Nové Zámky

Nové Zámky sa nachádzajú v strednej časti Podunajskej nížiny, ktorá je súčasťou Malej dunajskej kotliny. Mestom preteká rieka Nitra, 6 km východne tečie rieka Žitava a na severe od mesta preteká potok Chrenovka (maď. Tormás). Mesto bolo pôvodne vybudované na rozsiahlom Novozámockom močiari. Leží v nadmorskej výške 119 m. Nové Zámky sú vzdialené 100 km od Bratislavy a 120 km od Budapešti.

Oblasť mesta bola obývaná už v mladšej kamennej dobe. Na jeho území sa vyskytli archeologické nálezy keramiky želiezovského typu. Obyvatelia z tohto osídlenia sa zaoberali poľnohospodárstvom a chovom domácich zvierat. Počas archeologických výskumov boli nájdené aj hroby z bronzovej doby. Obyvatelia z doby bronzovej ukladali popol zosnulých do urien. V hroboch sa okrem urien nachádzali aj nálezy rôznych šperkov a náradia.

V oblasti niekdajšej usadlosti Nyárhíd boli nájdené predmety pochádzajúce z lúpežníckych výprav. Vyskytli sa tu o. i. aj archeologické nálezy vypaľovanej misovej keramiky červenej farby s reliéfnou figurálnou a rastlinnou výzdobou (terra sigilata).

V časti chotára obce Bajč-Ragoňa je výskyt nálezov z železnej doby, z 5 – 3. storočia pred Kristom. Ide o väčšinou žiarové skýtsko-trácke hroby, v ktorých bolo uložených aj niekoľko železných predmetov a kotúčových keramík. Z 2. storočia pred Kristom pochádzali rímske náhrobné kamene, ktoré boli spolu s rímskymi značenými tehlami zabudované do mlyna Kleinovcov (mlyn bol v roku 1972 vyhodený do vzduchu).

Na dohľad od Nových Zámkov, v časti chotára obce Bajč – Medzi kanálmi, sa nachádzala slovanská osada so slovanským pohrebiskom zo 6. storočia. Hrubé črepy ponúkajú svedectvo o tom, že do močiarov dnešného Bajča prišli Slovania už počas jednej z prvých kolonizačných vĺn. (Pútavo o tom píše Pavel Dvořák vo svojej knihe Stopy dávnej minulosti 3 – Zrod národa, 1. kapitola – Lovci histórie.)

V juhozápadnej časti mesta bol odhalený najväčší avarsko-slovanský cintorín zo 7. – 9. storočia. Bolo tu nájdených spolu 528 hrobov, z ktorých je 12 jazdeckých. V hroboch sa nachádzali aj náhrdelníky, prstene, bronzové náušnice, keramika a zvieracie kosti. Osídlenie bolo pravdepodobne remeselnícko-obchodného charakteru a ležalo na trase historickej cesty Via Bohemica („Česká cesta”, neskôr Via Magna, „Veľká cesta”). Ďalší nález slovanského sídliska a pohrebiska na území mesta pochádza z obdobia Veľkej Moravy.

V 10. storočí prišli na toto územie starí Maďari (nález staromaďarského pohrebiska), ktorí sa tu prvýkrát usadili až v 11. – 13. storočí. Z 11. storočia pochádza aj nález slovenského pohrebiska. Z týchto skorých usadlostí sú odkryté štyri: Nyárhíd, Lék, Gúg, Györök (Ďorok).

Počas stredoveku mesto ešte neexistovalo. Jeho dejiny sú preto totožné s dejinami uvedených štyroch osád, ktoré sa nachádzajú v jeho súčasných častiach. Osady boli pripojené k mestu až v roku 1691.

• Obec Nyárhíd (slov.: „Letný most“ alebo „Letomostie“) sa rozprestierala asi 3 km na sever od dnešného centra. Prvá písomná zmienka o obci sa datuje do roku 1183, keď obec mala most na rieke Nitra, na ktorom vyberali mýto. Cez obec prechádzala cesta Via Magna, ktorá spájala Budín s Prahou. Druhá dôležitá cesta viedla na sever, do Prievidze. Nyárhíd bola kráľovská usadlosť do roku 1245, keď Belo IV. daroval obec Kumánom, ktorí dostali viacero dedín na okolí. Pre problémy, ktoré mu spôsobili, im obec v roku 1264 odobral a daroval ju premonštrátskemu Kláštoru svätého Eustacha v Csútmonostori. V roku 1295 kláštor zamenil obec s Ostrihomom. Odvtedy bola obec majetkom ostrihomskej arcidiecézy.
• Obec Lék ležala na sever od križovatky komárňanskej a nesvadskej cesty, na ľavom brehu rieky Nitry. Obec patrila rodu Poznanovcov (Pázmán). V roku 1317 sa aj táto obec dostala do rúk ostrihomského arcibiskupa.
• Obec Gúg pravdepodobne dostala svoje meno od svojho zakladateľa. Gúg sa rozprestieral 2,5 km od dnešného centra na ľavej strane rieky Nitry, pri lese Berek. Obec sa po prvýkrát spomína v roku 1295, keď ju ostrihomská kapitula kúpila od johanitov zo Stoličného Belehradu.
• Obec Györök/ Ďorok (niekedy aj Gyorok) sa rozprestierala na brode medzi Dvormi nad Žitavou a Nyárhídom. Prvá zmienka o nej pochádza z roku 1247.

Po bitke pri Moháči, ale najmä po dobytí Budína Turkami, sa veľmi dôležitou úlohou stalo vybudovanie hradov v pohraničných oblastiach území, ktoré neboli Turkami obsadené. Z dôvodu ochrany majetkov diecézy sa ostrihomský arcibiskup Pavol Várdai rozhodol, že dá vybudovať na ľavom brehu rieky Nitry pri obci Lék novú pevnosť. Výstavba pevnosti sa konala v rokoch 1545 – 1546. Pevnosť bola jednoduchým palisádovým hradom so štyrmi baštami. Už v čase dokončenia bola zastaraná, lebo jej drevené stĺpy sa rýchlo opotrebovali.

Druhá fáza vývoja hradu spadá do obdobia pôsobenia ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha (1493 – 1568). Mikuláš Oláh dal pôvodný palisádový hrad opevniť. Tento hrad pomenovali Castrum Novum (Nový hrad). A na rozlíšenie od neskoršieho hradu ho pomenovali aj ako Oláhújvár („Oláhov Nový hrad“).

Po Mikulášovi Oláhovi sa ostrihomským arcibiskupom stal Anton Verančič. Keďže pôvodný hrad vzhľadom na svoju zastaranosť a nepriaznivú polohu nevyhovoval, počas pôsobenia Antona Verančiča 7. júla 1571 sa viedenská Vojenská rada rozhodla, že v oblasti pravého brehu rieky Nitry vybuduje novú pevnosť.

Autormi projektu nového hradu boli talianski bratia, architekti Ottavio a Giulio Baldigarovci (Baldigara). Hrad mal šesťuholníkový pôdorys so šiestimi baštami v jeho vrcholoch. Plán pevnosti zahŕňal v šesťuholníku mesto s pravouhlo orientovanými ulicami a centrálnym, obdĺžnikovým námestím. Stavba sa začala v roku 1573 a trvala do roku 1580. Viedol ju Fridrich Žerotín (po ňom sú pomenované dve zo šiestich bášt: Žerotínova a Fridrichova). Nové opevnenie Novum Castellum alebo Castellum Novum sa stalo po svojom dokončení najmodernejšou renesančnou pevnosťou svojej doby. Podobné hrady sa nachádzajú aj v iných častiach Európy. Patrí k nim chorvátsky Karlovac alebo dodnes existujúci holandský Naarden. Menším variantom je pevnosť Leopoldov, prestavaná na väzenie v roku 1855.

Každá z bášt nového opevnenia dostala svoje meno: Žerotínova, Fridrichova, Česká, Forgáčova, Cisárska a Ernestova bašta.

• Žerotínova a Fridrichova bašta dostali meno podľa dozorcu stavby,
• Česká bašta dostala meno podľa českých stavov, ktoré prispeli na stavbu pevnosti,
• Forgáčova bašta podľa Šimona Forgáča, hlavného kapitána Preddunajského vojenského obvodu,
• Cisárska bašta podľa uhorského kráľa a nemecko-rímskeho cisára Maximiliána,
• Ernestova bašta podľa arcivojvodu Ernesta, miestodržiteľa Uhorska.

Pevnosť mala dve brány: Viedenskú a Ostrihomskú. Pod hradom sa rozprestieral rozsiahly tunelový systém. Hrad bol obklopený vodnou priekopou, do ktorej zaviedli vodu rieky Nitry.

Šimon Forgáč, ktorý sa tým stal kapitánom Nových Zámkov, prevzal hrad od Fridricha Žerotína 2. októbra 1580. Palác hradného kapitána spolu s mestskými kúpeľmi stál v západnej časti Hlavného námestia. V poslednej štvrtine 16. storočia bol pri tomto paláci postavený reformovaný kostol. Tento kostol možno vidieť už aj na rytine z roku 1595. Bol to najväčší kostol pevnosti. Kalvíni v Nových Zámkoch mali dvoch farárov. V tomto meste trikrát sídlil kalvínsky biskup.

Budovy novozámockého farského kostola a za ním stojacej farskej školy boli stavané v rokoch 1584 až 1585. Ostrihomský arcibiskup, kardinál Peter Pázmány, v snahe o potlačenie reformácie zavolal do mesta františkánskych mníchov a 24. mája 1631 vysvätil františkánsky kostol a kláštor. Okolo roku 1620 dal kardinál Pázmány postaviť na severnej strane Hlavného námestia jednoposchodový arcibiskupský palác. V 17. storočí postavili pri kalvínskom kostole budovu s kupolou, ktorá bola lýceom reformovanej cirkvi. V meste boli tri cintoríny, jeden bol hneď pri farskom kostole, vnútri hradu, ďalšie dva boli mimo hradu: pri dodnes existujúcej kaplnke Panny Márie (vybudovaná v roku 1700) a na mieste dnešnej kaplnky Svätej Trojice (vybudovaná v roku 1722).

Počas Bočkajovho povstania arcivojvoda Matej uzatvoril tajnú dohodu so sedmohradským kniežaťom Štefanom Bočkajom. Rokujúce strany mali obavy, že by sa novozámocký hrad mohol dostať pod nadvládu Osmanskej ríše, preto sa dohodli, že cisár predá opevnenie Bočkajovi.

Po Viedenskom mieri získal cisár Nové Zámky naspäť. V novembri 1606 pri uzavretí Žitavského mieru došlo medzi ním a Turkami k dvadsaťročnej mierovej dohode. Napriek tomu Nové Zámky nežili v mieri. S obsadzovaním Horného Uhorska začal už v roku 1620 Gabriel Bethlen, ktorý dňa 16. júla 1621 po krátkom obliehaní dobyl aj novozámocké opevnenie. Uhorské stavy sa proti nemu čoskoro postavili, a tak počas uzavretia Mikulovského mieru Bethlen svoju moc nad Novými Zámkami stratil.

Turci aj napriek mierovým dohodám podnikali vojenské výpravy na Pohroní a Považí. V auguste 1652 v bitke pri Veľkých Vozokanoch novozámocký hradný kapitán Adam Forgáč so svojím 1300-členným vojskom a s pomocou ľudí zo šestnástich obcí Požitavia zvíťazil nad 4000-člennou tureckou armádou. V boji padlo 48 kresťanov a 800 Turkov, padli aj štyria členovia rodu Esterháziovcov (Ladislav Esterházi, František Esterházi, Tomáš Esterházi a Gašpar Esterházi) a z tureckého sprievodu bolo oslobodených 150 zajatcov.^[7]

V roku 1663 začal veľkovezír Ahmed Köprülü novú výpravu proti kresťanom. K bojovému stretnutiu Turkov s vojskom Adama Forgáča došlo 6. augusta pri Gbelciach. Dňa 4. augusta dvaja sluhovia priniesli Forgáčovi správu, že Turci sa prepravujú cez Dunaj cez pontónový most pri Pálanku (Štúrovo). Na severnej strane rieky bolo údajne 4- až 5-tisíc Turkov, no Dunaj sa rozvodnil a a Turci ostali odrezaní. Adam Forgáč zobral z posádky pevnosti 5-tisíc vojakov. Bol presvedčený, že vybojovať víťazstvo s tureckými vojskami bude jednoduché. Svojím rozhodnutím nebezpečne oslabil obranyschopnosť novozámockej pevnosti. Turci most v noci opravili a na severný breh sa do rána prepravilo cca 20- až 25-tisíc Turkov. Velili im Kose Ali paša, Gurdžu Mehmed paša a budínsky Sary Husein paša. Po prvom útoku skoro ráno Forgáčovo vojsko preniklo do tureckého tábora, kde nakoniec zostalo z väčšej časti obkľúčené. Táto bitka sa skončila Forgáčovou porážkou.

