Trnávka (okres Dunajská Streda)
| Trnávka | |
| obec | |
 Kostol Ružencovej Panny Márie
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Kraj | Trnavský kraj |
| Okres | Dunajská Streda |
| Región | Podunajsko |
| Nadmorská výška | 122 m n. m. |
| Súradnice | 48°00′50″S 17°24′20″V / 48,013889°S 17,405556°V |
| Rozloha | 7,97 km² (797 ha) [1] |
| Obyvateľstvo | 548 (31. 12. 2023) [2] |
| Hustota | 68,76 obyv./km² |
| Prvá pís. zmienka | 1275 |
| Starosta | Juraj Lami[3] (Magyar Fórum – Maďarské fórum) |
| PSČ | 930 32 (pošta Blatná na Ostrove) |
| ŠÚJ | 501956 |
| EČV (do r. 2022) | DS |
| Tel. predvoľba | +421-31 |
  Poloha obce na Slovensku
| |
 Interaktívna mapa obce
| |
| Wikimedia Commons: Trnávka, Dunajská Streda District | |
| Webová stránka: obectrnavka.sk/ | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Trnávka (maď. Csallóköztárnok, nem. Tyrnaugedl aj Tirnaugel) je malá obec na Slovensku v okrese Dunajská Streda.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Prvý raz sa jej meno písomne spomína v podobe Tarnuk roku 1275, kedy uhorský kráľ Ladislav IV. daroval, v tom čase ešte neosídlené územie dnešnej obce deťom Andrása Olgyayho, Petrovi a Wolfgangovi za služby, ktoré ich otec vykonal korune. Ďalšie zmienky sú z rokov 1345 a 1355. Podoby mena obce: Tarnok, Tárnok, Csallóköztárnok, Trnávka na Ostrove a Trnávka. V písomnosti z roku 1349 sa obec spomína už ako osídlená. V rokoch 1553-1787 je obec vedená v portálnom súpise ako majetok staro-budínskych mníšok, a to až do doby, kým tento ženský rád nebol cisárom Jozefom II. rozpustený. Roku 1787 Trnávka prechádza do držby kráľovskej pokladnice. Neskôr tu získali majetky aj rôzne šľachtické rody. Medzi známejšie patria: Esterháziovci, Zičiovci, Baldáčiovci, Baťánovci a začiatkom 20. storočia grófska vetva rodu Pongrác. Majetky tu však mali aj príslušníci drobnej šľachty (Kont, Tóth, Tárnoki, Németi atď.). V revolučných rokoch 1848-1849 sa v chotári obce utáborili povstalecké vojská.
Škola
[upraviť | upraviť zdroj]Dnes v obci škola neexistuje, avšak písomnosti zaznamenávajú, že už roku 1873 na území tejto malej obce bola postavená prvá vzdelávacia inštitúcia pod názvom Rímskokatolícka cirkevná ľudová škola. V 30. rokoch 20. storočia sa škola stala dvojjazyčnou - vyučovalo sa maďarsky aj slovensky. Roku 1981 sa základná škola v Trnávke zrušila. V obci dodnes úspešne pracuje materská škola.
Požiarny zbor
[upraviť | upraviť zdroj]Časté požiare, ktoré niekoľkokrát vyčíňali v tejto obci (záznamy o požiaroch z rokov 1869, 1871, 1883, 1886 atď.) si vynútili založenie spoločnej požiarnej ochrany obyvateľstva. K založenia požiarneho zboru došlo roku 1880. Tento požiarny zbor fungoval ešte spoločne s požiarnym zborom v susednej obci Rohovce. Spolupráca susedných obcí trvala zhruba dva roky, potom sa požiarníci z Trnávky osoamostatnili a vytvorili vlastnú protipožiarnú ochranu. Prvým veliteľom požiarníkov v trnávke sa stal Mester Márk.
