Vretenica ostronosá

	Vretenica ostronosá
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	plazy (Reptilia)
Podtrieda (subclassis)	Lepidosauria
Rad (ordo)	šupináče (Squamata)
Podrad (subordo)	hady (Serpentes)
Čeľaď (familia)	vretenicovité (Viperidae)
Rod (genus)	vretenica (Vipera)
Druh (species)	vretenica ostronosá (V. latastei)
Vedecký názov
	Vipera latastei; Bosca, 1878
Synonymá
	Vipera latasti [sic] Boscá, 1878; Vipera latastei Boscá, 1879; Vipera berus aspis var. latastei ; — Camerano, 1889 (nomen illegitimum); Vipera latastii [sic] Boulenger, 1896; Vipera latasti [sic] — Mertens, 1925; Latastea latastei — A.F. Reuss, 1929; Rhinaspis latastei nigricaudata ; A.F. Reuss, 1933; V[ipera]. ammodytes latastei ; — Schwarz, 1935; Vipera latastei latastei ; — Saint-Girons, 1953; Vipera (Rhinaspis) latastei latastei ; — Obst, 1983
	; Areál rozšírenia
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Vretenica ostronosá alebo vretenica nosatá, alebo vretenica Latasteova (lat. Vipera latastei, syn. vipera latasti) je had z čeľade vretenicovitých.

Vzhľad

Vretenica ostronosá dostala meno podľa malého výrastku na nose, ktorý niekedy budí dojem rožku. Je však mäkký. Je to malý had, dorastá dĺžky 60 až 70 cm, ale má účinný jed, a preto je pre človeka nebezpečný. Našťastie nie je táto vretenica vôbec útočná a je navyše veľmi pomalá. K uštipnutiu dochádza zriedka dokonca aj vtedy, keď na ňu neopatrný človek šliapne. Aj tento druh má typickú vretenicovitú kresbu. Samec má kľukatý pruh na chrbte tmavohnedý, niekedy čierny, samica má prúžok zelenavo hnedý, v strede obyčajne svetlejší.

Rozšírenie

Táto malá vretenica obýva takmer celý Iberský polostrov (Španielsko a Portugalsko) a vyskytuje sa aj v pobrežných oblastiach severnej Afriky, v Maroku, Tunisku a na severe Alžírska. Obýva stráne, pahorkatiny a redšie lesy a v strednom Španielsku vystupuje až do výšky 2 500 m n. m.

Ekológia a biotop

Je živorodá, samica kladie asi desať mláďat, ktoré hneď po narodení merajú 14 až 18 cm. Mláďatá sa živia najskôr hmyzom, neskôr drobnými jaštericami. V druhom roku života už lovia myši a iné drobné hlodavce. V novembri a decembri sa vretenica ostronosá uchyľuje do zimných úkrytov a prezimuje v nich dva až štyri mesiace. Obvykle koncom februára alebo v marci tieto skrýše zase opúšťa a krátko potom nastáva obdobie párenia. Dĺžka zimného spánku sa riadi podnebím krajiny, kde vretenice žijú. Najdlhšie trvá zimný spánok u vysokohorských populácií v Španielsku.

Referencie

↑ IUCN Red list 2008.12. Prístup 19. jún 2022
↑ McDiarmid RW, Campbell JA, Touré T. 1999. Snake Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference, Volume 1. Herpetologists' League. 511 pp. ISBN 1-893777-00-6 (series). ISBN 1-893777-01-4 (volume).

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Vretenica ostronosá
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Vretenica ostronosá

Zdroj

Časopis ABC [1]

[1] IUCN Red list 2008.12. Prístup 19. jún 2022

[McD99-2] McDiarmid RW, Campbell JA, Touré T. 1999. Snake Species of the World: A Taxonomic and Geographic Reference, Volume 1. Herpetologists' League. 511 pp. ISBN 1-893777-00-6 (series). ISBN 1-893777-01-4 (volume).

[1]