Vlaky severokórejských vodcov

Od založenia štátu boli všetci traja severokórejskí vodcovia - Kim Il-song, jeho syn Kim Čong-il a vnuk Kim Čong-un - známi tým, že používajú súkromné opancierované vlaky ako preferovaný dopravný prostriedok na domáce a medzinárodné cesty.

Vlaky boli v minulosti používané mnohými svetovými vodcami, predovšetkým vojenskými, vzhľadom na svoju vysokú rýchlosť, bezpečnosť a možnosť integrovať rozsiahle kancelárske a osobné príslušenstvo na jednom mobilnom mieste.

Kim Il-song používal vlak počas kórejskej vojny ako svoje sídlo a v používaní pokračoval aj po ukončení konfliktu z rokov 1950-1953, ktorý bol ukončený iba dohodou o prímerí. Bolo vyrobených šesť vlakových súprav.

U Kim Čong-ila bolo uprednostňovanie železničnej dopravy spôsobené jeho strachom z lietania. Kim používal vlaky, keď navštevoval vojenské jednotky a továrne, alebo keď cestoval do zahraničia. Tieto súkromné vlaky, aj v súčasnosti, obsluhujú sieť 19 staníc v Severnej Kórei vrátane niektorých podzemných palácov prístupných len po železnici.^{[chýba zdroj]}

Vlaky sú silne obrnené a obvykle sú ťahané dvoma pohonnými jednotkami. V roku 2009 bolo zaznamenané, že Kim Čong-il využil flotilu šiestich osobných vlakov, ktoré sa skladajú z 90 obrnených luxusných železničných vozňov. Každý obrnený vlak má moderné komunikačné zariadenia, ako napríklad satelitné telefóny, ktoré umožňujú vodcovi získavať informácie a vydávať rozkazy počas cestovania.

Bezpečnostné opatrenia sa zvýšili po explózii v roku 2004 v Ryongchon pri hranici s Čínou.^[1] Výbuch, o ktorom sa predpokladalo, že bol spôsobený vlakom naloženým olejom a chemikáliami, ktoré zasiahlo elektrické vedenie. Výbuch nastal tri hodiny po tom, ako jeden z Kimových vlakov prešiel územím. To viedlo k domnienke, že to mohol byť pokus o atentát. Rýchlosť vlakov bola obmedzená na 60 km/h a vlaky sú vypravované v skupinách po troch:

• Prvý vlak preverí bezpečnosť železničných tratí
• Stredný zvyčajne vezie vodcu, s časovým oneskorením 20 minút až hodinou po prvom vlaku
• Tretí vlak prepravuje dodatočný bezpečnostný personál, nasledovníkov a komunikačné zariadenia

Po potvrdení cesty vlakom je oblasť okolo trate strážená 24 hodín pred cestou.

V decembri 2011 oznámila Severokórejská televízia, že Kim Čong-il zomrel vo vlaku počas výletu v Severnej Kórei.

Najdlhšia vlaková cesta Kim Il-Songa sa uskutočnila v roku 1984, keď navštívil takmer každú socialistickú krajinu vo východnej Európe. Trať vlaku viedla cez územie Číny, cez Sovietsky zväz, so zastávkami v Poľsku, Východnom Nemecku, Československu, Maďarsku, Juhoslávii, Bulharsku a v Rumunsku. Keďže veľká časť cesty viedla cez Sovietsky zväz, druhý vlak viezol podvozky (kolesá a nápravy) potrebné pre širokorozchodnú železnicu.

V apríli 2010 svedkovia v Číne odvodili neohlásenú návštevu Kima v Číne na základe pozorovania jeho vlaku v čínskom pohraničnom meste Dandong, ale čoskoro sa dozvedeli, že predmetný vlak bol len pravidelný nákladný vlak a Kim zostal v Severnej Kórei.^{[chýba zdroj]}

V auguste 2011 Kim Čong-il navštívil mesto Ulan-Ude v Rusku, približne 4500 kilometrov (2,800 mi) vlakom z Pchjongjangu. V Ulan-Ude sa stretol s vtedajším ruským prezidentom Dmitrijom Medvedevom.

V marci 2018 bol v Pekingu videný vlak rodiny Kimov, spolu so zosilnenými bezpečnostnými opatreniami okolo hosťovského domu čínskej vlády. To viedlo k špekuláciám, že buď Kim Čong-un, alebo jeho sestra Kim Jo-čong pricestoval na návštevu Číny. Toto by znamenalo, že vodca Severnej Kórey Kim Čong-un prvýkrát opustil krajinu od získania moci v roku 2011. Tato správa sa nakoniec potvrdila, Kim Čong-un sa počas svojej trojdňovej návštevy Číny stretol s prezidentom Si Ťin-pchingom, ktorého pozval na návštevu KĽDR.^[2][3]

24. apríla 2019 dorazil severokórejsky vodca do Ruska. Vo Vladivostoku sa zúčastnil summitu s ruským prezidentom Vladimirom Putinom. Spolu s ním pricestovali: minister zahraničných vecí Ri Jong-ho, jadrová vyjednávačka Čche Son-hui, šéf Kimovho štábu Kim Čchang-son a vodcova sestra Kim Jo-džong.^[4]

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku North Korean leaders' trains na anglickej Wikipédii.