Sojuz 31
Znak misie | |||||
---|---|---|---|---|---|
Údaje o misii | |||||
Názov misie: | Sojuz 31 | ||||
COSPAR ID: | 1978-081A | ||||
Nosná raketa: | Sojuz-U | ||||
Volací znak: | Ястреб (Yastreb - Jastrab) | ||||
Posádka: | 2 | ||||
Kozmodróm (rampa): | Bajkonur, Kazachstan (LC-1[1]) | ||||
Štart: | 26. august 1978, 14:51:30,014 UTC | ||||
Pristátie: | 2. november 1978, 11:04:17 UTC | ||||
Trvanie: | 67 dní, 20 hodín, 12 minút a 47 sekúnd | ||||
Počet obehov: | 124 | ||||
Apogeum: | 259,9 km | ||||
Perigeum: | 196,8 km | ||||
Doba obehu: | 88,81 min | ||||
Inklinácia: | 51,64 stupňov | ||||
Cieľ spojenia: | Saľut 6 | ||||
Spojenie: | 28. august 1978, 16:37:37 UTC | ||||
Odpojenie: | 2. november 1978, 07:46 UTC | ||||
Hmotnosť: | 6 800 kg (kozmická loď pri štarte) | ||||
Fotografia posádky | |||||
Bykovskij (vľavo) a Jähn (vpravo) | |||||
Navigácia | |||||
| |||||
Sojuz 31 (rus. Союз-31) bol sovietsky pilotovaný kozmický let v rámci programu Sojuz. Sojuz 31 vyštartoval 26. augusta 1978 z kozmodrómu Bajkonur k stanici Saľut 6.[1] Celkovo išlo o siedmu misiu k stanici a šiestu s úspešným spojením. Veliteľom lode bol Valerij Bykovskij a kozmonaut-výskumník bol Sigmund Jähn, druhí návštevníci posádky Sojuzu 29.
Priebeh letu
[upraviť | upraviť zdroj]Štart
[upraviť | upraviť zdroj]Loď odštartovala 26. augusta 1978 odpoludnia z kozmodrómu Bajkonur pomocou rakety Sojuz U. Štart sa vydaril, loď sa dostala na orbitu 193 – 243 km, bez problémov fungoval i zapnutý systém automatického približovania. K pevnému pripojeniu k stanici došlo 27. augusta 1978 a ten istý deň obaja kozmonauti prešli do Saľutu.
Práce na stanici
[upraviť | upraviť zdroj]Na stanicu prileteli ako pracovná návšteva, pretože tu bola v dobe ich príletu druhá stála posádka - Vladimir Kovaľonok a Alexandr Ivančenkov. Teda k stanici boli pripojené ešte dva Sojuzy. Stanica Saľut 6 v tej dobe krúžila nad Zemou vo výške 338 – 368 km s periódou 91 minút. Celé kvarteto kozmonautov plnilo zadaný pracovný sedemdenný program, ktorý zahrňoval nielen radu televíznych reportáží, ale hlavne 37 vedeckotechnických experimentov. Sedem z nich bolo lekárskeho charakteru (zmeny sluchu, reči, chuti, vnímanie času), 3 biologické, ďalšie technologické a dôležité snímkovanie rôznymi druhmi kamier a analyzátorov.
Pretože bolo rozhodnuté, že svoju loď ponechajú základnej posádke a odletia v ich skôr pripojenej, museli uskutočniť výmenu anatomicky tvarovaných osobných kresiel medzi loďami a prehodiť i osobné vybavenie. Naložili i výsledky uskutočnených experimentov a v lodi Sojuz 29 obaja odleteli na Zem. Pristáli s pomocou padákov v kabíne na území Kazachstanu (vtedy súčasť ZSSR).
Loď s inou posádkou
[upraviť | upraviť zdroj]Kozmická loď Sojuz 31 zostala pripojená k stanici Saľut 6 až do 2. novembra 1978, kedy s ňou základná posádka odletela späť domov. Kabína lode pristála na územie Kazachstanu [2].
Posádka
[upraviť | upraviť zdroj]Štartovali
[upraviť | upraviť zdroj]Pristávali
[upraviť | upraviť zdroj](V zátvorkách je uvedený celkový počet letov do vesmíru vrátane tejto misie.)
Záložná posádka
[upraviť | upraviť zdroj]- Viktor Gorbatko, veliteľ
- Eberhard Köllner, kozmonaut-výskumník
Parametre misie
[upraviť | upraviť zdroj]Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b Baikonur LC1 [online]. [Cit. 2009-03-04]. Dostupné online.
- ↑ CODR, Milan. Sto hvězdných kapitánů. Praha : Práce, 1982. Kapitola Valerij Fjodorovič Bykovskij, s. 51.
Literatúra
[upraviť | upraviť zdroj]- LÁLA, Petr; VÍTEK, Antonín. Malá encyklopedie kosmonautiky. Praha : Mladá fronta, 1982.
Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Sojuz 31
Zdroj
[upraviť | upraviť zdroj]Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Soyuz 31 na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
Predchádzajúca misia: Sojuz 30 |
Program Sojuz | Nasledujúca misia: Sojuz 32 |