Preskočiť na obsah

SARS

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
SARS

Elektrónový mikrograf viriónu koronavírusu SARS
Klinický obraz
Priebehkašeľ, horúčka, dýchavičnosť, bolesť svalov a kĺbov, únava
Príčinavírus SARS-CoV-1
Postihnutý systémdýchacie cesty
Pozri aj Medicínsky portál

SARS alebo ťažký akútny respiračný syndróm (z angl. severe acute respiratory syndrome) je vírusové respiračné ochorenie zoonotického pôvodu, ktoré spôsobuje vírus (zároveň kmeň vírusu) z čeľade koronavírusy, ktorý sa volá koronavírus 1 spôsobujúci ťažký akútny respiračný syndróm (skr. SARS-CoV-1 alebo SARS-CoV v užšom zmysle), a ktorý patrí (spolu napr. s kmeňom SARS-CoV-2) do druhu SARSr-CoV(=SARS-CoV v širšom zmysle). Syndróm spôsobil epidémiu SARS v rokoch 2002 až 2004. Bolo nakazených viac ako 8 000 ľudí z 29 rôznych krajín a území a najmenej 774 ľudí zomrelo na celom svete.[1] Koncom roku 2017 čínski vedci vystopovali vírus na prenášačov cez ázijský cibetkovitý druh musang škvrnitý (Paradoxurus hermaphroditus) na jaskynné netopiere rodu podkovár (Rhinolophus) v čínskej provincii Jün-nan.[2]

SARS bolo pomerne zriedkavé ochorenie; na konci epidémie v júni 2003 bol výskyt 8 422 prípadov s hrubou mierou úmrtnosti (CFR) 11%.[3] Od roku 2004 neboli na celom svete hlásené žiadne prípady SARS-CoV-1.[4] Od roku 2020 sa SARS-CoV-1 považuje za vyhubený u ľudí, ale keďže vírus infikuje aj zvieratá, je možné, že sa v budúcnosti znovu objaví.[5]

Symptómy

[upraviť | upraviť zdroj]

Medzi hlavné symptómy patrí horúčka nad 38 °C, bolesť hlavy a svalov, pneumónia. Vírus sa prenášal blízkym fyzickým kontaktom (dotyk) a vzduchom (kašeľ, kýchanie).[6]

Priemerná inkubačná lehota pre SARS je 4 až 6 dní, aj keď zriedka to môže byť len 1 deň alebo až 14 dní. SARS-CoV je najinfekčnejší u ťažko chorých pacientov, k tomu zvyčajne dochádza počas druhého týždňa ochorenia. Toto oneskorené infekčné obdobie znamenalo, že karanténa bola vysoko efektívna; ľudia, ktorí boli izolovaní pred piatym dňom svojej choroby, zriedka prenášali túto chorobu na ostatných.[7]

Liečba

[upraviť | upraviť zdroj]

Zatiaľ neexistuje žiadny liek alebo ochranná vakcína (2020) proti SARS, ktorá by sa preukázala ako bezpečná a účinná pre ľudí, aj keď vírus SARS-CoV-2 prinútil vedcov k ďalšiemu vývoju mRNA vakcín, ktoré boli vyvíjané už po roku 2003.[8][9] Liečba SARS je hlavne podporná s antipyretikami, doplnkovým kyslíkom a podľa potreby mechanickou ventiláciou. Aj keď sa ribavirín bežne používa na liečbu SARS, zdá sa, že má malý alebo žiadny vplyv na SARS-CoV a nemá žiadny vplyv na pacientove výsledky.[10] V súčasnosti neexistuje dokázaná antivírusová liečba. Medzi testované látky patrí ribavirín, lopinavir, ritonavir, interferón typu I, ktoré doteraz nepreukázali žiadny rozhodujúci príspevok k priebehu ochorenia.[11] Podávanie kortikosteroidov odporúča British Thoracic Society/British Infection Society/Health Protection Agency u pacientov s ťažkým ochorením a saturáciou krvi kyslíkom < 90 %.[12] Antibiotiká sa používajú na liečbu sekundárnej bakteriálnej infekcie.

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Severe acute respiratory syndrome na anglickej Wikipédii.

  1. ↑ How SARS terrified the world in 2003, infecting more than 8,000 people and killing 774 [online]. businessinsider.com, [cit. 2021-04-07]. Dostupné online.
  2. ↑ WANG, Ning. Serological Evidence of Bat SARS-Related Coronavirus Infection in Humans, China. Virologica Sinica, 2018, s. 104–107. Dostupné online. DOI: 10.1007/s12250-018-0012-7. PMID 29500691.
  3. ↑ SARS: epidemiology. Respirology, November 2003, s. S9-14. DOI: 10.1046/j.1440-1843.2003.00518.x. PMID 15018127.
  4. ↑ SARS (severe acute respiratory syndrome) [online]. UK National Health Service, 3 October 2014. Dostupné online. Archivované 2016-03-11 z originálu.
  5. ↑ Emerging Pandemic Diseases: How We Got to COVID-19. Cell, September 2020, s. 1077–1092. DOI: 10.1016/j.cell.2020.08.021. PMID 32846157.
  6. ↑ SERRADELL, Joaquima. SARS. [s.l.] : Chelsea House, 2010. 117 s. ISBN 978-1-60413-239-7.
  7. ↑ Consensus document on the epidemiology of severe acute respiratory syndrome (SARS) [online]. WHO, 2003, [cit. 2021-04-08]. Dostupné online.
  8. ↑ Development of SARS vaccines and therapeutics is still needed. Future Virology, January 2013, s. 1–2. DOI: 10.2217/fvl.12.126. PMID 32201503.
  9. ↑ SARS (severe acute respiratory syndrome) [online]. 19 October 2017. Dostupné online. Archivované 2020-03-09 z originálu. (po anglicky)
  10. ↑ Harrison's Internal Medicine, 17th ed.. [s.l.] : Parisianou Publications. S. 1129–1130.
  11. ↑ SARS: systematic review of treatment effects. PLOS Medicine, September 2006, s. e343. DOI: 10.1371/journal.pmed.0030343. PMID 16968120.
  12. ↑ Hospital management of adults with severe acute respiratory syndrome (SARS) if SARS re-emerges--updated 10 February 2004. The Journal of Infection, July 2004, s. 1–7. DOI: 10.1016/j.jinf.2004.04.001. PMID 15194240.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=SARS&oldid=7337691“