Repisko (geomorfologický podcelok)
| Repisko | |
| geomorfologický podcelok | |
 Masív Repiska a Príslopu
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okresy | Kežmarok, Poprad |
| Nadradená jednotka |
Spišská Magura |
| Susedné jednotky (na Slovensku) |
Ždiarska brázda Východné Tatry Popradská kotlina Veterný vrch |
| Podradené jednotky |
Osturnianska brázda |
| Súradnice | 49°18′14″S 20°13′59″V / 49,304°S 20,233°V |
| Najvyšší bod | Repisko |
| - výška | 1 259 m n. m. |
| Najnižší bod | severný okraj územia |
| - výška | cca 610 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Repisko je geomorfologický podcelok Spišskej Magury. Najvyšším bodom je rovnomenný vrch s výškou 1 259 m n. m. Na území podcelku leží geomorfologická časť Osturnianska brázda.
Vymedzenie
[upraviť | upraviť zdroj]Podcelok zaberá západnú časť pohoria a zo severu je vymedzený štátnou hranicou s Poľskom. Juhozápadným smerom územie klesá do Ždiarskej brázdy, ktorá patrí do Podtatranskej brázdy, južne susedia Východné Tatry (podcelok Tatier) a Popradská kotlina (podcelok Podtatranskej kotliny). Východným smerom pokračuje Spišská Magura podcelkom Veterný vrch, pričom hranica vedie Magurským sedlom.[1]
Vybrané vrcholy
[upraviť | upraviť zdroj]- Repisko (1 259 m n. m.) – najvyšší vrch podcelku i pohoria
- Príslop (1 214 m n. m.)
- Prehrštie (1 209 m n. m.)
- Magurka (1 193 m n. m.)
- Smrečiny (1 158 m n. m.)[2][3]
Chránené územia
[upraviť | upraviť zdroj]Prakticky celé územie je súčasťou ochranného pásma národného parku, západná časť patrí priamo pod Tatranský národný park. Jeho ochranné pásmo zaberá južnú časť po Bachledovu dolinu. Územie ležiace severne od hlavného hrebeňa je súčasťou ochranného pásma Pieninského národného parku. Z maloplošných území tu leží:
- Jezerské jazero – prírodná rezervácia
- Veľké osturnianske jazero – prírodná rezervácia
- Malé jazerá – prírodná rezervácia
- Grapa – prírodná rezervácia
- Goliašová – prírodná rezervácia
- Pod Črchľou – prírodná rezervácia
- Osturnianske jazero – prírodná pamiatka[4]
Turizmus
[upraviť | upraviť zdroj]Hrebeňom pohoria od strediska Strednica prechádza 
modro značený turistický chodník, ktorý vedie cez Magurské sedlo až do Vyšných Ružbách. Na hlavnú trasu sa pripájajú chodníky z obcí v okolí, ktoré zároveň ponúkajú i ubytovacie možnosti. Z hrebeňa je jedinečný výhľad na Belianske Tatry. Atraktívne sú lyžiarske strediská Strednica a Bachledova dolina, ktoré čoraz viac lákajú turistov i počas letnej sezóny. Unikátnym sa stal chodník korunami stromov.[5]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
- ↑ Spišská Magura – Pieniny. Turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s., 2000.
- ↑ Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-15]. Dostupné online.
- ↑ Chodník korunami stromov Bachledka. Chodník korunami stromov Bachledka [online]. chodnikkorunamistromov.sk, [cit. 2018-08-15]. Dostupné online.