Na pomoc pri obrane proti tureckým nájazdom boli do Nových Zámkov povolané posily z Komárna a z Rábu. K hradu sa turecké vojská dostali 8. augusta, 18. augusta sa začalo jeho obliehanie. Celé podhradie bolo pred obliehaním vypálené a zničené. Počas neho navždy zmizli dediny Lék, Gúg a Letomostie (Nyárhíd). Dňa 26. augusta dorazila k pevnosti tatárska jazda pod velením syna krymského chána Ahmeda Geraya, spolu s ním dorazili i ukrajinskí kozáci. Dňa 27. augusta prišli zbory moldavského a valašského vojvodu Eustratiea Dabiju a Gregora Ghicu, vazalov Osmanskej ríše. Celkový počet tureckých vojsk sa odhadoval na 100- až 120-tisíc mužov.

Tatárska jazda a kozáci boli pri obliehaní nepoužiteľní, preto tieto bojové jednotky dostali rozkaz pustošiť civilné zázemie. Dňa 2. septembra Tatári pri Hlohovci prebrodili Váh a rozdelili sa na dva prúdy, južný a severný. Južný prúd spustošil Záhorie až po Bratislavu, potom zmenil smer na severozápad a vyplienil južnú Moravu po Brno. Severný prúd vyplienil Považie po Čachtice a predmestie Trenčína. Cisárske vojsko pod vedením generála Montecuccoliho táborilo medzi Bernolákovom a Sencom. Chránilo tým prístupové cesty k Bratislave a Viedni.

Tatári mali za úlohu zásobovať veľkým hladom trpiacu tureckú armádu. Nedostatky v zásobovaní nútili veľkovezíra Mehmeda Köprülü aj za cenu ťažkých strát podnikať priame útoky. V bojoch okrem iných padli i vysokí tureckí dôstojníci, bol to napríklad aga anatolských sipáhiov Samullah či rumélijský mistodržiteľ Beyko Ali paša. Najväčšie tlaky pri obliehaní Nových Zámkov Turkami boli sústredené na Forgáčovu, Žerotínovu a Fridrichovu baštu.

Dňa 22. septembra sa po dvoch nešťastných výbuchoch steny Fridrichovej bašty zrútili a uhorské vojská boli 24. septembra prinútené s garanciou zachovania slobodného odchodu vzdať sa Turkom. Turecké vojská hrad obsadili 26. septembra. Na poludnie posádka za zvukov hudby s vejúcimi zástavami opustila pevnosť a pod ochranou tureckej jazdy odišla do Komárna.

V meste zostalo 300 hajdúchov, ktorí boli poturčení. Pád Nových Zámkov mal vážne dôsledky, nasledovala ho reťazová strata oblastí Nitry, Levíc, Hlohovca, Komjatíc, Novohradu, Drégelyu, Bujaka. Po obsadení bol zriadený Novozámocký ejálet (Eyalet Uyvar). Napriek tomu, že Nové Zámky boli pod tureckou nadvládou iba 22 rokov, Turci spôsobili hromadné škody v okolí. Kostol svätého Vojtecha bol prestavaný na turecký minaret, reformovaný kostol zase na mešitu. Obrazy, sochy a ostatné cennosti katolíckeho kostola Turci vyhádzali a zničili^[8]. V tomto období mal Novozámocký ejálet dvoch miestodržiteľov: pašu Mehmeda Kurda a pašu Mehmeda Küčüka. Sídlom pašu bol arcibiskupský palác. Protestantské lýceum bolo aj naďalej využívané ako škola a čiastočne aj ako knižnica. Kláštor františkánov sa stal kasárňami tureckých vojakov a františkánsky kostol bol skladom potravín a pušného prachu.

V 80. rokoch 17. storočia sa Inocent XI. a nemecké stavy začali znepokojovať novou úspešnou tureckou výpravou v Uhorsku. Preto prinútili cisára Leopolda I., aby ich z jeho územia vyhnal. Pod záštitou pápežskej stolice bola preto vytvorená Svätá liga, do ktorej boli zapojené nemecké stavy, Benátska republika, Poľsko a neskôr aj cárske Rusko, Bavorsko, Brandenbursko a Sasko. Francúzsko, ktoré členom Svätej ligy nebolo, pomohlo protitureckej koalícii útokom na Tunis.

Dňa 9. októbra 1683 sa uskutočnila druhá bitka pri Štúrove, ktorej výsledkom bola porážka Turkov a obsadenie mesta. Obsadením Štúrova bolo dosiahnuté prerušenie spojovacej línie medzi územím pod tureckou nadvládou a Novými Zámkami. Pevnosť, najsevernejší bod moci Osmanskej ríše, sa ocitla v izolácii. Po štvordnovom obliehaní dňa 28. októbra kapitulovala turecká posádka v Ostrihome. Za 150 rokov sa ešte nestalo, aby táto kľúčová pevnosť padla tak rýchlo. Veľkovezír Kara Mohamed dal veliteľa pevnosti pašu Ibrahima obesiť na bráne trhoviska v Budíne.

Spojenecké vojská sa dostali k Novým Zámkom 7. júla 1685. S obliehaním hradu začali Hannibal Heister a Aeneas Caprara pri ostrihomskej bráne. Vezír Ibrahim poslal posily Novozámockému ejáletu až v auguste, no vojská arcivojvodu Karola Lotrinského 16. augusta 1685 rozbili tieto posily ešte pred ich príchodom do Nových Zámkov. Hlavný a zároveň aj úspešný protiturecký útok sa začal 19. augusta 1685. 3 000 mužov v dvoch kolónach zaútočilo o 7. hodine ráno na poškodené múry. Turci sa bránili, ale po dvoch hodinách vyvesili biele zástavy. Obliehajúci to nebrali na vedomie a pobili väčšinu z 5-tisícovej novozámockej posádky.

Novozámockú pevnosť vrátil Leopold I. ostrihomskému arcibiskupstvu na čele s Jurajom Széchenyim v roku 1691. Juraj Széchényi udelil Novým Zámkom, s výnimkou podhradia, mestské práva 29. októbra 1691. Arcibiskup vyhnal z mesta protestantov, protestantský kostol bol zničený počas obliehania alebo po ňom. Mestská rada po oslobodení dostala miesto v bývalom reformovanom lýceu.

Podhradie s mestom zjednotil arcibiskup Imrich Esterházy. V liste mestských výsad boli 6. júna 1733 k mestu pripojené aj bývalé štyri stredoveké usadlosti (Letomostie – Nyárhíd, Lék, Ďorok – Györök a Gúg).

Začiatok kuruckého obdobia v Nových Zámkoch bol v roku 1704, keď mesto 16. novembra obsadili bez boja vojská budúceho hradného kapitána Jána Bottyána. V roku 1706 sa na hrade dlhšie zdržoval aj František II. Rákoci. Tu podpísal prímerie 20. mája 1706. Z tohto obdobia pochádza aj niekoľko vydaní kuruckých vojenských novín s názvom Mercurius Veridicus („Pravdovravný Merkúr”). V septembri 1708 Hannibal Heister začal ostreľovať hrad, ale dobyť sa mu ho nepodarilo.

S Novými Zámkami je spojený osud ďalšieho z kuruckých veliteľov, generála Ladislava Ocskaya. Potom ako tento kurucký veliteľ zradil a prestúpil na stranu cisára, ho Adam Jávorka, poručík novozámockého hradu, 3. januára 1710 chytil a zajal. Ocskay bol ešte v ten deň popravený na novozámockom hlavnom námestí. Na mieste popravy je dnes bronzová pamätná tabuľa, ktorá bola na námestí aj v rokoch 1929 a 1975, no z politických dôvodov boli obidva pamätníky odstránené.

Obliehanie Nových Zámkov začali cisárske vojská 14. septembra 1710. Hrad bol týmito vojskami obsadený 23. septembra. Novozámocká pevnosť bola zbúraná na príkaz uhorského kráľa Karola III. v rokoch 1724 až 1725. Zrúcaním pevnosti sa skončila 150-ročná strategicko-historická úloha jedného z významných opevnení. Vodná priekopa okolo hradu bola odstránená až v roku 1822. Pôvodné usporiadanie šesťuholníkového pôdorysu hradu, ako aj forma niektorých jeho pôvodných bastiónov sú v Nových Zámkoch zreteľné dodnes.

Od mája 1797 až do svojej smrti 15. januára 1813 bol farárom v Nových Zámkoch, ktorý stál na čele novozámockého dekanátu a bol správcom mestskej školy, prvý kodifikátor slovenského jazyka Anton Bernolák. Jeho socha je umiestnená na Hlavnom námestí. Anton Bernolák je pochovaný v kaplnke Svätej Trojice, pri Bernolákovom parku, jeho meno nesie aj mestská knižnica^[9] a od roku 1992 aj cirkevná základná škola, ktorá sa nachádza v meste^[10].

Právo používať mestský erb potvrdil Novým Zámkom uhorský kráľ Ferdinand V. 1. februára 1843. Nové Zámky ako otvorené mesto sa nezúčastňovali bojov v rokoch 1848 – 1849, v tomto období však cez ne viedla trasa viacerých vojenských oddielov. V roku 1848 bolo zrušené nevoľníctvo a mesto sa osamostatnilo od ostrihomského arcibiskupstva. Od tohto času stál na čele mesta primátor. V tomto roku bola v meste založená prvá sporiteľňa.

Okolo roku 1880 došlo v dôsledku neúspešného celouhorského kongresu židovských komunít, ktorého cieľom bolo zjednotenie a ustanovenie spoločného vedenia ako jediného partnera svetskej moci, aj v miestnej židovskej náboženskej obci, k rozkolu, dôsledkom ktorého bol vznik dvoch židovských náboženských obcí neologockej a ortodoxnej, ktoré mali zastúpenie aj v Nových Zámkoch. K väčšiemu osídľovaniu občanov židovského pôvodu na území mesta Nových Zámkoch začalo dochádzať v 19. storočí. Medzi rokmi 1859 – 1863 si židovská náboženská obec vybudovala svoju prvú synagógu, ktorá sa neskôr stala synagógou pre neologických veriacich. Táto stavbabola zasiahnutá bombovým útokom počas druhej svetovej vojny a neskôr zbúraná.

V 18. storočí boli Nové Zámky poľnohospodárskym mestom. Napriek tomu, že prvé pokusy sa objavili skôr, k rozmachu remeselnej výroby došlo až 19. storočí. Najstarší remeselný cech, cech garbiarov, bol založený v roku 1609. V roku 1872 boli cechy zrušené, vzniklo niekoľko priemyselných spolkov: krajčírsky, kováčsky, klobučnícky, obuvnícky. Okrem týchto priemyselných odvetví mal v meste významné postavenie aj tehlársky priemysel a obilné mlyny. Tehelňu založil v roku 1889 Gašpar Kurtzweil. Dnes sú po ňom pomenované rybníky, z ktorých sa pôvodne tažil íl. V tehelni boli vyrábané tehly so značkou ADK (Adler–Deutsch–Kurtzweil). Pôvodne sa vyrábali tehly so značkou KG (Kurtzweil Gáspár Cserép- és Téglagyára, „Tehlová a škridlová fabrika Gašpara Kurtzweila“), pracovalo tu 30 zamestnaných, za rok sa vyrobilo 1,5 milióna tehál. Prvý trinásťkolesový obilný mlyn v meste založil ešte Peter Pázmány. V 19. storočí nastala zmena v štruktúre poľnohospodárstva mesta. V jeho okolí sa začalo vo väčšej miere pestovať ovocie a hrozno. 1. mája 1900 začala výrobu Bánhegyiho fabrika na výrobu kožušín, ktorá od roku 1904 vyrábala aj obuv. Továreň na výrobu plynu začala produkciu v roku 1902, kým ľanová továreň v roku 1906.

Dôležitým priekopníkom v školstve mesta Nové Zámky bol Michal Flenger (1771 – 1825). Z jeho finančných darov bola v roku 1829 založená dievčenská škola, ktorá bola pomenovaná po ňom. Nižšie gymnázium bolo založené v roku 1842. Prvá materská škola v Nových Zámkoch bola otvorená v roku 1843 a bola dlhé roky jedinou v Nitrianskej župe. Novozámocký učiteľský ústav bol v roku 1854 premiestnený do Ostrihomu. V roku 1861 ostrihomský arcibiskup Ján Simor založil v meste Simorov dievčenský ústav.

