Hrušovská lesostep

Nachádza sa v katastrálnom území obce Hrušov v okrese Rožňava v Košickom kraji. Územie bolo vyhlásené v roku 1954 a naposledy novelizované v roku 1984 na rozlohe 40,8500 ha. Ochranné pásmo nebolo určené. Deklarovaným predmetom ochrany je: NPR je vyhlásená na ochranu zachovaných lesostepných spoločenstiev s dubom plstnatým, jaseňom mannovým a druhovo bohatým krovinným a bylinným podrastom na vedeckovýskumné, náučné a kultúrno-výchovné ciele.^[2][1]

Poloha a plošný rozsah lesostepi je zrejmý z lokalizačnej mapy zverejnenej v rámci portálu Štátny zoznam osobitne chránených častí prírody SR.^[3] Rozprestiera sa v svahu s lokálnym geografickým názvom Horná strana (lok. Felső oldal). Severnú hranicu tvorí morfologická hrana JV časti Silickej planiny vymedzená kótami 552, 579 a sedlom Soroška. Západná hranica prebieha JZ od k. 552. Južná hranica kopíruje severnú hranicu vinohradov, pätu výverového amfiteátra Eveteš až k vinohradom Z od Bakošovej vinice, kde je aj jej východné ohraničenie. Názvoslovie je zverejnené v príslušnom výreze Základnej mapy 1:10 000 (položka REZM10) zverejnenej na portále.^[4]

Prakticky celé územie Hrušovskej lesostepi má z pohľadu geológie a geomorfológie krasový charakter - budujú ju výborne skrasovatené polohy vysokopercentného wettersteinských vápencov silicika, a jej južnú hranicu tvorí hydrologicky a speleogeneticky dôležitý styk spodného a stredného triasu, resp. spodnotriasových bridlíc a strednotriasových vápencov; významne ovplyvnil hydrológiu i vývoj geomorfologických a endokrasových foriem. Na styku týchto súvrství opúšťajú masív Silickej planiny krasové vody vyvieračky Eveteš (lok. Evetes-forrás), ktorá je súčasťou dosiaľ len sčasti známej jaskynnej sústavy Hrušovskej jaskyne.

Skalný reliéf Hrušovskej lesostepi je dobre vyvinutý, ale nemá také výrazné formy, aké sa vyskytujú v Zádielskej tiesňave, na južných stráňach Horného vrchu, či v západných svahoch Silickej alebo Plešiveckej planiny. Reliéf je tu mimoriadne rozrušený, preto v ňom fakticky absentujú celistvé bralné formy, i mohutné skalné steny, aj keď tu geologický podklad výrazne vystupuje na povrch. Má však podobu sekundárne rozrušených, stupňovitých, subhorizontálne uklonených, plošne rozsiahlych skalných stien.^{[5][6][7][8][9]}

Na krasovom povrchu v oblasti lesostepi sa nachádza len jedna, ale dôležitá povrchová krasová forma: mohutné prepadlisko, ktoré indikuje predpokladané významné rútenie (kolaps) nadložných častí horniny v dosiaľ neznámych jaskynných priestoroch speleogeneticky viazaných na jaskynnú sústavu Hrušovskej jaskyne. Hrušovská jaskyňa je zatiaľ dominantou medzi tunajšími podzemnými krasovými formami. Na základe meraní z konca roku 2017 (pozri odsek Súčasnosť) sa táto jaskyňa vymodelovaná autochtónnymi podzemnými vodnými tokmi tečúcimi v útrobách Silickej planiny a Horného vrchu rozprestiera v masíve planiny práve pod východnou časťou Hrušovskej lesostepi, a to na ploche 200 x 120 m; jej neznáme, predpokladané časti v rôznych výškových úrovniach zasahujú ďaleko za hranice tohoto územia. Okrem nej sa v lesostepi nachádzajú vchody ďalších 5-tich krasových jaskýň, z ktorých 2 majú predpokladaný fluviokrasový vývoj a 3 patria ku koróznemu genetickému typu podzemných priestorov.^[10]

Hrušovskú lesostep od nepamäti ovplyvňovala činnosť človeka. Plošne rozsiahlym a invazívnym zásahom bolo už pred stáročiami odstránenie pôvodného lesného porastu a premena pôvodnej lesnej krajiny na najprv stepnú a neskôr na lesostepnú v dôsledku sukcesie podmienenej rôzne intenzívnou pastvou oviec a kôz i zakladaním vinohradov. Severnú hranicu lesostepi poznačila dokonca 1. svetová vojna v podobe zakladania železobetónových vojenských stavieb, tzv. ropíkov, a to priamo na morfologickej hrane Silickej planiny práve v časti, kde sa prekrýva so severnou hranicou Hrušovskej lesostepi. Lokálne tieto miesta ešte viac ovplyvnilo ničenie a rozkrádanie týchto obranných vojenských stavieb po roku 1938 maďarskou armádou i miestnym obyvateľstvom. V rokoch 1952-1954 sa na území Hrušovskej lesostepi vybudoval Jablonovský železničný tunel. Stavba, ktorá sa realizovala s obrovským nasadením a za veľkých osobných obetí budovateľov,^[11] mimoriadne výrazne ovplyvnila charakter i estetiku okolitej krasovej krajiny (obrovský násyp vyťaženého materiálu v amfiteátri vyvieračky Eveteš, násyp koľajiska, vyrazenie prieskumnej štôlne, vyrazenie podzemného skladu streliva, vybudovanie strážneho objektu, vybudovanie skladu rozbušiek, vylámanie priestoru v skalnom svahu pre vybudovanie železničnej infraštruktúry, resp. rôznych železničných objektov, odťaženie menších krasových dutín a ich reliktov, a pod.).

Krasová krajina Hrušovskej lesostepi prechádza významnými sukcesnými zmenami. Otvorenejšie plochy postupne zarastajú a lesostep sa začína opät meniť na les. Je to dôsledok ukončenia intenzívnej pastvy približne od polovice minulého storočia. Signifikantný rozdiel v rámci 60-ročného zdokumentovaného intervalu je zrejmý z historickej (1950) a súčasnej (2010) ortofotomapy Slovenska zverejnenej na portále Historická ortofotomapa Slovenska zverejnená Centrom excelentnosti pre podporu rozhodovania v lese a krajine, TU Zvolen.^[12]

V bezprostrednej blízkosti Hrušovskej lesostepi sa plánuje výstavba už druhého tunela, tentoraz diaľničného. Do februára 2018 mu bude predchádzať inžinierskogeologický prieskum, ktorý prebiehal aj v r. 2017 na plošine planiny severne od lesostepi v podobe inžinierskogeologických vrtov a inžinierskogeologického mapovania.

Koncom roka 2017 uskutočnili jaskyniari Speleoklubu Drienka Slovenskej speleologickej spoločnosti a Slovenského múzea ochrany prírody a jaskyniarstva Liptovský Mikuláš - pracovisko Košice revízne zameranie jaskynných priestorov Hrušovskej jaskyne, pričom dĺžka polygónového ťahu dosiahla oproti pôvodnému údaju 780 m z konca sedemdesiatych rokov min. storočia novú hodnotu 1118 m.

• Hrušovská lesostep v Zozname osobitne chránených častí prírody SR
• Chránené územia, Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky