túžby oživiť a uchovať ľudové tradície. Pravidelne usporadúvajú zaujímavé podujatia ako priadky, páračky, pásma Vianoce na dedine, Leto na dedine, zdobenie vajíčok v izbe ľudových tradícií a mnohé iné. Zúčastňujú sa taktiež folklórnych festivalov, osláv a tematických vystúpení. Zatiaľ najďalej vystupovali na Horehronských dňoch spevu a tanca v Heľpe v roku 2008 v pásme s názvom Predstavujeme obce regiónu (čo bolo zároveň ich prvé veľké vystúpenie) a v roku 2015 v pásme Odetí v kráse. Početné sú aj vystúpenia na podujatiach v okolitých obciach – napr. v Medzibrode, v Povrazníku, v Ľubietovej, v Hiadli, vv Poníkoch, v Slovenskej Ľupči a podobne. V súčasnosti majú obyvatelia 28 členov. Hudobná časť súboru je malá. Na väčšie vystúpenia si obyvatelia privolajú hudobníkov z iných obcí (napr. Muzika Kýčera, Nátura, Zacharovci).^[7]Od roku 2017 FS Šajbania založili Občianske združenie Šajbania, kde od roku 2019 bude možné poskytnúť 2 % daní.

V obci sa zachovali drevené zrubové i murované trojpriestorové domy so šindľovými, valšovými aj sedlovými strechami. Domy boli zväčša napojené aj na hospodárske časti stavieb. Predné obytné časti boli poväčšine omazávané a maľované na modro, takýchto domov sa v obci ešte zopár zachovalo. Medzi dvormi sa rozprestierajú spoločné uzavreté dvory s vysokými vyrezávanými bránami. Niektoré z murovaných domov sú orientované širšou stranou k ulici a disponujú širokým krytým podbráním.

V roku 2008 bola v budove starej školy zriadená izba ľudových tradícií. Je to miesto, kde nadšenci z obce zhromažďujú predmety dennej potreby predkov. Nájdete tu rozličné predmety, ktoré sa v minulosti používali v domácnosti – nádoby, pracovné nástroje, kusy oblečenia, obuv, ručne tkané koberce, skrine, kolovrátok a dokonca funkčné krosná. Väčšina artefaktov je skutočne stará a hodnotná. Tieto artefakty sú často darom od obyvateľov, ktorý už pre ne nenašli vhodné využitie a doma im len zbytočne zavadzali. Vznikla tak pozoruhodná zbierka, ktorá zachytáva život našich predkov v minulosti. Tento priestor môže navštíviť každý, kto sa zaujíma o históriu predkov.

Geografický stred Slovenska - neďaleko obce sa nachádza geografický stred Slovenska – Ľubietovský Hrb (1 255 m n. m.). Hrb leží na bode so súradnicami 48° 40’ s.z.š. a 19° 32’ v. z. d. Vrchol Hrbu tvorí impozantné, miestami až 40 metrov vysoké skalné bralo, spadajúce kolmou stenou na sever a západ. Rovnako výhľad, ktorý sa z vrcholu otvára (s výnimkou juhu) na všetky svetové strany, uchváti hádam každého. Okrem bezprostredného okolia lúk, lesov a horských obcí je z neho výhľad na západnú časť hrebeňa Nízkych Tatier od Prašivej až po Ďumbier. Za dobrej viditeľnosti možno zazrieť Kráľovu hoľu a cez nízkotatranský hrebeň aj najvyššie štíty Vysokých Tatier. Smerom na západ a severozápad dominujú pohľadu vrcholy Veľkej Fatry, Kremnických vrchov a Vtáčnika, na východ zasa rudohorské diaľavy.

Výskyt drevného opálu - v okolí obce sa nachádza niekoľko lokalít s bohatým výskytom dreveného opálu. Opály z okolia Strelník a Povrazníka sa nachádzajú v okrajových častiach Poľany a ich výskyt súvisí s vulkanickou činnosťou. Uvoľnené chemické látky, ktoré vznikali počas vulkanickej činnosti (predovšetkým oxid kremičitý) prenikali do dreva a zakonzervovali ho. V niektorých prípadoch sú tu opalizované celé kmene stromov (až 5 metrov dlhé), prípadne menšie vetvy a korene. Táto lokalita je práve preto podľa geológov výnimočná. Charakter kmeňov a ich letokruhov nasvedčuje, že tu rástli duby, bresty a iné dreviny. Pre drevné opály z tejto lokality je charakteristická zachovaná textúra dreva a farebnosť. Stupeň opalizácie je rôzny. Opálové kmene mali priemer 35 cm a boli až 3 metre dlhé. Účinkom tlakových síl nadložia boli sploštené a priečne rozlámané na 20 – 40 centimetrové kusy. Vyskytovali sa približne 3 metre pod dnešným povrchom, pod súvislou polohou sopečných tufov.

• Mária Ďuríčková (* 1919 - † 2004), spisovateľka, prekladateľka, scenáristka a autorka literatúry pre deti a mládež.

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Strelníky

• Oficiálny web
• Najkrajší kraj – turistické atrakcie v obci