V roku 1907 vznikol ESE (Érsekújvári Sport Egylet = „Novozámocký športový spolok“). V roku 1911 bola postavená budova dnešného slovenského gymnázia.

V meste začiatkom 18. storočia vypukla morová epidémia, v roku 1831 cholera. Prvá lekáreň bola v meste otvorená v roku 1764. V meste bola založená mestská nemocnica, xenodochia, ktorej úlohou nebolo liečenie, ale poskytovanie útulku chorým, starým a bezvládnym ľuďom. Mesto Nové Zámky nemalo dlho lekára. Ešte v roku 1803 chirurgické operácie vykonávali ľudoví felčiari. Najväčšiu zásluhu o získanie financií na výstavbu novozámockej nemocnice mal riaditeľ novozámockej sporiteľne František Kapisztóry (1818 – 1900). Stavba prvej nemocnice sa začala v roku 1894 a odovzdaná bola 1. júna 1896. Prvým riaditeľom nemocnice sa stal MUDr. Štefan Dohmann. Okrem jednej boli vtedy ošetrovateľkami prvej novozámockej nemocnice sestry rádu svätého Vincenta.^[11]

V roku 1816 pracovalo v meste 325 priemyselníkov a obchodníkov. Obchod kontrolovali najmä cudzí usadlíci (Židia, Srbi, Gréci, Taliani a Arméni). Židia sa mohli usadiť v meste od roku 1840. Od roku 1883 sa v meste každý rok usporadúval pravidelný trh koní a dobytka.

V roku 1850 bola otvorená železnica Prešporok – Pešť a Nové Zámky sa na tejto trati stali jedným z dôležitých dopravných uzlov. Postupne boli vybudované trate na Nitru, Levice a Zvolen, Komárno a Zlaté Moravce. V roku 1902 bola v meste založená poštová pobočka.

V roku 1782 sa usadili v meste Rómovia a založili rozľahlú tzv. cigánsku štvrť – péro, ktorá bola zdemolovaná v 60. rokoch 20. storočia. Medzi rokmi 1856 až 1868 fungovala v meste aj rómska škola.

Od roku 1850 v meste sídlil jazdecký pluk. V roku 1893 boli v meste postavené jazdecké kasárne.

Milénium príchodu staromaďarských kmeňov do Panómskej panvy (1896) oslavovali úrady s oneskorením. Sochy Ľudovíta Kossutha a spisovateľa a básnika Gergelya Czuczora boli odhalené až v roku 1906. Obidve sochy vytvoril sochár Ernest Székely. V roku 1906 na 200. výročie Rákociho povstania boli tieto sochy postavené na Hlavnom námestí, ktoré vtedy dostalo Kossuthovo meno.

Pre mesto vytvoril debrecínsky sochár András Tóth tri ďalšie pamätné tabule: na priečelie Ľudovej banky pamätnú tabuľu Jána Bottyána, na arcibiskupský palác pamätnú tabuľu Františka Rákociho (ktorý tu býval v roku 1703), na františkánsky kláštor pamätnú tabuľu Mikuláša Bercsényiho (býval tu v rokoch 1704 – 1708). Z týchto tabúľ zostala iba Bercsényiho, ostatné boli odstránené po druhej svetovej vojne spolu so zbombardovanými budovami.

Socha Kossutha bola odstránená česko-slovenskou armádou v roku 1919, pôvodná socha Gergelya Czuczora sa stratila po roku 1945.

Prvá svetová vojna vo väčšej miere mesto nepostihla, no jej koniec priniesol pre mesto ďalšiu vojnu. Príchodu česko-slovenských vojsk predchádzala lupičská banda (virágovská zbojnícka banda), ktorá bola podľa niektorých zdrojov najatá česko-slovenskou armádou, aby vyplienila mesto:

Podľa iných zdrojov, nachádzajúcich sa v novozámockom archíve, nie je medzi touto bandou a česko-slovenským vojskom žiadna spojitosť. Jej členovia sa v meste pohybovali už prv, v rámci jednotiek domobrany, ktorá sa mala postaviť proti postupujúcej čs. armáde pri moste cez Váh pri Trnovci nad Váhom. Tieto jednotky sa však po krátkej konfrontácii rozutekali a sčasti neorganizovane vrátili do mesta, z ktorého pod rúškom tmy utiekol mešťanosta aj s obsahom mestského trezoru a pod ochranou mestskej polície, čím sa mesto stalo bezmocným proti plieneniu. Pred čs. armádou unikala potom banda aj s vozmi naloženými lupom smerom na Komárno, kde na nich už boli pripravení a banda padla do pasce.

Dňa 3. júna 1919 mesto obsadila Maďarská červená armáda V dňoch 19. – 20. júna po protiútoku česko-slovenskej armády, pri ktorom padol český veliteľ major Jiří Jelínek, bolo mesto od červenej armády oslobodené. Armáda po obsadení mesta odstránila sochy Ľudovíta Kossutha a Gergelya Czuczora.

• V roku 1920 bola v meste otvorená prvá slovenská trieda, v roku 1921 bolo zo štátneho gymnázia vytvorené reálne gymnázium, v roku 1924 bola na dnešnej Ulici Gergelya Czuczora založená prvá štátna ľudová a občianska škola. V roku 1925 reálne gymnázium prevzal od mesta československý štát. V školskom roku 1935/1936 bol už podiel slovenských žiakov v novozámockých školách v porovnaní so žiakmi maďarských tried vyšší.
• V roku 1921 Telovýchovná jednota Sokol začala s výstavbou Sokolovne. V roku 1922 bol pri Sokolovni postavený pamätník padlým legionárom.
• Od 1. januára 1923 boli Nové Zámky degradované na veľkú obec, no mestské zastupiteľstvo v Nových Zámkoch zostalo. V tomto roku bola odhalená pamätná tabuľa pri hrobe Antona Bernoláka.
• V roku 1924 sa prisťahovali občania zo severných krajov Slovenska, pre ktorých bola postavená štvrť za Tromi mostami (pôvodne železničiarska štvrť).
• Prvé autobusové spojenie v meste bolo zavedené v roku 1923. V medzivojnovom období bol postavený Obchodný dom Baťa (dnešný Zámčan). Hotely Blaha a Zlatý lev boli naďalej v prevádzke.
• V roku 1928 bola do mesta zavedená elektrina. V tomto roku bola odhalená pamätná tabuľa na rodnom dome Jána Majzona. V roku 1931 Tomáš Baťa zo Zlína kúpil a rozšíril miestnu továreň na spracovanie koží. V roku 1932 založil novozámocké letisko. V tomto roku zavítal do Nových Zámkov aj maďarský spisovateľ Zsigmond Móricz. Manželka Zsigmonda Móricza, Mária Simonyiová, bola novozámockou rodáčkou.
• V roku 1933 bola v meste fabrika na výrobu korenín.
• V roku 1934 bol založený miestny odbor Matice slovenskej.
• 18. augusta 1935 bol, s využitím niekoľkých kameňov z bývalej mestskej pevnosti, na Ulici Gergelya Czuczora postavený pamätník 250. výročia oslobodenia mesta od tureckej nadvlády.
• V roku 1936 bolo založené múzeum v hoteli Zlatý lev.
• V roku 1937 na Bernolákovom námestí odhalili sochu Antona Bernoláka.
• V roku 1938 člen spolku česko-slovenských šachistov novozámocký učiteľ Emil Tatarik (1887 – 1957) v severnej časti mesta medzi dvomi ramenami rieky Nitry založil termálne mestské kúpalisko – Štrand.^[12][13]
• V Nových Zámkoch pôsobila aj kongregácia sestier Božského Vykupiteľa SDR (Vykupiteľky). Prvý dom kongregácie na Slovensku bol zriadený v roku 1876 v Nových Zámkoch. Sestry sa venovali výchove a vyučovaniu. V roku 1918, po prvej svetovej vojne a rozpade Rakúsko-Uhorska, vznikla Československá republika. V dôsledku toho v roku 1924 bola založená Československá provincia s 8 rehoľnými domami. Sídlom provincie bol Flengerov ústav v Nových Zámkoch. ^[14]

Po roku 1900 sa Nové Zámky stali významnou železničnou križovatkou Slovenska. Stalo sa tak po tom, ako bola v roku 1900 uvedená do prevádzky železničná trať Nové Zámky – Šurany a v roku 1910 bolo zriadené železničné spojenie medzi Novými Zámkami a Komárnom.

Pôvodná novozámocká železničná stanica bola v strede prízemná, po stranách dvojpodlažná budova, ktorá v 19. storočí patrila medzi veľkolepejšie stavby svojho druhu. Staničná reštaurácia s 24-hodinovou nepretržitou prevádzkou mala v roku 1919 šesťdesiat zamestnancov a bolo v nej k dispozícii vyše sto stravovacích miest.

Už od druhej polovici 18. storočia sa v meste usadzovali rómske rodiny. Prvé písomné zmienky o rómskom etniku v meste pochádzajú z rokov 1775 – 1776. V mestskej knihe je záznam z roku 1783, kde sú Rómovia rozdelení do dvoch skupín: jednou boli tzv. „noví mestskí sedliaci“, druhú tvorilo trinásť rodín zamestnaných ako strihači oviec, ktoré prijalo Ostrihomské arcibiskupstvo v roku 1782, aby ich zachránilo pred popravou v súvislosti s Hontianskym procesom. Z iniciatívy Ostrihomského arcibiskupa vznikla v meste v roku 1843 rómska ľudová škola, ktorá pôsobila do rokov 1865 až 1868.

Pracovným zaradením bolo rómske etnikum zamerané hlavne na kováčske práce (s príbuznými remeslami, ako sú zámočníci, klinčiari, kotlári, flekovači kotlov, výrobcovia vrtákov) a spracovanie hliny (tehly, váľky...). Samostatnu pracovnú skupinu, podmienenú spôsobom života, tvorili Rómovia, ktorí sa zaoberali obchodovaním najmä s hydinou, vajíčkami, ovocím, zeleninou, s riadmi, železiarskym tovarom, ale aj so sviňami či priekupníctvom s koňmi. Rómovia vykupovali najmä staré šaty, handry, kosti. Niektorí Rómovia vypomáhali pri sezónnych poľnohospodárskych prácach, no koncom 19. storočia sa dominantnou pre rómske etnikum stávala práca v robotníckych profesiách vo vznikajúcom priemysle.

Nie nevýznamnú skupinu Rómov tvorili hudobníci. V roku 1854 žilo v Nových Zámkoch 43 rómskych rodín s 218 príslušníkmi, z ktorých bolo 22 muzikantov. Koncom 19. storočia vo Viedni či v Budapešti, Londýne, Berlíne a Drážďanoch pôsobil pôvodom novozámocký rómsky primáš Ľudovít Kolompár-Komlósi. Od polovice 19. storočia sa stalo zaujímavosťou železničnej stanice v Nových Zámkoch vyprevádzanie a vítanie vlakov rómskou kapelou, ktorá najčastejšie hrávala Rákociho pochod.^[15][16] Tento zvyk sa zachoval až do konca prvej svetovej vojny. Zakázaný bol iba počas Bachovho absolutizmu. Rómsku hudbu na stanici potom po prvej svetovej vojne zakázali prichádzajúci českí úradníci. Táto tradícia bola ešte raz obnovená medzi rokmi 1938 – 1944, no po skončení 2. svetovej vojny úplne zanikla.

O rómskej kapele sa traduje niekoľko legiend^[17]:

Podľa jednej historky istý ostrihomský kanonik novozámockého pôvodu pred začatím teológie veľmi rád dával hrať serenády. V závete odkázal svoj majetok novozámockým rómskym muzikantom, ktorým dal za úlohu, aby na novozámockej stanici vždy vítali cestujúcich a lúčili sa s nimi.

Podľa druhého príbehu po poľovačkách v okolí Nových Zámkov prišli páni do mesta oslavovať. Keďže mali radi rómsku muziku, veľakrát si žiadali primáša. Tak sa stalo, že na jednej slávnosti hrala najznámejšia kapela obdobia pod vedením Ľudovíta Kolompára. Jeden pán však chcel, aby ho Rómovia odprevadili až k vlaku. Preto mu šli hrať až do jeho odchodu. Keďže táto hudba sa páčila aj ostatným cestujúcim, hádzali muzikantom peniaze. Pán preto povedal primášovi Gabrielovi Ľudovítovi Ugronovi: „Toto môžete spraviť aj nabudúce.“ Odvtedy hrávali rómski muzikanti na novozámockej stanici štyrikrát denne.

