Pu-taj

	Pu-taj
	; Glazovaná keramická socha tzv. Smejúceho sa Budhu od majstra Liou Čena, približne 1486 (dynastia Ming), dnes The British Museum, Londýn
Narodenie	10. storočie
Úmrtie	10. storočie
Odkazy
Commons	Pu-taj
	Biografický portál

Pu-taj^{[pozn 1]} (čín. 布袋, pchin-jin: Bùdài; * 10 storočie – † 10. storočie) bol čínsky budhistický mních žijúci počas dynastie Liang medzi rokmi 907 – 923.^[1] Predovšetkým bol známy vďaka vrecu, v ktorom nosil svoje veci.^[1] V Japonsku je známy ako Hotei.^[2] Na Západe je známy ako Smejúci sa Buddha.^[3]

Život a opis

Pu-taj pochádza z polohistorických, pololegendárnych príbehoch o mníchovi menom Čchi-c’ alebo Čchi-cch’.^[4] Meno Pu-taj odkazuje na jeho látkové vrece^[2]^[5], ktoré nosil ako aj jeho okrúhle brucho. To sa dostalo aj do jeho biografie.^[2] Zobrazenia Pu-taj ako smejúceho sa Budhu s veľkým bruchom odkazujú na jeho reinkarnáciu ako maitréju.^[2] Na jednej z malieb je zobrazený bielym vrecom, držiacim ruženec a doprevádzaný šiestimi deťmi. Posledný zo symbolov odkazuje na legendy v ktorých Pu-taj vyťahoval misky na almužnu, sandále a podobné veci, aby zabavil deti, ktoré mali rady jeho príbehy. Vrece odkazovalo tiež na pripútanie sa k materiálnym veciam a šesť detí symbolizuje šesť úrovní poznania.^[2] Pu-taj popularitu mohol spôsobiť jeho záujem o osirotené deti. Mníchovo meno Qizi alebo Qici znamená adoptované dieťa.^[4] V perspektíve Západu bol dokonca kvôli darom pre deti z vreca prirovnaný k Santa Clausovi.^[6] Dary, ktoré dostal ďalej rozdával zo svojho vreca a sám tak nemal nič. Na rozdiel od bežných ľudí si to uvedomoval.^[5]

Dopad

Pu-taj je považovaný za maitréju.^[1]^[2] Dôvodom je báseň, ktorú napísal pred svojou smrťou a v ktorej sa predstavil ako maitréja.^[2] Pu-taj sa stal emblémom nevinnosti a jednoduchosti, prístupu k osvieteniu cez každodenné skúsenosti ako aj života bez materiálna. Radi ho zobrazovali maliari mníchov školy Čchan.^[4]

V Japonsku je ako Hotei známy ako jeden zo siedmych bohov šťastia.^[2]

Dnes je socha Pu-taj prvý artefakt mnohých mahájánových chrámov v Číne, Japonsku, Kórey a Vietname.^[1] 72-metrová socha Pu-taja na jazere Emei v strednom Taiwane je najvyššou maitréjou sveta, nachádza sa tam hlavný chrám synkretického náboženstva.^[7]

Galéria

Socha Pu-taja v Chráme Chu-šan Jen, asi 18. storočie, Chua-tchan Siang, Taiwan
Socha Pu-taja ako matréja v Chráme Hädhong Jonkkungsa, asi 16./17. storočie, Pusan Južná Kórea
Socha Pu-taj v pagode Vinh Trang, začiatok 20. storočia, My Tho, Vietnam
Maľba Hotei pozorujúci kohútie zápasy od Musašiho Mijamota, tuš na papieri (ujiko-e [doskotlač]), 17. storočie, dnes Fukuoka Art Museum, Fukuoka

Poznámky

↑ Prepis podľa Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. S. 84 – 87.

