Predné Jatky
Predné Jatky | |
vrch | |
Štát | Slovensko |
---|---|
Región | Prešovský |
Okres | Poprad |
Obec | Vysoké Tatry |
Časť | Belianske Tatry |
Pohorie | Tatry |
Podcelok | Východné Tatry |
Povodie | Poprad |
Nadmorská výška | 2 012,4 m n. m. |
Súradnice | 49°13′56″S 20°14′58″V / 49,2322°S 20,2494°V |
Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
Najľahší výstup | nie je prístupný |
Poloha v rámci Tatier
| |
Wikimedia Commons: Predné Jatky | |
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
Freemap Slovakia: mapa | |
OpenStreetMap: mapa | |
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Predné Jatky[1][2] alebo aj Košiare[3][4] (2 012,4 m n. m.[4][3]) je skalnatý vrch Belianskych Tatier. Leží nad obcou Ždiar, približne 15 km severozápadne od Kežmarku.[1] Nie je turisticky prístupný.
Jeden či viacero vrchov
[upraviť | upraviť zdroj]V literatúre je sporné, či ide o jeden vrch, dva vrchy (Predné Jatky a Košiare) alebo viacero vrchov. Niekedy sa tento útvar zaraďuje ako súčasť vrchu Zadné Jatky. Podrobnosti pozri v článku Hrebeň Belianskych Tatier.
Poloha
[upraviť | upraviť zdroj]Nachádza sa v severovýchodnej časti pohoria, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Belianske Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry. Najbližším sídlom je severne situovaný Ždiar, severozápadne ležia Podspády a Tatranská Javorina, východne Lendak a južne Tatranská Lomnica. Masív sa nachádza v Tatranskom národnom parku a tiež v národnej prírodnej rezervácii Belianske Tatry.[1]
Opis
[upraviť | upraviť zdroj]Predné Jatky ležia v juhovýchodnej časti hlavného hrebeňa Belianskych Tatier, medzi Prostrednými Jatkami (1 984 m n. m.) a Bujačím vrchom (1 947 m n. m.).[1] Severným smerom sa nachádza Veľký Grúň (1 274 m n. m.), Gáflovka (1 626 m n. m.), Javorinka (1 259 m n. m.) a Tokáreň (1 219 m n. m.), východným leží Skalka (1 069 m n. m.), Pálenica (1 175 m n. m.), Skalné vráta (1 620 m n. m.) a Bujačí vrch (1 947 m n. m.), južným Stežky (1 530 m n. m.), Malá (1 558 m n. m.) a Veľká Svišťovka (2 038 m n. m.) a Kežmarský štít (2 556 m n. m.) a západným Kozí štít (2 111 m n. m.), Jahňací štít (2 230 m n. m.), Belianska kopa (1 835 m n. m.), Hlúpy (2 061 m n. m.), Zadné Jatky (2 020 m n. m.) a Prostredné Jatky (1 984 m n. m.).[1] Severné svahy odvodňuje Tokárenský potok do riečky Biela, voda z južných odteká Napájadlovým potokom do Kežmarskej Bielej vody v povodí rieky Poprad.[4]
Výhľady
[upraviť | upraviť zdroj]Turisticky neprístupný vrchol je pokrytý len nízkou vegetáciou.[2] Vďaka polohe a nadmorskej výške je z vrcholu viditeľná časť hlavného hrebeňa Belianskych Tatier a mnohé vrcholy Vysokých Tatier, pri vhodných podmienkach aj Stolické a Volovské vrchy, Branisko, Bachureň, Čiernu horu, Slanské vrchy, Čergov, Levočské vrchy, Pieniny, Spišskú Maguru, Oravské Beskydy a mnohé vrchy južného Poľska.[6]
Prístup
[upraviť | upraviť zdroj]Vrchol je súčasťou národnej prírodnej rezervácie Belianske Tatry, preto je od roku 1978 turisticky neprístupný.[1]
Referencie
[upraviť | upraviť zdroj]- ↑ a b c d e f Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-03-11]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-03-11]. Dostupné online.
- ↑ a b Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 18.
- ↑ a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-03-11]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-03-11]. Dostupné online.
Pozri aj
[upraviť | upraviť zdroj]Iné projekty
[upraviť | upraviť zdroj]- Commons ponúka multimediálne súbory na tému Predné Jatky