Podľa tretej legendy známy africký cestovateľ Samuel Teleki začul rómsku muziku pri návrate domov vlakom cez Nové Zámky. Pozrel z okna a uvidel Rómov, ktorí hrali v reštaurácii. Potešil sa, že po dlhých rokoch strávených v cudzine konečne počuje domáce melódie. Rozhodol sa, že založí nadáciu, z peňazí ktorej určitú sumu dostala kapela, ktorá neskôr vítala cestujúcich.

O novozámockých muzikantoch sa šírili aj ďalšie chýry. Keď cez mesto cestoval perzský šach, začul, ako na jeho počesť zahrali perzskú hymnu. Podľa inej legendy kráľovná Sissi počas cesty cez Nové Zámky bola tiež veľmi dojatá rómskou muzikou.

V roku 1938 boli Nové Zámky štvrtým najväčším mestom Slovenska po Bratislave, Košiciach a Trnave. Na základe Prvej viedenskej arbitráže, ktorá bola dôsledkom Mníchovskej dohody vynútenej Hitlerom, boli Nové Zámky pripojené k Maďarsku. Nasledoval nútený odchod časti slovenského obyvateľstva. A aj miestni Maďari boli na rozhodujúcich pozíciách v štátnej správe nahradení úradníkmi z „Anya-Országu“. Prichádzajúci maďarskí vojaci zničili pamätník legionárov. Dňa 30. apríla 1939 prišiel do Nových Zámkov zlatý vlak, ktorý priniesol svätú pravicu (pravú ruku svätého Štefana). 15. júla 1939 sa Nové Zámky stali župným mestom. Reformovaný kostol v Nových Zámkoch bol postavený v roku 1942. Opravený bol v roku 1957. Miestne gymnázium dostalo späť svoj pôvodný názov – Gymnázium Petra Pázmánya.

V školách sa zaviedla maďarizácia. Vo viacerých obciach v okolí Nových Zámkov sa násilne potláčali národné prejavy slovenského obyvateľstva, v niektorých prípadoch došlo i k usmrteniu civilného obyvateľstva (Šurany, obec Čechy...).

V dňoch 12. a 15. júna 1944 boli z Nových Zámkov vypravené dva deportačné vlaky, ktoré odviezli novozámockých Židov do vyhladzovacieho tábora Auschwitz. Z Nových Zámkov boli deportovaní aj Židia z blízkych okolitých obcí, ako aj Židia z geta v Senci, ktorí boli na tento účel najprv prevezení do Nových Zámkov. Zo 4 800 deportovaných Židov v koncentračnom tábore Osvienčim zomrelo 4 386.

Bližšie informácie v hlavnom článku: Bombardovanie Nových Zámkov 14. marca 1945

Nové Zámky boli počas 2. svetovej vojny najviac bombardovaným slovenským mestom. V tomto období jeho obyvateľstvo zažilo tri veľké bombardovania anglo-americkými leteckými silami.

Dva nálety boli na jeseň roku 1944, v dňoch 7. októbra a 14. októbra^[18]. Pri druhom z nich bola kobercovým bombardovaním zničená celá pristaničná oblasť a železničná kolónia mesta. Na území rušňového depa bolo napočítaných 364 bombových kráterov, bolo zničených 40 rušňov s 1 370 naloženými vagónmi. Zachovala sa iba vodárenská veža.^[16][19]

Najtragickejšie bolo tretie bombardovanie 14. marca 1945 (dva týždne pred oslobodením mesta), keď anglo-americké letectvo zhodilo na mesto 700 bômb. Z pôvodných 3 394 domov bolo zničených 2 023. Väčšina historických stavieb mesta bola zničená počas bombardovaní alebo odstránená po oslobodení: radnica, hotel Zlatý lev, bývalá budova sídla hradného kapitána, arcibiskupský palác – bývalé sídlo tureckých pašov a Františka Rákociho II, synagóga z roku 1858, majestátna budova židovskej meštianskej školy na Žerotínovom námestí. Zo zničeného historického námestia zostali iba dva kostoly a bývalý františkánsky kláštor. Pri nálete zahynulo 4 000 ľudí a 6 000 ľudí zostalo bez prístrešia.^[20] Devastácia historických častí a obytných zón mesta bombardovaním natrvalo poznačila jeho architektonický ráz. Trosky a ruiny po bombardovaniach boli odstraňované ešte aj v roku 1946. Hoci by sa arcibiskupský palác dal zachrániť, magistrát rozhodol o jeho zbúraní. Takisto v prípade impozantnej neologickej synagógy, kde sa veže zachovali, no loď bola poškodená, dali celý objekt zbúrať.

Obdobie okupácie a druhej svetovej vojny sa v Nových Zámkoch skončilo prechodom 2. ukrajinského frontu dňa 29. marca 1945.

Norimberský proces vyhlásil Mníchovskú dohodu vrátane jej súčastí (Viedenská arbitráž) za neplatnú.

Po oslobodení mesta bola zrušená maďarská správa a vznikol Samosprávny výbor, ktorý bol zložený z členov vymenovaných Národnou radou. Od 24. apríla 1945 bol v meste ustanovený Okresný národný výbor. Slovenské obyvateľstvo vo voľbách hlasovalo takto: 50 % dostala Demokratická strana, 40 % Komunistická strana, 8 % Strana práce a 2 % Strana slobody.

Ako reakcia na okupáciu ČSR bol prijatý dekrét prezidenta republiky o národnej správe majetku Nemcov, Maďarov, zradcov a kolaborantov a o neplatnosti niektorých majetkoprávnych konaní z doby okupácie (z 19. mája 1945)

Následne na základe dohôd došlo medzi Maďarskom a Slovenskom k recipročnej výmene obyvateľstva. V roku 1946 bola vytvorená Oblastná úradovňa Osídľovacieho úradu v Nových Zámkoch, ktorá spravovala vtedajší Novozámocký, Staroďalský (dnes Hurbanovo) a Vrábeľský okres. Z týchto území bolo do Maďarska vysídlených 252 rodín. Na ich miesto prišlo 244 rodín (1 500 ľudí) z Békešskej Čaby.

Kým vysídlení obyvatelia boli väčšinou rímskokatolíci, prichádzajúci boli evanjelici. Pri takýchto pomeroch paralelne prebehla aj reslovakizácia. Preto sa podporovalo, aby sa zostávajúci obyvatelia prihlásili k slovenskému pôvodu a vyhli sa tak platnosti dekrétov. Ak niekto spadal pod platné dekréty, bol presídlený do Česka (väčšinou do bývalých sudetských krajov). Po niekoľkých rokoch bol takýmto osobám umožnený návrat. Časť presídlencov zostala v Česku.

Vo februári 1948 nastal rozkol vo vláde, Demokratická strana posilnila svoje kresťanskodemokratické zázemie, kým sociálni demokrati posilnili svoje spojenectvo s komunistami. Bola vymenovaná nová komunistická vláda. Aj v Nových Zámkoch bola vytvorená Okresná akčná komisia, ktorá 28. februára zorganizovala pochod. Komunistická strana onedlho zakázala všetky ostatné strany. Reslovakizácia, vysídlenie a nútené práce boli onedlho zrušené pre maďarské obyvateľstvo. Začala sa však kolektivizácia, zoštátňovanie majetkov, prenasledovanie cirkví, deportácie politicky nespoľahlivých ľudí.

V roku 1948 zoštátnili jednu z najväčších firiem na južnom Slovensku – Baťovu továreň. Onedlho továreň prestavali a urobili z nej elektrotechnickú firmu Elektrosvit. V meste boli založené nové podniky, medzi nimi mliekareň Milex, Vunar, Slovlik a elektrotechnická spoločnosť Tesla. Bol postavený nový most, obnovená železničiarska štvrť, ktorá bola počas vojny celkom zbombardovaná. Hospodársky rast bol nepretržitý až do 60. rokov, potom sa spomalil.

Do udalostí v roku 1968 sa miestni obyvatelia zapojili šírením letákov Socializmus s ľudskou tvárou. 20. augusta 1968 krajiny Varšavskej zmluvy obsadili Česko-Slovensko. Začala sa normalizácia. Pre túto dobu bola charakteristická sídlisková výstavba. V roku 1971 začali stavať obchodný dom Jednota, stavba sa dokončila v roku 1976.

V roku 1989 sa konalo na Hlavnom námestí zhromaždenie, na ktorom sa zúčastnili aj členovia hnutia Verejnosť proti násiliu. V júni 1990 sa aj v Nových Zámkoch vytvorila miestna samospráva. [[31. december |31. decembra]] 1992 Česko-Slovensko zaniklo, mesto sa stalo súčasťou Slovenska. V roku 1996 mesto navštívil prezident republiky. Na Hlavnom námestí znovu postavili sochu Svätej Trojice, mnohí z prenasledovaných boli rehabilitovaní. Bol postavený pamätník deportovaných Židov, na 50. výročie ukončenia druhej svetovej vojny. Postavili nový kultúrny dom, mestskú tržnicu a športovú halu Milénium.

Od svojho založenia patrili Nové Zámky do Nitrianskej stolice. V roku 1872 bola Nitrianska župa rozdelená na 12 slúžnovských okresov, z ktorých jeden bol novozámocký, so sídlom v Šuranoch.

30. novembra 1908 sa Nové Zámky stali centrom okresu. Medzi rokmi 1918 až 1922 a v prvom Česko-Slovensku zostalo staré usporiadanie žúp. Medzi rokmi 1922 až 1938 bolo mesto naďalej centrom okresu, začleneného do novovytvoreného Nitrianskeho kraja.

Od Prvej viedenskej arbitráže (1938) až do oslobodenia (1945) bolo mesto okupované Maďarskom. Mesto Nové Zámky bolo oficiálne mestom so župnými právami v období od 15. júna 1939 do roku 1945.

Po roku 1945 až do územnosprávnej reformy v roku 1960 boli Nové Zámky opäť súčasťou Nitrianskeho kraja a centrom novozámockého okresu. V roku 1960 bol do okresu začlenený aj bývalý Parkanský okres (okres Štúrovo), staré územnosprávne členenie krajov bolo zrušené a mesto aj okres boli začlenené do Západoslovenského kraja.

Od roku 1998 sa okres Nové Zámky stal opäť súčasťou Nitrianskeho samosprávneho kraja.

Mesto Nové Zámky je v súčasnosti v Nitrianskom samosprávnom kraji centrom Novozámockého obvodu. Výmera jeho katastra je 7 257 ha.

(Údaje z roku 1996)

• 581 ha zastavaná plocha.
• 5 477 ha – poľnohospodárska pôda
  • 5 040 ha – orná pôda
  • 59 ha – vinohrady
• 196 ha – lesy

Na území mesta sa nachádza umelé jazero Nová Baňa (maď. Új Bánya-tó), neďaleko sa nachádza aj Kurzweillovo jazero, nazývané – skrátene, ale nesprávne – „Baňa“. Ide o bývalé bagrovisko hliny pre dnes už neexistujúcu tehelňu.

• Mestské časti: Nový Gúg (maď. Újgúg)
• Sídliská: Bašty I, Bašty II, Juh, Nábrežie, Prednádražie, Západ
• Iné časti mesta: Veľký háj (maď. Nagyliget)
• Osady: K mestu patria aj osady Jánov dvor (maď. Jánosmajor), Nitrianska osada (maď. Nyitrai-telep) a dnes už neexistujúca osada Margithalma.

Podľa údajov zo sčítania z roku 2021 z 37 791 obyvateľov bolo v Nových Zámkoch 26 543 (70,2%) Slovákov a 8 101 (21,4%) Maďarov.

Podľa údajov z roku 2011 z 39 646 obyvateľov bolo v Nových Zámkoch 25 618 (67 %) Slovákov a 8 863 (22 %) Maďarov. Slováci sú zastúpení jednak zo slovenských obcí nachádzajúcich sa v severnej časti okresu a tiež repatriantmi Slovákmi z Maďarska po druhej svetovej vojne.

Historický, demografický vývoj obyvateľstva Nových Zámkov:

Národnostné zloženie:

Erbovým vyobrazením mesta Nové Zámky je v zelenom štíte strieborná, v pôdoryse zobrazená hviezdicovitá protiturecká pevnosť. Tvorcovia erbu niekdajšie opevnenie zobrazili v našej heraldickej tvorbe celkom ojedinelým spôsobom, a to v pôdoryse s typickými šiestimi predsunutými baštami trojuholníkového tvaru. V strede pevnosti je symbolizované kruhové námestie, z ktorého sa rozbieha šesť ulíc smerujúcich do stredov bášt.

