Vseslav II. (Polacké kniežatstvo)

Vseslav II. Polacký (po bielorusky: Усяслаў Полацкi, Усяслаў Брачыслававіч, Усяслаў Чарадзей) známy tiež ako Vseslav II. Černokňažník (* 1029 – † 1101), v období rokov 1044 – 1068 a 1070 – 1101 polacké knieža a jediný predstaviteľ polackej vetvy Rurikovcov na kyjevskom veľkokniežacom tróne v rokoch 1068 – 1069. Ruskému národu predstavený ako hrdina ruského folklóru a diela Slovo o pluku Igorovom^{[pozn 1]}, v ktorom je prezentovaný ako bohatý čarodejník, ktorý neobyčajne dlho vládol Polackému kniežatstvu. Bol pravnukom Vladimíra I. a Rognedy a synom Brjačislava I. Izjaslaviča.

Podľa Povesti dávnych liet ho matka porodila čarami („от волъхвования...“) a od narodenia jeho hruď zdobila časť matkinej placenty („Се язвено навяжи на нь, да носить е до живота своего.“), ktorú nosil nosil do svojej smrti ako amulet.

Slovo o pluku Igorovom zminuje Vseslavovo měnění se ve vlka:

"Kníže Vseslav soudil lid,

knížečky panoval městům.

Jako vlk těkal za noci.

Z Kyjeva do Tmutorkaně za noc dorazil

před kuropěním,

vlčím klusem

slunce předběhl."^[1]

Vseslav II. bol sprvoti ku Kyjevskej Rusi lojálny a v roku 1060 sa dokonca zúčastnil v boji proti tureckým kmeňom žijúcim na juhu Staroruského štátu. Od roku 1065 začal podnikať nájazdy na územia susedných kniežatstiev a spustošil okolie Kyjeva. Okrem toho zaútočil na Pskov a Novgorod^{[pozn 2]}, ktoré po porážke vojska Mstislava Izjaslaviča obliehal a neskôr z nich Novgorod aj obsadil a s polovice vypálil. Z novgorodského chrámu sňal zvony a spolu s novgorodskými ikonami si ich privlastnil.

V tom istom roku (1065) mu vyhlásili vojnu traja Jaroslaviči (tzv. Jaroslavský triumvirát) – Izjaslav Jaroslavič (knieža Kyjevskej Rusi), Sviatoslav II. Jaroslavič (knieža Černigovského kniežatstva) a Vsevolod I. Jaroslavič (knieža Pereslavského kniežatstva). V bitke na rieke Nemiga (3. marec 1067) Vseslav II. utrpel porážku a bol zajatý.

Počas povstania, ktoré na území Kyjevskej Rusi vypuklo 15. septembra 1068 sa Vseslav II. dostal na slobodu a obsadil kyjevský trón. Izjaslav Jaroslavič zutekal do Poľska, aby sa odtiaľ neskôr vrátil s poľskou pomocou. Keď sa to Vseslav II. dozvedel, Kyjev prenechal nepriateľom a odišiel do Polacka. Izjaslav Jaroslavič ho však aj odtiaľ vyhnal. Skoro medzi panovníkmi vypukli nepokoje, čo Vseslav II. v roku 1071 využil a podpísal s Izjaslavom Jaroslavičom prímerie a vrátil sa do rodného Polackého kniežatstva, kde panoval ešte 30 rokov až do svojej smrti aj napriek krutým bojom s následníkmi Izjaslava Jaroslaviča – Vsevolodom I. Jaroslavičom a Vladimírom II. Monomachom.

Počas života Vladimíra II. Monomacha bol v Polacku postavený Katedrálny chrám sv. Sofie – najstaršia architektonická pamiatka Bieloruska zachovaná v pôvodnom stave až dodnes. Stala sa symbolom ambícií Polackého kniežatstva v boji proti Kyjevu. Zvony, ktoré si Vseslav II. priviezol z novgorodského chrámu až do 12. storočia pripomínali poločanom víťazstvo Vseslava II. v bitke proti Novgorodu.

Po jeho smrti sa Polacké kniežatstvo rozpadlo na šesť alebo sedem menších údelných častí.

1. ↑ V diele sa opisuje príbeh ako Vseslav II. bojoval proti Novgorodu. Vseslav II. je čarodejník a ľudožrút, ktorý sa dožaduje zisku trónu Kyjevskej Rusi, hoci nevedomky ho už získal.
2. ↑ Útok na tieto mestá považujú mnohí historici za Vseslavovo želanie pomstiť sa za zničenie Polackého kniežatstva v roku 980.

• Leonardov D. S.: Polacké knieža Vseslav a jeho časy. Viteb. 1912. č. 2, str. 121 – 216. č. 3, str. 85 – 180.
• Alexejev L. V.: Polacká zem // Staroruské kniežatstvá X-XII storočí. Moskva. 1975.
• Zagaruľski E. M.: Západná Rus: ІХ–ХІІІ storočí. Minsk. 1998.

1. ↑ oddíl XVII: "Osudy Vseslavovy", verš 159 - Slovo o pluku Igorově. přeložil František Kupka. Melantrich, 1950.