Stanisław Staszic

Stanisław Wawrzyniec Staszic
poľský politik, spisovateľ, vedec
Narodenie	6. november 1755 Piła, Poľsko
Úmrtie	20. január 1826 (70 rokov) Varšava, Poľsko
Národnosť	poľská
Profesia	vedec, politik
Podpis
Odkazy
Commons	Stanisław Staszic
Portál vied o Zemi  Biografický portál

Stanisław Wawrzyniec Staszic (Stasic, Staszyc, Stazis; * pred 6. november 1755, Piła, Poľsko – † 20. január 1826, Varšava) bol poľský osvietenský aktivista, priekopník družstevného hnutia, politik, spisovateľ a novinár, filozof a prekladateľ, slobodomurár, prírodovedec, geograf a geológ, katolícky kňaz, člen Rady pre vzdelávanie (Izby Edukacyjnej Księstwa Warszawskiegovo) vo Varšave v roku 1808, štátny tajomník Varšavského vojvodstva v roku 1809, radca Varšavského vojvodstva v roku 1810, námestník ministra školstva Poľského kráľovstva v rokoch 1818 – 1824, minister Poľského kráľovstva v roku 1824.

Narodil sa v meštianskej rodine (otec Wawrzyniec a starý otec boli starostami Pily, matka Katarzyna z Mędlicki). Po absolvovaní kňazského seminára v Poznani (1778 – 1779) bol vysvätený a v roku 1779 sa stal kňazom. O rok skôr (9. júla 1778) sa stal kancelárom Szamotuły Collegiate. Dňa 2. decembra 1796 z tohto postu odstúpil. V roku 1779 študoval v Lipsku a Göttingene, v štúdiách pokračoval v Paríži na Collège de France, ktoré ukončil v roku 1781. Počas tohto obdobia navštívil Alpy a Apeniny.

Po návrate do Poľska (1781) získal miesto učiteľa synov bývalého kancelára grófa Andrzeja Zamoyského. O rok neskôr (1782) mu bol udelený doktorát práv na Zamoyského akadémii, tiež na katedre francúzskeho jazyka. S rodinou Zamoyských navštívil Viedeň a Taliansko. Podľa kroniky farnosti Svätej Kataríny v Czernięcine v rokoch 1788 – 1791 bol farárom v Turobine a rektorom v Czernięcine.

Po smrti Andrzeja Zamoyského (10. februára 1792) sa stal finančným poradcom vdovy. Začiatkom marca 1793 sa na krátky čas objavil vo Varšave. V roku 1797, po smrti Konstancie Zamoyskej, jej syn (Alexander) podal na neho žalobu za falšovanie dlhopisov (spor sa skončil dohodou so Stanisławom Zamoyským a odvolaním žaloby). Začal sa venovať vedeckej činnosti, cestoval po krajine (1798 – 1799) a vykonával geologický a geografický prieskum.

V roku 1801 kúpil dom pre novozaloženú Spoločnosť priateľov vedy. V roku 1804 znova odcestoval do zahraničia. Navštívil Vroclav, Drážďany a Paríž. Po návrate v roku 1805 na konci leta zorganizoval geologickú výpravu do Vysokých Tatier. Počas pobytu v horách vystúpil na Kriváň a Lomnický štít (21. augusta 1805). Lomnický štít nazval Krapakom. Pravdepodobne bola to zlá transkripcia Karpát. Bol prvým overeným návštevníkom Čiernej doliny. Zastával mnohé politické a hospodárske štátne funkcie. V roku 1812 sa stal členom Generálnej konfederácie Poľského kráľovstva. Bol jedným z popredných reformátorov a učencov poľského osvietenstva. Filozof, hlásajúci monizmus. Usiloval sa o nápravu zlého položenia roľníkov.

V roku 1812 na statku Jarosławiec (blízko mesta Uchań) založil Roľnícku spoločnosť Hrubieszowskie, ktorá bola predchodcom družstevného hnutia v Poľsku. Prikláňal sa k panslavizmu (najmä po roku 1815). V rokoch 1807 – 1812 bol členom Komory pre vzdelávanie, od roku 1815 Komisie pre náboženské vyznania a verejné vzdelávanie, členom štátnej rady Poľského kráľovstva. Spoluorganizátor Varšavskej univerzity (1816) a Baníckej akadémie (Akademia Górnicza) v Kielciach. Z jeho iniciatívy boli vytvorené mnohé priemyselné a hutnícke továrne, prvé v Poľskom kráľovstve.

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Stanisław Staszic

• Stanisław Wawrzyniec Staszic, po poľsky Archivované 2019-04-14 na Wayback Machine

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Stanisław Staszic na poľskej Wikipédii.