Obyvateľstvo
[upraviť | upraviť zdroj]Národnostné zloženie
[upraviť | upraviť zdroj]| Národnostné zloženie – Trnávka (2021)[4] | ||||
|---|---|---|---|---|
| Slováci | 32,8 % | |||
| Maďari | 63,2 % | |||
| Rómovia | 0,0 % | |||
| Rusíni | 0,2 % | |||
Podľa sčítania obyvateľov v roku 1991 mala obec celkovo 395 obyvateľov, z toho 340 hlásiacej sa maďarskej národnosti, 55 k slovenskej. Podľa sčítania obyvateľov v roku 2001 mala obec celkovo 428 obyvateľov, z toho hlásiacich sa k maďarskej národnosti 348, k slovenskej 72, k inej 1 občan a neznámej národnosti je 7 obyvateľov.
Kultúra a zaujímavosti
[upraviť | upraviť zdroj]Pamiatky
[upraviť | upraviť zdroj]- Rímskokatolícka kaplnka Ružencovej Panny Márie, jednoloďová neskoroklasicistická stavba so segmentovým ukončením presbytéria a predstavanou vežou, z rokov 1848-1850. Stavbu realizoval murársky majster Neshleba z Jelky. Prvý zvon do tejto kaplnky venovala roku 1849 kňažná Žofia Lichtensteinová. Roku 1902 dali ku kaplnke pristavať vežu. Stavbu finančne zastrešil Antal Németh a jeho manželka Júlia. V interiéri sa nachádza oltár so sochou Kráľovnej Ruženca z roku 1875.[5] Fasády kaplnky sú členené lizénami a polkruhovo ukončenými oknami so šambránami. Veža je členená lizénovými rámami, v hornej časti pilastrami a ukončená ihlancovou helmicou.
- Socha Svätej Trojice z roku 1863. Sochu nechala postaviť obec. Stojí na rázcestí medzi obcami Báč a Rohovce.
- Drevený kríž z roku 1903. Postaviť ho dal pán Vendel Szalay.
- Drevený kríž z roku 1908. Postaviť ho dal Alajos Németh v chotári smerom na obec Veľká Paka.
- Pamätník hrdinov na počesť obetí Prvej svetovej vojny z roku 1921. Postaviť ju dal Rímskokatolícky mládežnícky spolok.
- Veľký kríž roku 1936. Postaviť ho dal pán Imrich Németh a jeho pani na miestonom cintoríne.
-
Kostol Ružencovej Panny Márie -
-
Pamätná tabuľa nad portálom -
Pamätník hrdinov na počesť obetí Prvej svetovej vojny
Tradičné ľudové zvyky
[upraviť | upraviť zdroj]V obci sa okrem už typických zvykov, ktoré sa zachovali celkovo na Žitnom ostrove, objavujú aj ojedinelé ľudové zvyky ako napríklad plieskanie bičom a strieľanie v deň Vianoc. Naj zaujímavejším je však zvyk navyháňať v sobotu na poludnie voly na polia. Vraj sa v minulosti stávalo, že ak sa gazda zabudol na poliach v práci a začul poludňajší zvon, pustil voly domov a sám sa do jarma zapriahol. Tento zvyk vznikol pravdepodobne nejakou chorobou madzi rožným statkom a gazdovia z obce verili, že ak zvieratá nazapriahnu v sobtou na poludnie, tak ostanú zdravé.
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Štatistický úrad SR
- ↑ Trnávka - Kaplnka (Kostol) Ružencovej Panny Márie [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]- Kol. aut.: Encyklopédia Slovenska
- FÉNYES, E.: Magyarország geographiai szótára, melyben minden város, falu és puszta, betürendben körülményesen leiratik. IV. kötet.
- BOHUŠ, Š.: Chronológia obce Trnávka...
- Kol. aut.: Ottova encyklopédia Slovensko
- HÁZI, J. Pozsony vármegye középkori földrajza...
- IPOLYI, A.: Csallóközi utiképek...
- KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku III. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1978. 532 s.
- TRNÁVKA. In: Súpis pamiatok na Slovensku. 1. vyd. Zväzok 3. R – Ž. Bratislava : Obzor, 1969. 568 s. S. 324.
- Navrátil, Ľ. – Banič, V. – Áč, P. – Végh, F. – Rajský, D. – Kmeť, V.: Srdce žitného...
- BOROVSZKY, S.: Magyarország vármegyéi és városai. Pozsony vármegye
- TÓTH, J.: Kronika obce Trnávka
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Trnávka (okres Dunajská Streda)