Pontskí Gréci
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
Pontskí Gréci alebo Ponti (gr. Πόντιοι (Póndi), alebo Έλληνες του Πόντου (Éllines tu Póndu) sú etnickí Gréci pôvodom z čiernomorského anatólskeho kraja Pontos (dnešné východné Turecko), ale aj zo susedného čiernomorského regiónu Gruzínska a z Krymu. Pontskí Gréci z Turecka boli presídlení do Grécka počas grécko-tureckej výmeny obyvateľstva v roku 1923.
Dejiny
[upraviť | upraviť zdroj]Podľa báje prišli Gréci do tohto kraja v mýtickej dobe počas expedície Argonautov. Je skutočne možné, že sa táto výprava konala okolo roku 1200 pred Kr. Historicky však máme doložený príchod predkov pontských Grékov až v 9. stor. pred Kr., keď oblasť masívne kolonizovali iónski Gréci prevažne zo západnej Anatólie. Gréci tu založili mestá ako Trapezus, Sinopé, Amisos, Kerasus či Atény. Podľa Xenofónta prišli Gréci z materského Grécka po mori k Pontu, a keď prišli k brehu, radostne vykríkli thalassa! thalassa! (more! more!), pričom ľudia na pobreží tomu rozumeli, keďže všetci tu boli Gréci.
V 3. stor. pred Kr. tu vzniklo pontské grécke kráľovstvo, ktorému vládol Mithridates, jeho potomok Mithridates VI. bojoval s Rimanmi, no nakoniec im podľahol. Tak sa Pontos stáva súčasťou Rímskeho impéria. Tu obyvateľstvo prežilo pokojné obdobie plné prosperity a bolo uchránené aj od perzských vpádov v 3. stor., keďže kraj Pontos je chránený pohoriami. Medzi obyvateľmi sa postupne upevňovala kresťanská viera. V roku 395 sa Pontos stáva súčasťou Východorímskej ríše, ktorá bola grécky štát. V mestách Pontu sa stavali kresťanské chrámy a koncom 5. stor. sa tu vyznávalo iba kresťanstvo. Keď katolícki križiaci v roku 1204 dobyli pravoslávny Konštantínopol, Gréci v Ponte si vytvorili tzv. Trapezuntské cisárstvo, podľa mesta Trapezus (Trapezounta). Cisárstvo však nakoniec po viacerých neúspešných bojoch v roku 1461 dobyli Turci. Počas tohto obdobia niektorí pontskí Gréci konvertovali na islam, avšak svoj grécky jazyk si uchovali; mnohí utiekli z pobrežia do vnútrozemia Pontských hôr, kam tiež prišli aj Gréci z okolitých častí Anatólie. Začiatkom 20 stor. si pontskí Gréci chceli vytvoriť vlastný štát za pomoci Ruska, avšak nedokázali sa vymaniť spod nadvlády Turkov. Po porážke gréckych vojsk v Anatólii začali Turci genocídu Grékov z Anatólie, pričom najhoršie dopadli pontskí Gréci. Turci pod vedením Kemala Attaturka, ktorý prišiel osobne do Trapezuntu, zavraždili mnoho pontských Grékov. Odvádzali ich z miest a dedín a nechávali ich v anatólskych púšťach, prípadne ich odvádzali do pracovných táborov. Následne bola podpísaná výmena obyvateľstva medzi Gréckom a Tureckom. Všetci anatólski Gréci v počte okolo 2 000 000 prišli do Grécka. V Ponte ostali iba moslimskí Gréci. Niektorí pontskí Gréci však utiekli do Sovietskeho zväzu. Avšak pontskí Gréci hovorili inou formou gréckeho jazyka ako európski Gréci, teda sa fakticky museli naučiť nový jazyk. Vláda ich usadila predovšetkým vo vyľudnenej Makedónií a tiež v Attike. Tak sa zároveň Gréci stali v Makedónii väčšinovým obyvateľstvom.
Dnes
[upraviť | upraviť zdroj]Dnes tvoria pontskí Gréci veľkú časť gréckeho národa, približne 2 000 000. Obývajú makedónske mestá ako Kilkis, Gianitsa či iné severogrécke mestá, ktoré boli pred ich príchodom vyľudnené. Udržiavajú si svoje tradície a svoj jazyk, pontčinu, ktorá si uchovala veľa spoločných prvkov so starogréčtinou. Pontskí Gréci majú svoje kultúrne strediská, televízne a rozhlasové stanice, organizujú kultúrne festivaly. Mnoho pontských Grékov sa do Grécka presťahovalo z bývalých sovietskych republík po páde komunizmu. V Ponte, Turecku, žije stále približne 4 000 pontských Grékov, ktorí sú však moslimovia a dnes sa postupne poturčujú.
Kultúra
[upraviť | upraviť zdroj]Kultúru Pontu prezentuje bohatý grécky folklór a zvyky. Pontský folklór sa odlišuje od ostatného gréckeho folklóru. Ľudový kroj pontských Grékov pozostáva z čierneho turbanu, košele a čiernych nohavíc. Cez plece sa nosili opásané náboje do pušiek. Známy je aj pontský ľudový sláčikový nástroj kemenče, ktorý je podobný krétskej či gréckej tráckej lýre. Na rozdiel od huslí sa kemenče drží zvislo v ruke. Tento hudobný nástroj je pre pontské pesničky najcharakteristickejší. Ďalej je známy aj pontský bubon.
Tancuje sa tradične do kruhu, pričom kroky nie sú v tradičnom pevninskom gréckom štýle. Rytmus hudby je síce orientálny, avšak iného typu ako grécky orientálny rytmus. V hudbe aj v krokoch môžeme spozorovať staroveké indoeurópske prvky, ktoré sa zachovali napr. aj u starovekých Keltov. Známe tance sú Tik, Chala, Dipat, Andartikos choros a Akritask. Ľudový tanec pyrchikos existuje pod rovnakým menom už v dobe mykénskej. Známe ľudové piesne sú Ekaen ke to Čambašim (Horelo v Čambašine), I kor epijen so parchar (Dievča išlo na pole), Rašopulon (Obyvateľ vysokých hôr), Champšia (druh miestnej ryby), Pontia m'enan omat (Pontská Grékyňa s jedným okom), Romana (Grékyňa) či Chamenas patridas (Stratenej vlasti).
Známi pontskí speváci sú hlavne Chrisanthos Theodoridis a Stelios Kazantzidis, potom Pavlidis či Stathis Nikolaidis, zo žien hlavne Dina Tsoleridu a Lizeta Nikolau. Dodnes si pontskí Gréci udržujú v Grécku svoje zvyky, organizujú kultúrne festivaly a hovoria svojím jazykom. V Grécku ich žije okolo 2 000 000. Jazyková skupina pontských Grékov obýva aj Gruzínsko, Arménsko, Azerbajdžan, Rusko a predovšetkým ukrajinský Krym. Väčšina z nich sa však po páde komunizmu v r. 1989 vysťahovala do Grécka.