Rys ostrovid

Rys ostrovid je najväčšou európskou mačkovitou šelmou, s dĺžkou tela od 80 do 130 cm, dĺžkou chvosta 25 cm, výškou v kohútiku až 70 cm. Samce obyčajne vážia od 18 do 30 kg a samice od 10 do 21 kg.^[11][12][13] Samce rysa na Sibíri, kde tieto druhy dosahujú väčšiu veľkosť tela, môžu vážiť až 38 kg údajne dokonca až 45 kg.^[14][15] Charakteristickým znakom všetkých rysov sú trojuholníkové uši s čiernymi chlpmi na ich koncoch a tiež čierny koniec chvosta.

Sfarbenie je veľmi rôznorodé, všeobecne sa ale dá povedať, že čím severnejšie rys žije, tým má svetlejšiu srsť, aby bol čo najlepšie maskovaný v zasneženej krajine. Základná farba jeho srsti je šedá so žltkastým až hrdzavým sfarbením a s hnedými až červenohnedými škvrnami. Zimná srsť je podstatne dlhšia a hustejšia, s menej výraznou škvrnitosťou. Stredom chrbta sa často tiahne tmavý pás, brucho je zreteľne svetlejšie až biele.^[16]

Rys je aktívny hlavne počas noci, na tichých lokalitách môže byť viditeľný aj cez deň, kedy sa rád slní. Obyčajne však v priebehu dňa odpočíva v skalných úkrytoch alebo v húštinách. Výnimkou je obdobie ruje, kedy je cez deň aktívny bežne. Množstvo a miera denných presunov sa líši u každého jedinca, boli zaznamenané aj presuny dlhšie ako 25 km.^[17]

Samec žije samotársky, len v dobe párenia sa zdržuje so samicou. V tomto období sprevádza samicu niekedy aj viac samcov, ktorí spolu bojujú. Ruja prebieha vo februári a marci, gravidita trvá 10 týždňov. V máji až júni rodí samica 2–4 mláďatá, väčšinou v húštinách, skalných dutinách či pod vývratom. Mláďatá sa rodia slepé, vidieť začnú po 16–17 dňoch a kojenie trvá dva až tri mesiace. Mláďatá zostávajú v spoločnosti matky až do ďalšej ruje, matka ich najprv kŕmi a nato učí loviť. Pohlavnú dospelosť mláďatá dosahujú medzi druhým a tretím rokom.

Dospelé rysy si vytyčujú teritórium, ktorého celková veľkosť závisí na úživnosti prostredia a pohybuje sa od niekoľkých desiatok až po niekoľko stoviek km². Teritórium sa delí na domovský okrsok (jadro teritória, ktoré si jedinec značkuje trusom a močom a urputne ho bráni proti votrelcom; jeho veľkosť sa v priebehu roka obvykle výrazne mení) a okrajový okrsok. Teritória dvoch samcov sa spravidla neprekrývajú (alebo sa prekrývajú len nepatrne), oproti tomu samec strpí prekrytie svojho teritória jedným alebo aj niekoľkými samičími teritóriami.

Pôvodný areál druhu zahŕňal lesy mierneho pásma v celej Eurázii, avšak systematický lov zo strany človeka a likvidácia prirodzeného prostredia viedli k jeho výraznému zmenšeniu a samozrejme k výraznému poklesu početnosti druhu. V súčasnosti relatívne súvislá časť areálu tohto druhu zasahuje zo severnej časti Ruska až Fennoškandinávie a do Poľska. Ďalšie rozšírenie (najmä v Európe) je nesúvislé. Väčšie územia s relatívne silnými populáciami sa dajú nájsť v Karpatoch, na Balkáne a v Španielsku. V ostatných častiach západnej a strednej Európy, kde bol rys až na niekoľko lokálne prežívajúcich populácií v 18. a 19. storočí vyhubený, existujú iba malé lokálne populácie, väčšinou novovzniknuté reintrodukciou alebo migráciou. V súčasnosti dochádza k snahe o reintrodukciu a obnovenie populácií rysa na mnohých miestach Európy, avšak ide o komplikovaný a pomalý proces, na mnohých miestach brzdený až marený pytliactvom a nepriateľským postojom poľovníkov. V súčasnosti sa odhaduje, že v Európe (bez Ruska), žije asi 7  500 jedincov, z toho 2 500 v Fennoškandinávii, 2 000 v Pobaltských štátoch^[18] a 2 800 v Karpatskej oblasti (Česko, Slovensko, Poľsko, Rumunsko, Bosna a Hercegovina a Srbsko).^[19]

