Preskočiť na obsah

Revúcka vrchovina

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Revúcka vrchovina
geomorfologický celok
Vstup do Ochtinskej aragonitovej jaskyne.
Štát Slovensko Slovensko
Regióny Banskobystrický, Košický
Okresy Lučenec, Poltár, Rimavská Sobota, Revúca, Rožňava
Nadradená
jednotka
Slovenské rudohorie
Susedné
jednotky
Stolické vrchy
Veporské vrchy
Juhoslovenská kotlina
Ostrôžky
Volovské vrchy
Rožňavská kotlina
Slovenský kras
Podradené
jednotky
Cinobanské predhorie
Železnícke predhorie
Hrádok
Turecká
Dobšinské predhorie
Najvyšší bod Veľký Radzim
 - výška 990,5 m n. m.
 - súradnice 48°46′38″S 20°20′20″V / 48,7773°S 20,339°V / 48.7773; 20.339
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Poloha pohoria v rámci Slovenska
Wikimedia Commons: Revúcka vrchovina
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Revúcka vrchovina je geomorfologický celok Slovenského rudohoria na Slovensku. Predstavuje pás územia od Lučenca po Rožňavu, vtiesneného medzi Stolickými vrchmi na severe a mierne zvlnenou Juhoslovenskou kotlinou. Najvyšší vrch Veľký Radzim dosahuje 990,5 m n. m.[1]

Rozsiahle územie vrchoviny sa tiahne v páse od juhozápadu na severovýchod a obkolesujú ju Veporské vrchy (severozápad), Stolické vrchy (sever), Volovské vrchy (severovýchod a východ), Rožňavská kotlina a Slovenský kras (juhovýchod), Juhoslovenská kotlina (juh) a Ostrôžky (západ).[2]

Geomorfológia

[upraviť | upraviť zdroj]

Revúcka vrchovina patrí do geomorfologickej oblasti Slovenské rudohorie, subprovincie Vnútorné Západné Karpaty, provincie Západné Karpaty, podsystému Karpaty a Alpsko-himalájskej sústavy.

Revúcka vrchovina sa delí na 5 podcelkov, ktoré zahŕňajú 9 časti:[2]

Vrchy a sedlá

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Revúckej vrchovine

Najvyššie vrchy Revúckej vrchoviny ležia v jej severovýchodnej časti:[3]

Sedlá sú zväčša plytké a nevýrazné, najvýznamnejšie sú:

  • Brezina (cesta Hnúšťa - Ratková)
  • Hrádok (Jelšava - Štítnik)
  • Hora (masív Veľkého Radzima)
  • Filipka (Nižná Slaná)

Doliny prebiehajú prevažne od severu na juh, zo Stolických hôr do Juhoslovenskej kotliny a tým smerom pretekajú aj potoky a rieky. Západná časť pohoria patrí do povodia rieky Ipeľ, stredná a východná časť je súčasťou povodia Slanej. Údoliami tiež vedú komunikácie a niekoľko lokálnych železničných tratí.

Revúcku vrchovinu križuje množstvo lokálnych a viacero regionálnych turistických trás. Medzi významné trasy patrí chodník Márie Széchy, spájajúci Muránsky hrad a Fiľakovský hrad a dôležitou križovatkou turistických chodníkov je lokalita Hrádok nad Ochtinou. Veľmi vyhľadávanou lokalitou je národná prírodná pamiatka Ochtinská aragonitová jaskyňa, zapísaná na zozname Svetového dedičstva UNESCO. Raritou je aj nedokončený tunel pod Homôľkou.

Revúcka vrchovina v okolí Nižnej Slanej

Iné projekty

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. BRANDOS, Otakar. Revúcka vrchovina [online]. treking.cz, [cit. 2017-10-15]. Dostupné online.
  2. a b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
  3. mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-26]. Dostupné online.
  4. Slovenský raj. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.