Veľký Bočkov

Veľký Bočkov
sídlisko mestského typu
Vlajka Erb
Oficiálny názov: Великий Бичків (Velykyj Byčkiv)
Štát	Ukrajina
Región	Zakarpatská oblasť
Okres	Rachovský rajón
Nadmorská výška	307 m n. m.
Súradnice	47°58′00″S 24°00′54″V / 47,96667°S 24,01500°V / 47.96667; 24.01500
Rozloha	52,35 km² (5 235 ha)
Obyvateľstvo	9 114
Hustota	174,1 obyv./km²
Časové pásmo	UTC+2
- letný čas	UTC+3
Poloha obce v rámci Ukrajiny
Webová stránka: http://www.bychkiv.com.ua
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Veľký Bočkov (ukr. Великий Бичків (Velykyj Byčkiv), maď. Nagybocskó, rum. Bocicoiu Mare, čes. Velký Bočkov) je sídlisko mestského typu v Rachivskom rajóne Zakarpatskej oblasti na Ukrajine. Leží na pravom brehu rieky Tisa, ktorá tvorí hranicu s Rumunskom. Leží 36 kilometrov východne od Ťačivu, kde sa rieka Sopurka vlieva do rieky Tisy. Počet obyvateľov: 9 114 (odhad 2022).

Obec sa prvýkrát spomína v roku 1358 pod názvom Buchku. Jeho názov je odvodený od slovanského slova, ktoré znamená „býk“. Pred rokom 1556 obec vlastnila rodina Bočkaiovcov. Od roku 1556 patrila Bátoriovcom. V roku 1711 tu už stál kaštieľ. Po neúspešnom povstaní pod vedením Františka II. Rákóciho sa v oblasti usadili Nemci. Obec mala tri časti: Nagybocskó a Kisbocskó ("Väčší" a "Menší" Bocskó), ktoré tvoria dnešný Veľký Bočkov, a Németbocskó ("Nemecké Bocskó") za riekou (tvorí dnešné Bocicoiu Mare v Rumunsku).

V roku 1910 mala obec 5955 obyvateľov: 3078 Rusínov, 1646 Maďarov a 1177 Nemcov podľa hlavného jazyka alebo 3374 gréckokatolíckych, 1266 rímskokatolíckych a 1163 židovských veriacich. Pri sčítaní ľudu, vykonanom dňa 1. decembra 1930, tu žilo 6707 obyvateľov, z toho 272 Čechov a Slovákov, 4363 Rusínov, 30 Nemcov, 571 Maďarov, 1253 Židov, 10 občanov iných národností a 208 iných.

Obec patrila do uhorskej Marmarošskej župy. Po prvej svetovej vojne patrilo Československu. 21. marca 1939 odtiaľ odišiel posledný oddiel ustupujúcich československých vojakov, brániacich do tej doby Veľký Bočkov, do Rumunska. Išlo o posledných československých vojakov na Podkarpatskej Rusi. Potom sa od roku 1939 stal Veľký Bočkov súčasťou Maďarska a v roku 1945 bol ustúpený spolu s celou Podarpatskou Rusou Ukrajinskej SSR. Od roku 1947 má status sídla mestského typu.

Veľký Bočkov má továreň na chemikálie, kyselinu sírovú a kuchynskú soľ, ako aj pílu. V roku 1930 bola vybudovaná lesná železničná trať.

Podľa plánov J. A. Baťu tu mala končiť 980 kilometrov dlhá cestná magistrála naprieč ČSR, ktorá sa mala začínať v Chebe.

Vo Veľkom Bočkove sa narodil Teodor Romža (* 1911), biskup Mukačevskej eparchie, mučeník zavraždený NKVD († 1947) a Osvald Zahradník (* 1932), slovenský dramatik

• Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Velykyi Bychkiv na anglickej Wikipédii a Velký Bočov na českej Wikipédii.

• Oficiálne stránky Veľkého Bočkova Archivované 2008-07-24 na Wayback Machine