Referencie

↑ ^a ^b ^c ^d KIM, David W.. Sacred Sites and Sacred Stories Across Cultures (Transmission of Oral Tradition, Myth, and Religiosity). [s.l.] : Springer Nature, 2021. 392 s. Dostupné online. ISBN 978-3-03056522-0. S. 276.
↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h LEIDY, Denise Patry. The Art of Buddhism (An Introduction to Its History and Meaning). [s.l.] : Shambhala Publications, 2009. 352 s. ISBN 978-1-59030-670-3. S. 282.
↑ FAURE, Bernard. The Thousand and One Lives of the Buddha. [s.l.] : University of Hawaii Press, 2022. 368 s. Dostupné online. ISBN 978-0-8248-9354-5. S. 162.
↑ ^a ^b ^c KARLSSON, Kim. Luo Ping (The Life, Career, and Art of an Eighteenth-century Chinese Painter). [s.l.] : Peter Lang, 2004. 262 s. Dostupné online. ISBN 978-3-03910223-5. S. 136.
↑ ^a ^b DAVIS, Bret W.. Zen Pathways (An Introduction to the Philosophy and Practice of Zen Buddhism). [s.l.] : Oxford University Press, 2021. 455 s. Dostupné online. ISBN 978-0-19-757368-6. Kapitola Zen Pathways, s. 336.
↑ LEIGHTON, Taigen Dan. Zen Questions (Zazen, Dogen, and the Spirit of Creative Inquiry). [s.l.] : Simon and Schuster, 2011. 286 s. Dostupné online. ISBN 978-0-86171-645-6. S. 106.
↑ KIM, David W.. Sacred Sites and Sacred Stories Across Cultures (Transmission of Oral Tradition, Myth, and Religiosity). [s.l.] : Springer Nature, 2021. 284 s. ISBN 978-3-03056522-0.

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pu-taj

Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] Prepis podľa Pravidlá slovenského pravopisu. 3. upr. a dopl. vyd. Bratislava : Veda, 2000. 590 s. Dostupné online. ISBN 80-224-0655-4. S. 84 – 87.

[sacred-sites-and-sacred-stories-2] KIM, David W.. Sacred Sites and Sacred Stories Across Cultures (Transmission of Oral Tradition, Myth, and Religiosity). [s.l.] : Springer Nature, 2021. 392 s. Dostupné online. ISBN 978-3-03056522-0. S. 276.

[the-art-of-buddhism-an-introduction-282-3] ↑ ^a ^b ^c ^d ^e ^f ^g ^h LEIDY, Denise Patry. The Art of Buddhism (An Introduction to Its History and Meaning). [s.l.] : Shambhala Publications, 2009. 352 s. ISBN 978-1-59030-670-3. S. 282.

[the-thousand-and-one-lives-of-the-buddha-4] FAURE, Bernard. The Thousand and One Lives of the Buddha. [s.l.] : University of Hawaii Press, 2022. 368 s. Dostupné online. ISBN 978-0-8248-9354-5. S. 162.

[luo-ping-the-life-career-and-art-5] KARLSSON, Kim. Luo Ping (The Life, Career, and Art of an Eighteenth-century Chinese Painter). [s.l.] : Peter Lang, 2004. 262 s. Dostupné online. ISBN 978-3-03910223-5. S. 136.

[zen-pathways-6] DAVIS, Bret W.. Zen Pathways (An Introduction to the Philosophy and Practice of Zen Buddhism). [s.l.] : Oxford University Press, 2021. 455 s. Dostupné online. ISBN 978-0-19-757368-6. Kapitola Zen Pathways, s. 336.

[zen-questions-zazen-dogen-7] LEIGHTON, Taigen Dan. Zen Questions (Zazen, Dogen, and the Spirit of Creative Inquiry). [s.l.] : Simon and Schuster, 2011. 286 s. Dostupné online. ISBN 978-0-86171-645-6. S. 106.

[sacred-sites-and-sacred-stories-284-8] KIM, David W.. Sacred Sites and Sacred Stories Across Cultures (Transmission of Oral Tradition, Myth, and Religiosity). [s.l.] : Springer Nature, 2021. 284 s. ISBN 978-3-03056522-0.

[pozn 1]