Erbovou listinou zo 16. februára 1843 Ferdinand V. potvrdil mestu používanie tohto erbu. Do miniatúry spomenutej listiny sa však dostali už aj niektoré úpadkové, neheraldické prvky (prvky klasicizmu: na zelenom poli je červené opevnenie).

Mesto obnovilo používanie svojho pôvodného, heraldicky jedinečného erbu spred vyše 300 rokov 11. decembra 1979. Keďže obsah novozámockého erbu pochádza z období protitureckých vojen, zobrazuje protitureckú pevnosť, vloženie tohto motívu do ranogotického štítu (13. – 14. storočie) by bolo anachronizmom. Heraldicky najčistejšie je umiestniť ho do v spodnej časti zaobleného (neskorogotického) štítu, ktorý plní funkciu univerzálneho heraldického štítu, keďže sa používal v období najväčšieho rozkvetu heraldiky.

Mestskú pečať tvorí erb s kruhopisom: Mesto Nové Zámky. Pečatidlo pečate uschováva primátor.

Vlajka mesta je zložená z dvoch vodorovných pruhov, zeleného a strieborného priečne delená v pomere 1 : 1 (opačne položené farby má vlajka Nového Mesta nad Váhom). Horná polovica je strieborná (možno nahradiť bielou), dolná polovica je zelená. Podobne ako ostatné vlajky miest na Slovensku, aj ona je ukončená tzv. lastovičím chvostom (rozmery sú 2 : 3).

Vlajka mesta je zložená zo zeleného a bieleho pruhu, ukončená tzv. lastovičím chvostom. Erbovou listinou zo dňa 16. februára 1843 Ferdinand V. potvrdil mestu používanie erbu. Žiaľ, históriu mesta potvrdzuje len málo pamiatok, pretože väčšina bola zničená už v bojoch a zvyšok počas trojnásobného bombardovania v r. 1944 – 1945. Cenné dokumenty o osídlení a vývoji mesta poskytujú expozície vlastivedného múzea.

Väčšia časť mestských kultúrnych pamiatok bola zničená počas druhej svetovej vojny.

• Rímskokatolícky kostol Povýšenia sv. Kríža, jednoloďová pôvodne neskorogotická stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1585-1595.^[23] Farnosť pod vedením farára Jána Töröka tu pôsobila už v roku 1572. Počas Bočkajovho povstania v roku 1605 obsadil mesto Valentín Druget, ktorý odňal kostol katolíckym veriacim. Po povstaní musel byť kostol v roku 1611 pre značnú devastáciu takmer celý prestavaný. Rekonštruovaný kostol vysvätil ostrihomský arcibiskup František Forgáč na počesť sv. Vojtecha. Kostol obnovil v roku 1633 ostrihomský arcibiskup kardinál Peter Pázmaň a daroval mu jednu striebornú monštranciu z čias kráľa Mateja, ktorú dostal ako dar od satmárskeho kapitána Ladislava Kuna. V rokoch 1663-1685, počas obsadenia mesta Turkami, slúžil kostol ako mešita. K ďalšej obnove farského kostola došlo v roku 1693 z iniciatívy Juraja Sečéniho. Na jeho počesť je nad portálom kostola nápis:„Georgius Széchényi Archi-Episcopus Strigoniensis Anno 1693” (Juraj Sečéni, ostrihomský arcibiskup, roku 1693). Po úprave zmenil patrocínium na Nanebovstúpenia Pána, 29. novembra 1694 kaločským arcibiskupom Pavlom Sečénim. Na stene kostola sa nachádza úryvok básne, ktorú v roku 1723 napísal kňaz Alexander Kudlik:„Barbareis expost dextris dum strata iacerem, Erixit rursum Széchényiana manus. Postea bombarum tactu lacerata patebam. Sed per Saxoniae sum renovata Ducem.” V roku 1787 dal kostol opraviť arcibiskup Jozef Baťán. 9. mája 1810 kostol aj faru zničil mestský požiar, zachránila sa iba sakristia a večné svetlo. V roku 1811 boli kostol aj fara opäť obnovené. Z tohto obdobia pochádza nápis zachovaný na bráne kostola:„Et tandem tristes caroll nost fata per ignes tota cints tali sto reparata stav 1811.” Po roku 1867 kostol nadobudol neskorobarokový a klasicistický ráz. Dňa 19. júla 1867 zničila vežu víchrica, poškodila aj klenbu. Provizórne opravený kostol dal podľa plánov Jozefa Lipperta opraviť v roku 1877 Ján Šimor. Za 369 forintov bola obnovená aj monštrancia, ktorá bola vyzdobená šestnástimi ametystmi a deviatimi rubínmi. Počas opravy kostol získal neoklasicistický ráz, boli vytvorené súčasné kruhové okná. Kostol bol Jánom Šimorom dňa 21. októbra 1877 vysvätený na počesť sv. Kríža. Posledná úprava sa uskutočnila v roku 1996, keď bola vymenená podlaha a prestavaný interiér. Fasády kostola sú členené opornými piliermi a oknami s lomeným oblúkom. Priečelie je členené pilastrami a volútovým štítom. Veža je členená kordónovými rímsami, pilastrami a ukončená ihancovou helmicou.

• Trojičný stĺp, barokové súsošie s rokokovými prvkami, z roku 1740. Bol postavený na pamiatku skončenia epidémie moru, ktorá postihla mesto v roku 1740. Autormi súsošia sú talianski majstri. Socha bola viackrát obnovovaná a premiestňovaná, v rokoch 1857, 1876, 1929, naposledy obnovená v roku 1993. 24. októbra 1993 sochu opäť posvätili na jej pôvodnom mieste na Hlavnom námestí.^[24] Skladá sa z valcovitého stĺpu, zdobeného rastlinnou ornamentikou. V strede súsošia je postava Nepoškvrnenej Panny Márie, pod ňou zemeguľa a had. Stĺp je ukončený sochou sv. Trojice. Okolo stĺpa sú sochy sv. Sebastiána, sv. Rócha a sv. Jána Nepomuckého. Pod sochami je mrežou ohraničený priestor so sochou ležiacej sv. Rozálie. Na podstavci sú tri dekoratívne eliptické tabule s nápismi:„Restui veteri que empus sprevi honori 1876” („Nech je na česť tých, ktorí verne dúfajú vo večnosti,1876“), „Quae devotam tibi constans perduret in aevum 1875” („Ktorá nás drží verne a silne v nebesiach, 1875“) a „Hanc triadi posvere plebis piavolta columnam 1740” („Postavil bohabojným životom, 1740“).

•  
  Kostol Povýšenia sv. Kríža
•  
  Kostol v roku 1940
•  
  Pamätná tabuľa Juraja Sečéniho v kostole
•  
  Trojičný stĺp
•  

• Rímskokatolícky kostol sv. Františka z Assisi s kláštorom Františkánov, jednoloďová baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1626-1631. Kostol vysvätil ostrihomský arcibiskup, kardinál Peter Pázmaň 24. mája 1631. Od roku 1663 v kláštore bývali tureckí dôstojníci, kostol používali ako sklad, veža Františkánskeho kostola bola zmenená na minaret. Po roku 1685 bol kostol aj kláštor obnovený a vysvätený milánskym generálom františkánov Petrom Sormanom. Úpravami prešiel v rokoch 1711 a 1741.^[25] Fasády kostola sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami. Priečelie so stredným rizalitom je členené pilastrami a párom ník. Veža vyrastá z volútového štítu vo forme rizalitu, je členená pilastrami a ukončená zvonovitou helmicou s laternou. Kláštor je štvorkrídlová ranobaroková stavba z rokov 1626-1629.^[26] Počas Rákociho povstania v kláštore býval Mikuláš Berčéni, ktorý kláštor rozšíril. Na konci 19. storočia bola budova zrenovovaná podľa plánov architekta Bálintha. V knižnici boli objavené cenné kódexy z 15. a 16. storočia: bol to Novozámocký kódex (maď. Érsekújvári kódex), Český kódex (maď. Cseh kódex), Thewrewk kódex (dnešným zápisom török) a Piry-hártya kódex (pomenovaný po františkánovi Jánovi Piry Cirjék). Kláštor bol v priebehu 20. storočia viackrát poškodený. Poškodená bola baroková výzdoba kostola a zničené boli bývalé barokové nápisy. Obnova kláštora a jeho archeologický prieskum začali v roku 1978, počas prác bol objavený pôvodný portál, ktorým mohli prejsť nádvorím kláštora aj kočiare. Boli odkryté krypty, do ktorých boli pochovávaní mestskí predstavení a obyvatelia komplexu. Kostrové pozostatky z hrobov boli premiestnené do krypty na Cintoríne svätého Jozefa a na Kalváriu. Počas rekonštrukcie boli obnovené chodby a rajský dvor (quadrum). Pod kláštorom sa nachádzajú chodby, ktoré boli pravdepodobne spojené s podzemnými chodbami pôvodného obranného hradu. V kláštore od roku 1991 žijú opäť mnísi. Objekt má hladké fasády. Nad portálom je nápis: PAX INTRANTIBUS (Mier prichádzajúcim), text pripomína pozdrav františkánov PAX ET BONUM (Pokoj a požehnanie). Na fasádach sú štyri pamätné tabule, tabuľu Mikuláša Berčéniho z roku 1906, pamätná tabuľa Jurajovi Sečénimu z roku 1991 pripomínajúca jeho zásluhu pri udelení mestských výsad a pamätná tabuľa väzneným kňazom a mníchom v rokoch 1950-1951. Na nádvorí kláštora je tabuľa františkána Engelberta Ľ Bartalosa, obľúbeného farára, z roku 2004.

•  
  Kostol sv. Františka z Assisi
•  
  Interiér kostola
•  
  Františkánsky kláštor
•  
•  
  Pamätná tabuľa Mikuláša Berčéniho

• Židovská synagóga, jednopodlažná neorománska stavba na pôdoryse obdĺžnika z roku 1885.^[27] Je jednou len zo štyroch synagóg na Slovensku, ktoré slúžia dodnes svojmu pôvodnému účelu. Obnovou prešla v roku 1910. Počas bombardovaní mesta nebola budova zasiahnutá, no po skončení II. svetovej vojny sa dostala okraji záujmu. Obnovou prešla v rokoch 1989-1992 a naposledy v roku 2008. V interiéri sa nachádza ženská galéria na liatinových stĺpoch a centrálne orientovaná bima. V strede lode sa nachádza almemor, pult na stupienku, ktorý z boku ohraničuje liatinové zábradlie a stôl, ktorý sa používa pri čítaní Tóry. Ďalej sa tu nachádza Aron ha-kodeš, schránka na Tóru ako najposvätnejší prvok interiéru symbolizujúci Schránku zmluvy z dôb putovania Židov po vyvedení z otroctva v Egypte, ktorý mal byť umiestnený v pôvodnom Chráme. Na bočnej stene predsiene zvanej pulis (predsieň) je lavaba (nástenná tabuľa) s citátom "Prekročte bránu pravdy", ktorá kedysi bola umiestnená nad vchodom dnes už neexistujúcej neologickej synagógy. V múroch pri vchode sú skrine cedoko, ktoré slúžili na zbieranie milodarov. Na strope sú štyri kruhové maľby zdobené rastlinnými ornamentmi. Na dvoch stranách stropnej malby sú tri ozdobné medené koše, ktoré pôvodne slúžili ako vetracie otvory. Počas obnovy sa podarilo obnoviť aj vitrážové okná. V interiéri je 19 kamenných tabúľ odhalených 20. júna 1999, na ktorých sú vytesané mená 3 000 odvlečených a zavraždenych novozámockých Židov. Na nádvorí synagógy stojí vedľajšia budova, ktorá bola pôvodne používaná ako jednotriedna škola. Na stene tejto budovy odhalili 7. júla 1997 pamätnú tabuľu švédskemu veľvyslancovi v Budapešti, Raoulovi Wallenbergovi, ktorý zachránil mnoho Židov, medzi nimi aj Novozámčanov skrývajúch sa v Budapešti. Tabuľu venovala Spoločnosť kresťanov a Židov na Slovensku. Na tabuli je napísané: „Pamiatke Raoula Wallenberga, švédskeho diplomata v Budapešti, ktorý v období holokaustu zachránil aj židovských bratov a sestier zo Slovenska. Spoločnosť kresťanov a židov na Slovensku, Nové Zámky 6. júla 1997”. Nad portálom sa nachádza nápis v hebrejčine: „Nech toto vám slúži ako malá svätyňa”. Podľa hebrejskej číselnej mystiky ak písmená premeníme na čísla dostaneme číslo 1910, t. j. dátum prvej úpravy synagógy. Fasáda synagógy je trojosová, členená lizénami a pilastrami, s rizalitom ukončeným štítom s tabuľami Desatora. Korunná rímsa je dekorovaná oblúčkovým vlysom. Okná su polkruhové s nadokennými rímsami, na priečelí kruhové.

