Werckmeistrove harmónie

Valuska vychádza z krčmy a kráča temným nočným mestečkom, prichádza do domu pána Esztera, ktorý je miestny vplyvný intelekuál, pomáha mu uložiť ho na spánok. Valuska tak kráča do tlačiarne, kde preberá noviny a počúva monológ jednej z pracovníčok o tom ako sa strácajú ľudia, zhadzujú sochy, alebo vykrádajú hroby, tvrdí že sa svet zbláznil. Valusku, ale v prvom rade zaujíma tajomná veľryba v plechovom prívese cirukusu, ktorý stojí na námestí. Valuska kráča námestím, ktoré už pozvoľna zapĺňajú muži, postávajú tam v dojme, že sa idú pozrieť na veľrybu, to je však omyl, jedíný si ju pozrie Valuska, a to fascinovane ako malé dieťa. Keď vychádza von na námestie, muži sa pýtajú na Princa, o ktorom nič nevie. Valuska konečne po celej noci prichádza domov, naje sa a chce ísť spať, to však preruší príchod pani Tunde s odkazom pre pána Esztera, ide o politický odkaz, o zmenách, o nastolení poriadku a kľudu.

Valuska spočiatku odmieta, ale ako je neskôr jasné, Valuska stále spraví o čo ho požiadajú. Keď prichádza za pánom Eszterom, ten účasť odmieta, nechce znova spraviť tú istú chybu a to miešať sa do politiky, nakoniec ho Valuska presvedčí. Na ulici stretáva pár obyvateľov, ktorí sa mu sťažujú, že sa ľudia boja, že nejde elektrina, teplo a voda, že už začali rabovať a že sa to musí dať do poriadku. Valuska sa ide znova pozrieť na námestie, kde je stále viac a viac mužov, prichádza so zvedavosťou k veľrybe, kde zažije fyzický útok, pýta sa ho muž, čo tam robí a kto ho poslal… on chce ale len vidieť veľrybu. Principál oznamuje, že predstavenie sa pre dnešok ruší a že Princ nevystúpi. Valuska utečie a ide sa sťažovať pani Tunde, tá robí spoločnosť opitému a nahnevanému policajnému náčeln��kovi, tá poverí Valusku aby šiel na námestie a pozoroval čo sa deje, a o čom sa ľudia rozprávajú, Valuska má podať hlásenie, ale pred tým má uspať náčelníkove deti, ktoré k nemu nemajú žiadnu autoritu a hrajú sa kruté a hlučné hry. Valuska teda ide rovno na námestie, keď tam prichádza, námestie je už plné a konečne Valuskovi dochádza že sa neprišli pozrieť len na veľrybu, Valuska sa nenápadne dostane do zatvoreného prívesu, kde pozoruje dialóg principála s Princom, ktorého nevidíme, ale počuli sme z dialógu pracovníčky tlačiarne, že je to zrejme nejako degenerovaný a trpasličí človek. Ten rozpráva po slovensky. Z jeho dialógu sa Valuska dozvedá, že chce zlo, chce burcovať dav aby ničil, aby bil, aby pálil a vraždil, aby z celého mesta spravil trosky, lebo na troskách sa dá znova stavať.

Burcujúci dav prichádza do nemocnice, kde všetko rozbíja, vraždí a bije pacientov, zastaví ho až starý a nahý, na kosť vychudnutý muž, ktorý je úplne bezmocný. Dav sa ukľudní a odchádza z nemocnice. Keď sa Valuska úplne vyčerpaný vracia domov, nachádza mŕtvolu obuvníka Harrera pohodenú na ulici, neskôr sa dozvie od jeho ženy že ho hľadajú a že je na zozname, preto má utiecť, pri úteku ho však chytí helikoptéra.

Valuska oblečený v bielom nemocničnom plášti, na bielej posteli v bielej miestnosti sedí na posteli, je úplne mimo a vedľa neho sedí pán Eszter, ktorý k nemu príjemne prehovára, zrejme to nie je jeho prvá a ani posledná návšteva, Eszter odchádza. Keď prechádza námestím, ide okolo rozbitého prívesu, kde je na zemi padnuté telo veľryby.