Zo 429 mapovacích kvadrátov DFS sa celkovo vyskytol v 228 (52,9 % rozlohy Slovenska), prechodne sa vyskytoval v 27 (6,3 %) kvadrátoch, do roku 1964 bol známy jeho trvalý výskyt len 122 (28,3 %) kvadrátoch. Pohybuje sa v nadmorských výškach 180 (obec Dedinka) – 2 180 m n. m. (Volovcovo sedlo vo Vysokých Tatrách).^[3]

Na Slovensku sa v karpatských pohoriach v nadmorských výškach 800 až 1000 m. n m. zachoval a zásluhou úplnej ochrany po druhej svetovej vojne sa jeho početnosť tak zvýšila, že začal prenikať aj viac na západ, na moravské územie.^[20] Nachádza sa vo väčšine národných parkov Slovenska a v ostatných chránených územiach.^[21][22]

Ekosozologický status od roku 2001 EN - ohrozený.^[2]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2007 – 2012:^[23]

• pre alpský bioregión bola 300 – 400 jedincov. Krátkodobý trend i veľkosť územia za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988 – 2012) a veľkosť územia boli stabilné. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako priemerná a stabilná.
• pre panónsky bioregión bola 2 – 10 jedincov. Krátkodobý trend i veľkosť územia za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj dlhodobý trend od roku 1988 (1988 – 2012) a veľkosť územia boli neznáme. Kvalita biotopov bola vyhodnotená ako priemerná s neznámym trendom.

Z pohľadu výskytu v Karpatoch bol v rámci projektu Bioregio^[24] v roku 2014 vypracovaný návrh ekosozologického statusu za celé pohorie ako aj za Slovensko EN - ohrozený.^[25]

Odhadovaná veľkosť populácie v rokoch 2013 – 2018:^[26]

• pre alpský bioregión bola 300 – 400 jedincov. Krátkodobý trend za posledných 12 rokov (2007 – 2019) bol stabilný. Kvalita i plocha obývaného biotopu bola vyhodnotená ako stabilná.
• pre panónsky bioregión bola 2 – 10 jedincov. Krátkodobý trend, kvalita i plocha obývaného biotopu za posledných 12 rokov (2007 – 2019) boli neznáme.

Rys na svoju obeť číha v úkryte. Nie je veľmi vytrvalý prenasledovateľ. Útočí z bezprostrednej blízkosti a ak ju rýchlo neskolí, po niekoľkých desiatkach metrov (100 m) s prenasledovaním prestáva. Menšiu korisť zabíja zahryznutím sa do hlavy, väčšiu zahryznutím sa do hrdla a zadusením.

Rys má výborný zrak. Za denného svetla rozozná hlodavca na 75 m, zajaca na 300 m, svišťa na 400 m a srnca na 500 m.

Presná klasifikácia poddruhov rysa ostrovida je stále neistá, ale jedna z možností je takáto:^[27]

• Lynx lynx lynx, Škandinávia, Východná Európa, Západosibírska nížina
• Lynx lynx carpathicus, Karpaty, Stredná Európa
• Lynx lynx martinoi, Balkánsky polostrov
• Lynx lynx dinniki, Kaukaz
• Lynx lynx wardi, Altaj
• Lynx lynx wrangeli, Sibír
• Lynx lynx isabellinus, Stredná Ázia
• Lynx lynx kozlovi, Stredosibírska vysočina
• Lynx lynx stroganovi, Amurská oblasť
• Lynx lynx sardiniae, Sardínia†

Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 10000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).^[28] Rys ostrovid je druh európskeho významu^[29], ktorý sa vyskytuje v 85 územiach európskeho významu.^[30]

Druh je zaradený do Bernského dohovoru (Príloha III)^[31] a smernici o biotopoch (Príloha II a IV).

V Národnom parku Malá Fatra prebieha od roku 1999 projekt s cieľom zistiť či je možné rysov narodených v ZOO vrátiť do prírody. Projekt bol úspešný, v roku 2010 bol pripravený dokumentárny film Návrat rysov.^[32]

•  
•  
•  
•  
  Stopy v snehu
•  
•  
  Matka nosí mláďatá
•  
  Mláďa

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Rys ostrovid
•   Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Rys ostrovid

• Rys ostrovid - Online Informačný Systém pre Európu Archivované 2011-02-04 na Wayback Machine
• O Rysovi ostrovidovi Archivované 2007-05-27 na Wayback Machine na Wild Cats: Status Survey and Conservation Action Plan
• Rys ostrovid na Červenom zozname IUCN verzia 2017.1., prístup 25. júna 2017