Univerzita

Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje.

Univerzita (z lat. universitas = všeobecnosť / (spoločenský) celok, kolégium) je pôvodne najstarší typ vysokej školy. Dnes univerzita spravidla môže byť označenie pre:

• (v západnej Európe a všeobecne) vedeckú vysokú školu poskytujúcu vzdelanie vo „všetkých“ oblastiach a deliacu sa na fakulty a/alebo pre vedeckú vysokú školu udeľujúcu aj najvyššie akademické tituly
• (tradične najmä na Slovensku) vysokú školu, ktorá získala vyššiu akreditáciu ako ostatné vysoké školy, vyššiu úroveň vzdelania, dostatok kvalifikovaných profesorov a docentov, kvalitný proces výučby a pod. Nedokazuje zamerania škôl ale ich kvalitatívnu úroveň.
• (často v mnohých krajinách; na Slovensku od 90. rokov 20. stor.) akúkoľvek vysokú školu
• (na Slovensku od roku 2002) univerzitnú vysokú školu, čiže vysokú školu poskytujúcu študijné programy všetkých troch stupňov s významným podielom 2. a 3. stupňa (pozri pod Vysoká škola); len tieto školy smú mať v názve slovo univerzita^[1]

Univerzity slúžia tak na vzdelávanie, ako aj na výskum.

Hoci prvé univerzity nesúce tento názov vznikli až v stredoveku, korene univerzít sú v antike – v školách typu akadémie, lýcea a rétorických škôl. Priamymi predchodcami stredovekých univerzít boli potom kláštorné školy a dómové školy vznikajúce od 8. stor.

Začiatky univerzít v pravom zmysle slova siahajú do 12. – 14. stor. stredovekej Európy. Latinský názov universitas pôvodne označoval len korporáciu učiteľov a žiakov opatrenú istými právami (universitas magistrorum et scholarium); až postupne sa aj školy ako také (dovtedy nazývané studium generale, studium) začali nazývať universitas.

Univerzity tvorili akademickú obec riadenú vlastnými zákonmi a predpismi. Keďže sa univerzity vyvinuli z kláštorných škôl, prvé univerzity boli až do 15. stor. cirkevnými inštitúciami (pridružené ku kapitulám a pod.). Cirkev prostredníctvom nich vplývala na spoločnosť, hoci si univerzity zachovali istú samosprávu aj duchovnú autonómiu. Stredoveké univerzity boli pre každú krajinu a každý odbor iné. Zakladateľom bol väčšinou pápež, alebo cisár. Hoci sa volali „studium generale“ (všeobecné štúdium), nemali vždy všetky štyri fakulty:

• artistickú [slobodné umenia, neskôr filozofia]
• teologickú
• právnickú
• lekársku.

Podľa najstarších univerzít v Bologni a Paríži sa v Európe rozšírili najmä dva typy univerzít so zameraním na právo alebo na teológiu a filozofiu. Toto sa miestami zmenilo až v 18. storočí. Niektoré vtedajšie názvy univerzitných funkcionárov (rektor, dekan, kvestor) sú zaužívané až dodnes.

Najstaršie univerzity:

• Salerno (koniec 11. stor., len lekárska fakulta)
• Bologna (1088/1119, len právo)
• Paríž (1150, len teologicko-filozofická fakulta)
• Modena (1175)
• Regio (1188)
• Vicenza (1204)
• Cambridge (1209)
• Palencia (1212)
• Arezzo (1215)
• Salamanca (1218)
• Padova (1222)

Pre Slovensko boli významné prvé univerzity na sever a východ od Álp (okrem Británie):

• Karlova univerzita v Prahe (1348) – prvá v strednej Európe na sever od Álp
• Krakov (1364)
• Viedeň (1365)
• Päťkostolie (1367)
• Erfurt (1379)
• Heidelberg (1385)
• Kolín nad Rýnom (1388)
• Lipsko (1409)

V 17. storočí sa spolu s osvietenstvom a priemyselnou revolúciou univerzity definitívne vymanili zo závislosti od cirkvi a stali sa väčšinou štátnymi. Latinčinu ako vyučovací jazyk postupne nahradili národné jazyky, vznikla možnosť slobodného vedeckého bádania a práce učiteľov, zmenila sa forma výučby a rozvíjali sa semináre a laboratórne cvičenia.

Moderné univerzity (od konca 18. stor.) sa od historických odlišujú najmä svojou organizačnou štruktúrou – sú rozdelené do fakúlt do špecializáciami na určité vedné oblasti. Taktiež ponúkajú aj mnohé humanitné a prírodné vedy.

Podrobnejšie pozri článok Vysoká škola

Na Slovensku vznikli do konca druhej svetovej vojny tieto univerzity (ak tak boli nazývané v čase svojho vzniku):

• 1465 Universitas Istropolitana (Academia Istropolitana)
• 1635 Trnavská univerzita
• 1657 Košická univerzita
• 1912 Alžbetínska univerzita
• 1919 Univerzita Komenského (1939 – 1945 nazývaná Slovenská univerzita)

K prvému veľkému rozvoju univerzít a vysokého školstva na Slovensku došlo po vzniku prvej ČSR (1918), potom počas prvej Slovenskej republiky, potom postupne po druhej svetovej vojne a prudký nárast počtu univerzít (aj takých, ktoré sú nimi len podľa názvu) nastal v 90. rokoch 20. storočia.

Tak ako mnohé iné vysoké školy, udeľujú univerzity akademické tituly a poskytujú bakalárske, inžinierske, magisterské, doktorské a doktorandské štúdium.

Tak ako iné vysoké školy, môžu sa univerzity členiť na fakulty. Stanoví sa, aké odbory sa na fakulte vyučujú.

• KAMENICKÝ, Miroslav - SZÖGI, László: Študenti z Bratislavskej stolice na zahraničných univerzitách a vysokých školách do roku 1918. Bratislava : PostScriptum, 2017. 476 s. ISBN 978-80-89567-80-5
• PAULÍČEK, Igor: Idea stredovekej univerzity. In: Historická revue, roč. XXIX, 2018, č. 2, s. 44 - 51.
• VALACHOVÁ, Denisa: Pozvanie na stredovekú univerzitu. In: História revue, roč. 1., 2001, č. 4, s. 5 - 7.

• Zoznam vysokých škôl na Slovensku

• Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Univerzita
• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Univerzita
• Wikislovník ponúka heslo Univerzita

• Zákon o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov Archivované 2007-02-21 na Wayback Machine