Trofim Denisovič Lysenko

	Trofim Deisovič Lysenko
	sovietsky agronóm a biológ
Narodenie	29. september 1898; Karlivka, Rusko
Úmrtie	20. november 1976 (78 rokov); Moskva, ZSSR
Známy vďaka	propagácii nevedeckých metód
Rodičia	Denis Lysenko, Oksana Lysenko
Odkazy
Commons	Trofim Denisovič Lysenko
	Biografický portál

Trofim Denisovič Lysenko (rus. Трофи́м Дени́сович Лысе́нко, * 29. september 1898, Karlivka, Rusko – † 20. november 1976, Moskva, ZSSR) bol sovietsky agronóm považovaný za významného predstaviteľa tzv. mičurinovej agronómie, popredný biológ počas Stalinovej éry. Známy sa stal kvôli zavádzaniu nevedeckých metód v biológii a poľnohospodárstve.

Odmietal mendelovskú genetiku, ktorú sa pokúšal nahradiť teóriami hybridizácie ruského šľachtiteľa I.V. Mičurina. Napriek tomu, že bol Lysenko bezpartajný, podarilo sa mu vďaka dobrým kontaktom s politickými špičkami presadzovať svoje teórie ako jediné správne a viesť štvavú kampaň proti svojim oponentom z radov biológov. Jeho snahy o zvýšenie produkcie poľnohospodárskych výnosov si vyslúžili pozornosť a podporu Stalina, najmä po hladomoroch v 30. rokoch a poklese produktivity sovietskeho poľnohospodárstva, ktorá nasledovala po násilnej kolektivizácii.

V roku 1940 sa stal riaditeľom Ústavu genetiky Sovietskej akadémie vied, čím dosiahol vrchol svojej moci. Presadzoval anti-mendelovské doktríny a výrazne tým ovplyvnil sovietsky vzdelávací systém. V roku 1948 znamenal nesúhlas s Lysenkovou teóriou prostredím získanej dedičnosti politické prenasledovanie, stratu miesta vo vedeckom pracovisku alebo dokonca väzenie. Viacerí vedeckí oponenti Lysenka zahynuli vo väzeniach NKVD. Lysenkove práce boli v Sovietskom zväze oficiálne odsúdené v roku 1964 a v roku 1965 bol odvolaný z funkcie riaditeľa Ústavu genetiky.^[1] Napriek následnému návratu k mendelovskej genetike a klasickej vede krajina v tomto odvetví vedy stratila krok s vývojom vo svete.

Lysenko ako agronóm propagoval viacero postupov, ako jarovizáciu, letnú výsadbu zemiakov. Väčšina jeho metodík bola kritizovaná vedcami ako boli P.N. Konstantinov, A.A. Ľubiščev, P.I. Lisicyn a ďalší. Okrem kritiky jeho poľnohospodárskej metodiky, väčšina vedeckej obce odsudzovala aj jeho odmietanie medzinárodnej vedy a poľnohospodárskej praxe. Niektoré metodiky ako napr. boj s ochoreniami cukrovej repy, ktoré už dávno pred Lysenkom zaviedol maďarský entomológ Jablonovsky, boli považované za zastarané. Presadzoval nevedeckú teóriu štadiálneho vývoja rastlín. Podporoval tiež teóriu O.B. Lepešinskej o vzniku buniek z bezštruktúrnej živej hmoty, neskôr preukázateľne považovanú za pavedu.

Referencie

↑ MEDVEDĚV, Žores. The rise and fall of T.D. Lysenko. New York : Columbia University Press. 284 s. Dostupné online. ISBN 0-231-03183-1, 978-0-231-03183-7. (po anglicky)

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trofim Denisovič Lysenko

Externé odkazy

Lysenkoism in The Sceptic's Dictionary
Ronald Fisher (1948). What Sort of Man is Lysenko? Listener, 40: 874–75
Letter from Lysenko's parents to Stalin, Pravda, 3 January 1936.
Lecourt, Dominique, Proletarian Science? The Case of Lysenko (1977), Atlantic Highlands, Humanities Press, London, this digital edition first published 2003
BBC program (In Our Time) on Lysenko

[1] MEDVEDĚV, Žores. The rise and fall of T.D. Lysenko. New York : Columbia University Press. 284 s. Dostupné online. ISBN 0-231-03183-1, 978-0-231-03183-7. (po anglicky)

[1]