•  
  Ortodoxná synagóga
•  
  Portál synagógy
•  
  Nápis nad portálom
•  
  Pamätná tabuľa Raoulovi Wallenbergovi
•  
  Pamätná tabuľa na stene synagógy

• Kalvária, súbor zložený zo schodiska so sochami, dvanástich zastavení a centrálneho súsošia s ukrižovaným Kristom z roku 1779. Vznikla na násype Forgáčovej bašty, v cípe šesťuholníkového opevnenia.^[28] Na kalváriu sa vstupuje cez dvojkrídlovú bránu z roku 1923.^[29] Ku kalvárii vedú kamenné schody, na vrchole ktorých sa týčia jednotlivé pieskovcové skulptúry. Dvanásť symetricky rozložených kaplniek, krížov a sôch podľa návrhov vtedajšieho farára Martina Predmerského bolo dokončených v roku 1779. Pieskovcové skulptúry sú vyobrazením Kristovho kríža, krížov s lotrami, sochy Márie Magdalény, Panny Márie a Sv. Jána. Kaplnka Božieho hrobu je čiastočne zapustená do terénu. Areálu dominuje barokovo-klasicistická kaplnka Sedembolestnej Panny Márie, ktorá má kruhový pôdorys s nikou zo začiatku 19. storočia.^[30][31] Pre verejnosť je sprístupnená na Veľkonočné sviatky a počas novozámockého jarmoku, Porcinkuly.

•  
  Vstupné schodište na Kalváriu.
•  
  Pamätná tabuľa Adamovi Forgáčovi pri vstupe na Kalváriu
•  
  Kaplnky Kalvárie
•  
  Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie
•  
  Kaplnka Božieho hrobu

• Kaplnka Svätej Trojice, Bernolákova kaplnka, baroková stavba s polygonálnym záverom a malou strešnou vežou, z roku 1722. Kaplnku dal postaviť Jakub Škultéty. V 19. storočií bola upravovaná, obnovou prešla v roku 1977 a 1997.^[32] Stojí v priestore bývalého cintorína zrušeného v roku 1872. V kaplnke je pochovaný kňaz Štefan Lauro, obchodník a zakladateľ dievčenského ústavu Michal Flenger, a novozámocký dekan a prvý kodifikátor spisovnej slovenčiny, Anton Bernolák. Na ich počesť tu dal farár Ján Fábián umiestniť pamätnú tabuľu s maďarským textom, v roku 1923 bola doplnená tabuľa so slovenským textom. Fasády kaplnky sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami, priečelie je ukončené trojuholníkovým štítom s tympanónom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

•  
  Kaplnka sv. Trojice
•  
•  
  Pôvodná maďarská pamätná tabuľa
•  
  Pamätná tabuľa Antonovi Bernolákovi
•  
  Informačná tabuľa na kaplnke

• Kaplnka sv. Anny, baroková stavba s polygonálnym záverom a malou strešnou vežou, z roku 1761.^[33] Vybudovali ju novozámockí priemyselníci nemeckého pôvodu. Spoločnosť svätej Anny bola založená v tom istom roku ako charitatívny spolok. Mená zakladateľov spolku sú zvečnené na mramorovej tabuli na stene kaplnky. Fasády kaplnky sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami, priečelie je ukončené štítom s prelamovanou rímsou so segmentom. Veža je ukončená zvonovitou helmicou s laternou.

•  
  Kaplnka sv. Anny
•  
•  
•  
  Baroková mreža kaplnky
•  
  Pamätná tabuľa

• Kaplnka Panny Márie, neskorobaroková stavba s pravouhlým záverom a malou strešnou vežou, z roku 1780. Úpravami prešla na začiatku 20. storočia a po roku 1945.^[34] Podľa povesti v roku 1709 tunajší Mariánsky obraz, ktorý bol známy aj v širšom okolí, slzil. Baroková mreža s monogramom Márie oddeľujúca svätyňu má vročenie 1780. Pri kaplnke sa do roku 1866 nachádzal aj cintorín. Fasády kaplnky sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami, priečelie s pilastrami je ukončené štítom s prelamovanou rímsou a mariánskym monogramom. Veža je ukončená ihlancovou helmicou.

•  
  Kaplnka Panny Márie
•  
  Informačná tabuľa na stene kaplnky
•  
  Interiér kaplny
•  
  Detail oltára

• Kaplnka sv. Antona, eklektická stavba s polkruhovým záverom a malou strešnou vežou, z roku 1913. Na stavbu finančne prispel sumou 200 korún aj kráľ František Jozef. Obnovou prešla v roku 1931.^[35] Na vnútornej stene kaplnky je nápis, ktorý v preklade znie:„Túto kaplnku vyhotovili námahou Margity Antala a vdovy po Jána Zemana, rodenej Mária Schindler, druhá na údržbu kaplnky založila nadáciu zo 600 korún. 1913” Nad týmto nápisom nájdeme aj druhú pamätnú tabuľu, kde je text:„Manželka Štefana Dömeho, rodená Juliana Fujasz, opatrovateľ kaplnky svätého Antona dala 3 000 to jest tritisíc Kč na rekonštrukciu kaplnky v roku 1931.” Fasády kaplnky sú členené pilastrami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami s klenákmi, ukončená je korunnou rímsou s dekoratívnym vlysom. Priečelie je ukončené štítom s dekoratívnymi obeliskmi. Veža je členená pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.

•  
  Kaplnka sv. Antona
•  
  Interiér kaplnky
•  
  Oltár kaplnky
•  
  Pamätné tabule
•  
  Dekoratívna dlažba

• Evanjelický kostol, jednoloďová neogotická stavba s pravuhlým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1904-1905.^[36] Autorkou oltárneho obrazu je budapeštianska maliarka Ritta Boemm. Obraz je v pointilistickom štýle a nesie názov Rozsievač. Fasády kostola sú členené opornými piliermi z režnej tehly a oknami s lomeným oblúkom so šambránami. Veža je ukončená trojuholníkovými štítmi a ihlancovou helmicou. Do roku 1978 bolo nad vchodom Lutherove motto: „Hrad prepevný je pán Boh náš”, počas renovácie v roku 1978 bolo odstránené a nahradené lutherovou ružou a krížom.

• Reformovaný kostol, jednoloďová modernistická stavba z rokov 1941-1942. Autorom stavby bol mestský poslanec ��igmund Szegheő. Prvý novodobý reformovaný cirkevný zbor v Nových Zámkoch bol založený v máji 1934, bohoslužby sa pôvodne konali v dome Františka Udvarosa.^[37] Myšlienka postavenia kostola sa zrodila v roku 1938. Kostol bol postavený v modernom štýle a mal 30 metrov vysokú vežu. Kostol musel byť neskôr kompletne obnovený, nakoľko bol zasiahnutý bombovým útokom počas II. svetovej vojny. Obnovený kostol bol vysvätený až v roku 1957. Veža kostola bola opravená v roku 1976. V roku 1984 prešiel kompletnou obnovou, pri ktorej boli lavice nahradené novými, ktoré sú označené medenými štítkami jednotlivých rodín. V kostole je 340 miest na sedenie. Do vybavenia kostola patrí aj harmónium, kazateľnica a Mojžišova lavica. Na nádvorí reformovaného kostola je komunitný dom, ktorý bol postavený v roku 1989. Fasády kostola sú členené opornými pilermi a pravouhlo ukončenými oknami. Portál na ose priečelia je riešený ako jednoosový portikus, nad ktorým je umiestnená rozeta. Veža má v hornej časti priebežnú ochodzu, ukončená je ihlancovou helmicou.

•  
  Evanjelický kostol
•  
  Detail lutherovej ruže nad portálom
•  
  Reformovaný kostol

• Ruiny bývalých bášt novozámockej pevnosti, Žerotínova, Michalská, Cisárova, Česká, Ernestova a Forgáčova bašta, renesančné fortifikácie pevnosti. Pamiatkovo chránený je najlepšie dochovaný juhovýchodný bastión, Forgáčova bašta z rokov 1571-1581.^[38]

• Gymnázium, trojpodlažná dvojtraktová eklektická stavba na pôdoryse písmena E z rokov 1910-1911.^[39] Fasády sú dekorované secesnými štukatúrami v priestore okenných osí a korunnej rímsy.

• Pamätník 250. výročia oslobodenia od tureckej nadvlády bol odhalený v roku 1935.^[40] Pamätník stojí na dvore maďarskej základnej školy na ulici Gergelya Czuczora.

• Socha Antona Bernoláka od architekta Jozefa Pospíšila, ktorá bola v meste odhalená v roku 1937.^[41] Pred prvou viedenskou arbitrážou v roku 1938 sochu odviezli do Žiliny. Na Hlavné námestie Nových Zámkov sa opäť dostala v roku 1946. V období socializmu, v roku 1966 sochu premiestnili do priestorov Bernolákovho parku. V novembri 2005 dostala sa opäť na Hlavné námestie.

• Nová socha Gergelya Czuczora, ktorú vytvoril novozámocký sochár Juraj Meliš v roku 1966 z náhrobného kameňa z cintorína Babka. V ľavom rohu sochy je viditeľný nápis rok 1849. Autorom pôvodnej sochy bol budapeštiansky sochár Ernest Székely (jeho pôvodné meno bolo Weiss). Socha bol odhalená 17. júna 1906 a stála v parku Simorovej dievčenskej školy (niekedajšia Leninova škola, dnes pri evanjelickom kostole). Socha zmizla po roku 1945. Podľa niektorých Novozámčanov socha môže byť dodnes niekde na dne jednej zakrytej studne.

• Pamätná tabuľa holokaustu, dielo Františka Kerna, z roku 1992. Nachádza sa na fasáde synagógy.

• Pamätník obetiam Holokaustu, dielo Tibora Szilágyiho, odhalený vo februári 2008. Parčík s pamätníkom nesie od februára 2008 meno rabína Ernesta Kleina, niekdajšieho hlavného rabína neologickej náboženskej obce. Ernest Klein bol významným jazykovedcom, autorom dvojdielneho frazeologického slovníka anglického jazyka, ktorý sa dodnes používa ako základné zdrojové dielo v anglofónnych krajinách. Ovládal 35 jazykov, z nich 14 slovom aj písmom.

•  
  Pamätník oslobodenia od tureckej nadvlády
•  
•  
  Socha Antona Bernoláka
•  
  Socha Gergelya Czuczora pred budovou Csemadoku

• Židovský cintorín na Slovenskej ulici
• Cintorín na Slovenskej ulici – nachádza sa v ňom ruina kaplnky.
• Cintorín Svätého Jozefa (otvorený od roku 1926) na Nitrianskej ulici

• Cintorín Babka
• Cintorín Pod kopcom

V meste sa nachádza viacero hotelov a turistických ubytovní.

