Preskočiť na obsah

Siplak

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
(Presmerované z Suplacu de Barcău)
Siplak
rum. Suplacu de Barcău
obec
Štát Rumunsko Rumunsko
Župa Bihárska župa
Dediny Suplacu de Barcău (sídlo obce),
Borumlaca, Dolea, Foglaș,
Valea Cerului, Vâlcelele
Súradnice 47°14′43″S 22°30′6″V / 47,24528°S 22,50167°V / 47.24528; 22.50167
Rozloha 44,48 km² (4 448 ha)
Obyvateľstvo 4 356 (2011)
Hustota 97,93 obyv./km²
Starosta Tivadar Nicolae (PNL)
Časové pásmo VEČ (UTC+2)
 - letný čas VELČ (UTC+3)
Telefónna prevoľba 31262
Poloha mesta v Rumunsku
Poloha mesta v Rumunsku
Webová stránka: Primaria Suplacu de Barcău
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Siplak alebo Siblak[1] (rum. Suplacu de Barcău, maď. Berettyószéplak) je obec v Bihárskej župe v Rumunsku. Skladá sa zo 6 častí: Suplacu de Barcău (sídlo obce, slov. Siplak), Borumlaca (slov. Borumlak[1] alebo Boromolak[2]), Dolea, Foglaș (slov. Foglaš[1] alebo Fogaš[2]), Valea Cerului (slov. Čerpotor[1] alebo Čerpotok[2]) a Vâlcelele (slov. Ritoblaga[2]). Obec sa nachádza v masíve Sedmohradského rudohoria. Obec je významným sídlom rumunských Slovákov. Ako vyslaný učiteľ z Česko-Slovenska tu pôsobil Rudolf Dočolomanský, otec herca Michala Dočolomanského.

Demografia

[upraviť | upraviť zdroj]
Národnostné zloženie (2011)
Rumuni
  
32,87 %
Maďari
  
31,47 %
Rómovia
  
Slováci
  
18,41 %
Nezistené
  
1,9 %
Ostatné
  
0,06 %
z celkového počtu 4356 obyvateľov

V obci žilo roku 2002 934 Slovákov, z toho 427 v Čerpotoku, 158 v Ritoblage, 157 vo Fogaši, 146 v Borumlaku a 45 v Siplaku. Slováci prišli najprv do dediny Borumlak, roku 1790 z Gemera a Zemplína, čím sa tento radí medzi najstaršie slovenské obce v Rumunsku. Ostatné boli Slovákmi osídlené neskôr v rámci vnútornej kolonizácie.[3]

Roku 1938 tu Rudolf Dočolomanský vytesal 2 m vysokú sochu Krista, insitnú kópiu Rio de Janeirského Ježiša Vykupiteľa. Na jej podstavci je vyryté: „Za pokoj vo svete. Pre pokoj sveta.“ Čerpotok je jedna z najvýznamnejších slovenských obcí v Rumunsku. Nachádza sa tu sídlo oblastnej organizácie Demokratického zväzu Slovákov a Čechov v Rumunsku, každoročne v polovici mája sa tu organizuje najväčšia rumunská prehliadka slovenských mládežníckych folklórnych súborov a premýšľa sa o vybudovaní múzea slovenskej dediny – skanzenu, ktorý by sa do tohoto prostredia určite hodil.[3]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. a b c d Slovenské vžité názvy obcí európskych krajín, v ktorých žijú Slováci ako národnostná menšina [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, [cit. 2017-03-13]. Dostupné online.
  2. a b c d Zoznam slovenských názvov obcí v Rumunsku dostupné online Archivované 2020-08-31 na Wayback Machine
  3. a b Portál o Slovákoch v Rumunsku dostupné online Archivované 2017-03-18 na Wayback Machine

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]