Geomorfológia

Geomorfológia je vedná disciplína, ktorá študuje reliéf zemského povrchu, súše i morského dna, prípadne ich asociácie a posudzuje ho z hľadiska zložitých interakcií endogénnych a exogénnych procesov v časovo-priestorovom systéme.

Objektom štúdia je reliéf našej planéty, ako vrchná plocha zemskej kôry a súčasť planetárneho systému krajinnej sféry.

Predmetom je potom riešenie vzťahov a zákonitostí v rámci objektu, t. j. väzieb medzi jednotlivými zložkami reliéfu.

Považuje sa za súčasť geografických vied, za súčasť geologických vied alebo aj ako samostatná geovedná disciplína.

Študuje najmä rôzne geomorfologické procesy, ktoré delí na endogénne a exogénne. Medzi endogénne patria tektonické procesy, vulkanická činnosť a zemetrasenie, medzi exogénne potom svahové procesy, zvetrávanie, činnosť riek, rozpúšťacie a sufózne procesy, činnosť snehu, ľadovcov, kryogénne procesy, činnosť vetra, oceánov, morí a jazier, živých organizmov a činnosť človeka.

Rozdelenie geomorfológie

• 1. Z hľadiska stupňa geomorfologického poznania:
  • 1. Regionálna geomorfológia - skúma všetky zložky reliéfu na určitom území
  • 2. Všeobecná geomorfológia - zaoberá sa všeobecnými zákonitosťami vzhľadu a veku reliéfu
  • 3. Teoretická geomorfológia - formuje všeobecné pravidlá a zákonitosti platné pre všetky odvetvia geomorfológie

• 2. Podľa prevládajúceho zamerania výskumu a jeho obsahu:
  • 1. Štruktúrna geomorfológia - študuje vznik morfoštruktúr
  • 2. Klimatická geomorfológia - študuje horniny a ich vlastnosti
  • 3. Klimagenetická geomorfológia - zdôvodňuje sa priamo vznik nejakých foriem
  • 4. Dynamická geomorfológia - ruská a americká škola
  • 5. Paleomorfológia geomorfológia - to čo bolo
  • 6. Antropogénna geomorfológia - vplyvy na georeliéf, ktoré vytvára človek
  • 7. Aplikovaná geomorfológia - pre prax
  • 8. Ekologická geomorfológia - vplyv na životné prostredie