•  
  Penzión Arcadia
•  
  Hotel Grand
•  
  Hotel Hubert
•  
  Hotel Korzo
•  
  Ubytovňa Panónia
  (predtým Priemstav, Royal)
•  
  Hotel Stardust
•  
  Športový hotel

Zdroj: Oficiálne stránky mesta Nové Zámky^[42]

• január
  • Oslavy výročia vzniku SR a spomienková slávnosť výročia úmrtia Antona Bernoláka
  • Reprezentačný ples mesta Nové Zámky
• február
  • Aquabeatz Winter – CCX Nové Zámky
• marec
  • Literárno-kultúrne dni Gergelya Czuczora
  • Medzinárodné majstrovstvá SR v športovom aerobiku
  • Výročie oslobodenia mesta – spomienkové zhromaždenia
• apríl
  • Vyhlásenie úspešných športovcov mesta za uplynulý rok
  • Novozámocký majáles
• máj
  • „Off Road – autá do blata“
  • Slávnostné odovzdávanie ocenení najlepším reprezentantom mesta v súťažiach a olympiádach humanitného, umeleckého, prírodovedného a športového zamerania
• jún
  • Štrand E. Tatárika – „Deň detí“
  • Letecký deň v Nových Zámkoch
  • Štadión Ladislava Gancznera – športový deň Novozámčanov
  • Spomienkové zhromaždenie v deň výročia deportácií v ortodoxnom židovskom cintoríne
  • Sunrise Open Air – kúpalisko
• júl
  • Kúpalisko E. Tatárika „Štrand“ – Benátska noc
  • Klikfest – areál Sihoť, Nové Zámky
  • O2 – Elite Beach Tour (Hlavné námestie)
  • Novozámocký jarmok a súťaž vo varení gulášu
  • Rainbow Open Air
• august
  • Porciunkula – novozámocký jarmok
  • Spomienková slávnosť – pri príležitosti výročia oslobodenia mesta spod osmanskej nadvlády
  • Kladenie vencov k soche Juraja Sečéniho
  • Spomienkové zhromaždenia pri príležitosti výročia SNP
  • Aquabeatz – letisko Nové Zámky
• september
  • operný galakoncert
  • Novozámocký festival detských folklórnych súborov
  • Oberačkové slávnosti
  • Atletické majstrovstvá Slovenska
  • World Harmony Run – Svetový beh Harmónie
  • Usmejme sa na svet – Celoštátna súťaž a výstava slovenských karikaturistov
• október
  • Novozámocká súťaž v príprave klobás
  • Modelárska súťaž
  • Výročie narodenia Antona Bernoláka
  • Odovzdávanie cien – „Érsekújvári Magyar tanulóifjúságért“ (Pre maďarskú novozámockú študujúcu mládež)
  • Novozámocký regionálny detský festival
  • Jesenný ekofestival „Obdivujme a chráňme svet zvierat“ a výstava CITES
• november
  • Csemadok – Galavečer – Kárpát-Medencei énekmondó fesztivál (Piesňový festival Karpatskej kotliny)
• december
  • Hlavné námestie – Vianočné trhy
  • Benefičný koncert – Novozámčania Novozámčanom
  • Hlavné námestie – silvestrovské oslavy

Novozámocké hody boli slávne, prichádzali na ne ľudia z ďaleka. Počas hodov na sviatok Anjelskej Panny Márie sa v Nových Zámkoch tradične konajú hody a jarmok nazývaný Porciunkula . Porciunkula (alebo aj Porcinkula, angl. Porziuncola, lat. Portiuncula, či Porzioncula) je vžitý názov kostolíka Anjelskej Panny Marie, ktorý je považovaný za centrum Františkánskeho rádu. Oficiálny názov kaplnky Santa Maria degli Angeli je názvom katedrály, ktorou bola v roku 1679 na príkaz pápeža Piusa V. (z r. 1569) kaplnka Porciunkula obostavaná. V súčasnosti sa nachádza na námestí Spoleto asi 4 kilometre od Assisi (Stredné Taliansko, reg. Umbria). Kaplnka sa preslávila aj tým, že v nej 3. októbra 1226 zomrel svätý František. Tento sviatok je priamo spätý s tradíciou rádu františkánskych mníchov, ktorí sa v roku 1626 usadili v Nových Zámkoch. Hody sú 1. a 2. augusta a jarmok je najbližší víkend po tomto termíne.

• Základná škola na Devínskej ulici
• Základná škola Gábora Bethlena
• Základná škola Gergelya Czuczora
• Základná škola na Hradnej ulici
• Základná škola na Mostnej ulici
• Základná škola na Nábrežnej ulici
• Bývalá Simorova škola
• Špeciálna základná škola (bývalý Flengerov inštitút)
• Cirkevná základná škola Antona Bernoláka
• Súkromná spojená škola (Regionálne edukačno-sociálne centrum)

• Gymnázium Nové Zámky, M. R. Štefánika 16
• Gymnázium Petra Pázmáňa s vyučovacím jazykom maďarským, Letomostie 3
• Spojená škola, Stredná priemyselná škola elektrotechnická S. A. Jedlika a Obchodná akadémia, Komárňanská 28
• Stredná zdravotnícka škola, Pod kalváriou 1
• Stredná odborná škola dopravy a služieb, Jesenského 1
• SOŠ hotelových služieb a obchodu, Zdravotnícka 3
• Stredná odborná škola stavebná, Nitrianska cesta 61

• Fakulta sociálno-ekonomických vzťahov Trenčianskej univerzity Alexandra Dubčeka
• odbory Vysokej školy ekonómie a manažmentu verejnej správy v Bratislave
• Fakulta ošetrovatelstva sv. Alžbety Bratislava, pobočka Nové Zámky

• Nová nemocnica – Bola postavená v roku 1982 na Slovenskej ulici. Budova je 13-poschodová, dnes funguje ako fakultná nemocnica a je jednou z najlepších nemocníc na južnom Slovensku. [1]

Nové Zámky sú dôležitý železničný uzol na Slovensku pre osobnú dopravu, vnútroštátne vlaky na smery Komárno, Nitra, Prievidza a Zvolen). Železničnú stanicu postavili v roku 1966 podľa plánov architekta Fifíka. V prítomnosti ministra dopravy bola slávnostne uvedená do prevádzky dňa 22. mája 1971.

Z Nových Zámkov sa cestou 75 možno dostať do Šale (a odtiaľ cestou E571 aj do Bratislavy), cestou 509 do Štúrova a cestou 64 do Komárna alebo do Nitry.

• Novofruct SK a.s. – potravinárska výroba
• Pastorkalt a.s. – vývoj, výroba a predaj chladiarenskej techniky
• Plasted a.s. – výroba plastových okien, stolárska výroba
• Osram Slovakia a.s. – výroba a predaj svetelných zdrojov
• Ami s.r.o. – výroba a predaj účelových svietidiel
• Asn Metal s.r.o. – presná strojárska výroba
• Delta NZ Trans – špedícia a preprava
• Baltranz a.s. – prepravné služby
• Orgeco s.r.o. – výroba svetelných dekorov
• Vunar Product a.s. – strojárska výroba
• Kabelschlepp Systemtechnik s.r.o. – výroba dopravníkov
• EleSvit s.r.o. – výroba a predaj svietidiel (nadväzuje na Elektrosvit)
• Helios Lighting, s.r.o. – výroba predaj svietidiel
• Sventex s.r.o. – veľkoobchod so svetelnou technikou
• Richmond-trade s.r.o. - špedícia a preprava
• Light Project, s.r.o. - interiérové štúdio, predaj svietidiel, nábytku, tapiet, záclon, závesov a biokrbov -->

V meste Nové Zámky sú dva futbalové štadióny. Futbalové mužstvo (FKM Nové Zámky) momentálne hrá v súťaži 4. slovenskej futbalovej ligy. V minulosti tu pôsobili také futbalové osobnosti ako Juraj Szikora^[43] alebo Michal Vičan.^[44]

Mesto je dnes charakteristické najmä množstvom športových a oddychových centier. Medzi tradične významné športy v meste patria sálové športy a hlavne hádzaná. Družstvo mužov hrá v 1. slovenskej lige a v medzinárodnej lige HIL.

Viacúčelová športová hala Milénium bola slávnostne odovzdaná do užívania 29. decembra 1999. Je určená na športové a kultúrno-spoločenské využitie – hádzanú, volejbal, sálový futbal, aerobic, kalanetiku, usporadúvanie koncertov, plesov, valných zhromaždení akcionárov firiem, výročných konferencií, vystúpenia tanečných a speváckych zoskupení.

Kapacita sektorovo i farebne odlíšených priestoroch hľadiska je 994 divákov, športová plocha – palubovka má rozmery 40 x 20 m. Športovcom i návštevníkom je k dispozícii svetelná tabuľa, ozvučovacia technika ôsmich kusov reproduktorov zn. JBL, automatizovaná regulácia prúdenia vzduchu, štyri moderne vybavené šatne, sauna s bazénom i klubovňa s výhľadom na hraciu plochu.

Na prízemí ŠH je reštaurácia s vlastnou kuchyňou s možnosťou celodenného stravovania. V priestoroch nad reštauráciou sa nachádzajú miestnosti na ubytovanie cca 20 osôb.

Bývalé mestské kúpele existujú už od roku 1964. Začiatkom deväťdesiatych rokov sa mesto rozhodlo pre ich kompletnú rekonštrukciu. V januári 1996 otvorili zrekonštruované priestory mestských kúpeľov pod novým názvom Relax komplex. Objekt patrí pod Správu cestovného ruchu a nachádza sa vo veľkej presklenej budove na Tureckej ulici. Celé ľavé krídlo budovy majú prenajaté súkromní podnikatelia, ktorí v týchto priestoroch prevádzkujú biokozmetiku, kaderníctvo a holičstvo, kozmetický salón, fitnescentrum, sauna a cestovná kancelária.

V pravom krídle budovy sa nachádza bazén, ktorý je otvorený desať mesiacov v roku. Kapacita bazéna je najviac vyťažená v zimných mesiacoch. V okolí bazéna pod veľkými sklenými oknami je množstvo živých kvetov, medzi ktorými prevládajú palmy. Detský bazén má hĺbku 60 cm a pre dospelých dosahuje max. hĺbku 180 cm. Na bezpečnosť návštevníkov počas celého dňa dozerajú dvaja profesionálni plavčíci.

V krytom bazéne sa uskutočňujú plavecké preteky, Majstrovstvá Slovenska a tradične sa usporiadavajú dvakrát do roka preteky s medzinárodnou účasťou, ktoré organizujú plavecké oddiely za spoluúčasti SCR. Vedenie SCR bezplatne prenajíma bazén pre Centrum voľného času, ktoré organizuje niekoľkokrát do roka plavecké preteky detí.

Ľadová plocha zimného štadiónu v Nových Zámkoch býva k dispozícii už v lete. Každý rok sa usporadúvajú hokejové turnaje na medzinárodnej úrovni. Tento zimný štadión je moderným zariadením pre všestranné využitie najmä v zimnom období. Má ideálne podmienky pre sústredenie hokejových a krasokorčuliarskych družstiev, organizovanie ich turnajov a pretekov.

Služby na zimnom štadióne

• v objekte sú poskytované masérske a saunové služby, brúsenie korčulí, občerstvenie v miestnom bufete
• v blízkosti areálu je reštaurácia s celodenným stravovaním, prípadné ubytovacie služby možno zabezpečiť v hoteloch alebo v súkromí na území mesta prostredníctvom tunajších cestovných kancelárií
• v jarnom a letnom období možno využiť celý priestor štadióna na uskutočnenie kontraktačných podujatí, veľtrhov a propagačných výstav pre všetky podnikateľské subjekty.

V meste pôsobí hokejový klub HC Nové Zámky, ktorý je súčasťou slovenskej Tipos Extraligy.

Termálne kúpaliská sa nachádzajú na viacerých miestach novozámockého okresu. V Nových Zámkoch je to kúpalisko Štrand, ktoré leží pri rieke Nitre. Od júna 2005 je na Štrand nový vstup cez drevený most, bývalý vstup slúži pre zásobovanie. Ponúka 4 bazény – rekreačný, plavecký, cvičný a detský, v ktorých sa voda neustále vymieňa. Z hĺbky 1 400 m tu vyviera 62 °C teplá voda s výdatnosťou 4,5 l za sekundu. Na rozlohe 7,5 ha s množstvom zelene a krásnej kvetinovej výzdoby sú sústredené základné služby pre rekreantov, športové ihriská, minigolf, ihriská pre deti.

Služby pre návštevníkov:

• kúpanie pre dospelých a deti v bazénoch s termálnou vodou, oddych a relax v pokojnom a príjemnom prostredí
• okrem kúpania široký sortiment služieb občerstvenia a športového vy��itia a vodných atrakcií
• predpredaj vstupeniek pre organizácie, firmy a občanov za výhodné ceny
• požičovňa športových potrieb, volejbalové ihrisko, tenisové kurty, obrie šachy, priestory pre stolný tenis, dvojdráhová kolkáreň s automatickým stavačom kolkov, bufetom a saunou, vodná kĺzačka – tobogán, minigolf, soláriá voľné plochy pre slnenie a opaľovanie
• v blízkosti areálu veľkokapacitné parkovisko motorových vozidiel a jednostopových vozidiel
• niektoré priestory a zariadenia športového charakteru možno využiť pre pohybové aktivity aj v mimosezónnom období.

Mesto Nové Zámky má vybudovaný moderný tenisový areál. Pre rekreantov, ako aj profesionálnych tenistov ponúka areál až osem tenisových dvorcov s antukovým povrchom, krytú halu, ktorú možno využívať aj v zimných mesiacoch a veľkú asfaltovú plochu s tromi stenami pre jednotlivcov.

Každé leto sa tu uskutočňujú celoštátne tenisové turnaje. Profesionálnu úroveň tohto areálu i trénerov potvrdzuje aj účasť Novozámčanky Henriety Nagyovej vo svetovom rebríčku, kde v roku 1999 bola na 22 mieste.

V roku 1931 obuvnícky podnikateľ Tomáš Baťa kúpil továreň na spracovanie koží v Nových Zámkoch, ktorá sa nachádzala v miestach neskoršej továrne na výrobu elektrospotrebičov (Elektrosvit). Baťa bol nadšencom lietania a mal v pláne venovať sa podnikaniu aj v oblasti letectva. V roku 1932 požiadal o vybudovanie letiska, ktoré malo slúžiť pre podnikovú dopravu a športové vyžitie leteckých nadšencov z radov zamestnancov obuvníckeho koncernu. Tomáš Baťa budoval letiská aj vo Svite a v Partizánskom (vtedajších Baťovanoch). Letisko sa nachádza asi tri kilometre južne od centra mesta pri ceste smerom na Komárno. Prevádzka novozámockého letiska sa krátko po jeho založení tragickou smrťou Tomáša Baťu pri leteckom nešťastí v roku 1932 prerušila.

K obnoveniu leteckej prevádzky došlo až po II. svetovej vojne. Dňa 9. novembra 1946 bol založený Aeroklub Nové Zámky, ktorý pôsobil ako súčasť Slovenského národného aeroklubu. Neskôr tento Aeroklub patril k Dobrovoľnému zväzu ľudového letectva a prakticky od roku 1951 až do roku 1990 sa stal zložkou tzv. Zväzu pre spoluprácu s armádou (Zväzarmu). V roku 1990 vznikol Slovenský národný aeroklub gen. M. R. Štefánika. V aeroklube lietajú vetrone typu Osa, Orlík, Blaník, ASW, motorové rogalo, motorové lietadlá Typu Zlín, ale aj Cirrus, či Cessna.^[45]

Letisko poskytuje rôzne služby: letecké práce pre poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo, hliadkovacie lety, vlečenie vetroňov, servis leteckej techniky, má aj leteckú školu, požičiava lietadlá, poskytuje služby kondičného lietania, vyhliadkových letov, poskytuje reklamnú činnosť s použitím leteckej techniky, nepravidelnú leteckú dopravu, pomoc pri hasení požiarov.^[46] Na letisku sú organizované letecké dni a 30. augusta 2008 sa uskutočnil festival elektronickej a tanečnej hudby s názvom Aquabeatz. Tento siedmy ročník festivalu sa presťahoval z kúpaliska Štrand do areálu letiska. Hudba bola na festivale prezentovaná na štyroch pódiách.^[47]

Na severovýchodnom okraji mesta v blízkosti rozsiahlej záhradkárskej osady sa nachádzajú vodné kaskády „Zúgov“. Rieka Nitra sa nad Zúgovom rozdeľuje na dve ramená, v mieste kaskád sa tieto ramená spájajú, takže kaskádovité vodopády sú zdvojené v tvare roztiahnutého písmena „V“. Slovko „zúgó“ v maď. opisuje zvuk hučiacej, padajúcej vody. Žiaľ v dnešnej dobe už neexistuje kvôli postaveniu malej vodnej elektrárne , ktorá zničila nádherné oddychové miesto novozámčanov.

Tok Nitry pokračuje východným a južným okrajom mesta, a popri lesoparku „Berek“ mesto opúšťa. Názov Berek bol v stredovekej maďarčine používaný na označenie lesa, neskôr lesného územia, v súčasnosti sa v hovorovej reči nepoužíva.^[48]

•  
  Most pre peších k lesoparku Berek v Nových Zámkoch.
•  
  Vstup k lesoparku Berek v Nových Zámkoch.
•  
  Lesopark Berek, Nové Zámky.
•  
  Lesopark Berek, Nové Zámky.

• Štefan Kaprinai (* 1714 – † 1785), jezuitský historik, trnavský univerzitný profesor
• Juraj Pray (* 1723 – † 1801), opát, kanonik, historik, univerzitný profesor
• Ignác Ottava (* 1852 – † 1914), očný lekár, autor prác s problematikou očného lekárstva
• Jozef Ozorai (* 1855 – † 1930), spisovateľ, autor románu Kuruc ősök (Kuruckí predkovia), ktorý sa odohráva v okolí Nových Zámkov
• František Helbing (* 1870 – † 1958), grafik, plánovač známok
• Miksa Teller (* 1871 – † 1950), právnik, bankár (otec Eda Tellera otca hydrogénovej bomby)
• Edmund Noszkay (* 1881 – † 1948), profesor, historik
• Július Gózon (* 1885 – † 1972), herec
• Ján Thain (* 1885 – † 1953), etnograf
• Emil Tatárik (* 1887 – † 1957), učiteľ, zakladateľ kúpaliska Štrand
• Lajos Kassák (* 1887 – † 1967), spisovateľ, básnik, grafik
• Štefan Ludvik (* 1893 – † 1954), zakladateľ spolku živnosti
• Teodor Székházi (* 1894 – † 1975), maliar
• István Nagyfalussy (* 1899 – † 1971), básnik
• Lucien Aigler (* 1901 – † 1999), fotograf, jeden zo zakladateľov fotožurnalistiky
• Sasko Kázmér (* 1905 – † 1972), právnik, zakladateľ mestského múzea
• Miriam Roth (* 1910 – † 2005), autorka kníh pre deti
• Ľudovít Bencze (* 1912 – † 2007), lesný inžinier, univerzitný profesor
• Otto Csicsátka (* 1914 – † 1996), sochár
• Ernest Zmeták (* 1919 – † 2004), maliar, grafik
• Lajos Luzsica (* 1920 – † 2005), maliar
• Július Vašek (* 1926 – † 2009), herec
• Július Bajcsy (* 1930), vedecký pracovník, elektrotechnik
• Július Nágel (* 1935 – † 1969), maliar
• Viktor Bauer

^[49] (* 1942 – † 2018), farmakológ

• Juraj Meliš (* 1942 – † 2016), akademický sochár, profesor na VŠMU v Bratislave ^[50]
• Zuzana Marciňová Hetminská (* 1944 – † 2002), sochárka a reštaurátorka [2] Archivované 2016-08-13 na Wayback Machine
• Peter Bólya (* 1944), spisovateľ
• Milan Kiripolský (* 1946 – † 1999), etnológ, muzeológ, literárny umelec, publicista
• Robert Vano (* 1948), fotograf žijúci striedavo v New Yorku a v Prahe
• Peter Michalovič (* 1960), profesor estetiky na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave^[51],^[52],^[53],^[54]
• Kinga Czuczor (* 1973), prvá MISS Maďarsko 1990
• Otokar Klein (* 1974), operný spevák, primátor mesta
• Henrieta Nagyová (* 1978), tenistka
• Milan Uhrík (* 1984), poslanec Európskeho parlamentu
• Peter Ölvecký (* 1985), hokejový útočník
• Karolína Čičátková, prvá MISS Slovensko 1998
• Michaela Ňurciková, prvá MISS Slovensko 2011
• Róbert Zsembera (* 1992), štátny tajomník Ministerstva školstva, výskumu, vývoja a mládeže Slovenskej republiky

• Pantaleon Jozef Roskovský (* 1734 – † 1789), františkánsky mních, uhorský barokový skladateľ, v rokoch 1761 – 1765 pôsobil v Nových Zámkoch
• Wolfgang Vozár (* 1746 – † 1800), františkánsky mních, žiak Roskovského, hudobný skladateľ
• Anton Bernolák (* 1762 – † 1813), rímskokatolícky kňaz, slovenský spisovateľ, jazykovedec od roku 1797 až do svojej smrti (1813) novozámocký dekan, jeho hrob sa nachádza v kaplnke svätej Trojice
• Vojtech Simko (* 1796 – † 1805), rímskokatolícky kňaz, slovenský básnik, novozámocký kaplán
• Gergely Czuczor (* 1800 – † 1866), benediktínsky mních, maďarský básnik, člen Uhorskej akadémie vied, narodil sa v blízkych Andovciach, jeden rok navštevoval mestskú školu
• Štefan Anián Jedlík (* 1800 – † 1895), benediktínsky mních, fyzik, člen Uhorskej akadémia vied, narodil sa v blízkom Zemnom
• František Kapisztóry (* 1818 – † 1900), primátor mesta, zakladateľ nemocnice
• Ján Majzon (* 1849 – † 1921), slovenský národný buditeľ
• Samuel Klein (* 1886 – † 1940), hl. rabín ortodoxnej židovskej náboženskej obce, geograf, profesor Jeruzalemskej univerzity a zakladateľ jej katedry Biblickej geografie
• Tido J. Gašpar (* 1893 – † 1972), slovenský novinár, spisovateľ, politik, kultúrny pracovník, dramaturg, šéf propagandy vojnového Slovenského štátu
• Ernest Klein (* 1899 – † 1983), hl.rabín neologickej židovskej náboženskej obce, jazykovedec, autor etymologického slovníka anglického jazyka. Nositeľ najvyššieho vyznamenania Kanadskej vlády Medal of Merrit. Ovládal 35 jazykov, z nich polovicu slovom i písmom
• Krista Bendová (* 1923 – † 1988), poetka, spisovateľka a prekladateľka – študovala na novozámockom gymnáziu v rokoch 1935 – 1938
• Vladimír Filo (* 1940 – † 2015), rožňavský biskup – kaplan v Nových Zámkoch v rokoch 1974 – 1976
• Boris Zala (* 1954), politik, poslanec za Smer, vnuk Tida Gašpara

• Győző Bauer (* 1942 – † 2018), akademik, bývalý riaditeľ Csemadoku
• Melánia Olláryová (* 1928 – † 2013), speváčka, bývalá hudobná redaktorka Slovenského rozhlasu

•   Fonyód, Maďarsko
•   Slovenský Komlóš, Maďarsko (1993)
•   Tábor, Česko
•   Znojmo, Česko

•   Tatabánya, Maďarsko

• Strba Sándor: Érsekújvár története képekben 1545-1691 (História Nových Zámkov v obrazoch), Nové Zámky, 1991
• Strba Sándor: Nové Zámky album, Érsekújvári album, Album of Nové Zámky, Agentúra 22, Nové Zámky, 2006
• Strba Katalin, Strba Sándor: Érsekújvár az irodalom tükrében (Nové Zámky v zrkadle literatúry), Komárno, 2006
• Strba Sándor - Lang Tamás: Az érsekújvári zsidóság története (História novozámockých Židov), KALLIGRAM, Bratislava 2005;
• Lang Tomáš - Sándor Strba: Holokaust na Južnom Slovensku (na pozadí histórie novozámockých Židov), 604 s., KALLIGRAM, Bratislava 2007;
• Jozef Blaskovics: Érsekújvár és vidéke a török hódoltság korában (Nové Zámky v čase osmanskej ríše), Budapešť, 1989
• János Fábián: Az esztergomi érsekség Uj vára 1545-1580 (Nový hrad ostrihomského arcibiskupstva 1545-1580), Ostrihom, 1896
• Dr. Kálmán Haiczl: Érsekújvár múltjából (Z minulosti Nových Zámkov), Nové Zámky, 1932
• Kopčan-Blaskovics: Érsekújvár a török megszállás alatt 1663–1685 (Nové Zámky počas tureckej okupácie 1663-1685), Nové Zámky
• Michal Matunák: Érsekújvár a török uralom alatt 1663–1685 (Nové Zámky počas tureckej nadvlády 1663-1685), Nitra, 1901
• Sasko Kázmér: Érsekújvár krónikája 1545-1948 (Kronika Nových Zámkov 1545-1948), Nové Zámky, 1969
• Kočiš: Nové Zámky v minulosti a súčasnosti, Nové Zámky, 1967
• Okres Nové Zámky (1945 – 1975)
• Johann Müllauer, Jozef Ivan: Nové Zámky – Mesto meniace sa v čase, Osram, Nové Zámky, 2006
• Valéria Chládeková: Nové Zámky – Hlavné námestie – Malá vlastivedná knižnica 97., Komárňanské tlačiarne, Komárno, 1997

• Zoznam kultúrnych pamiatok v Nových Zámkoch

•   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nové Zámky

• Oficiálna stránka mesta (sk), (hu), (de), (en)
• Múzeum Jána Thaina
• Neoficiálna fotogaléria udalostí v meste Archivované 2019-04-15 na Wayback Machine
• Som Novozámčan Archivované 2019-05-05 na Wayback Machine- neoficiálny spravodajský portál o meste