Olivový vrch

	Olivový vrch; (הר הזיתים)
	vrch
	Prezývka: Olivový vrch
Štát	Izrael
Región	Jeruzalem
Nadmorská výška	815 m n. m.
Súradnice	31°47′S 35°15′V / 31,783°S 35,250°V
Najľahší výstup	po ceste z osady Daburija
	Poloha v Izraeli
	Wikimedia Commons: Olivový vrch
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 31°47′S 35°15′V / 31,783°S 35,250°V

Olivový vrch^[1]^[2] (iné názvy: Olivová hora^[3]; staršie: vrch Olivový^[4], Olivetský vrch, vrch Olivetský^[5], hora Olivová ^[6], Olivetská hora^[7]^[8]^[9], hora Olivetská^[10]; staršie zriedkavo: Olejový vrch ^[11]; hebr. הר הזיתים‎ – Har ha-Zejtim, arab. جبل الزيتون – Džabal az-Zajtún alebo جبل الطور – Džabal at-Túr) je vrch vo východnom Jeruzaleme. Na jeho západnom svahu sa nachádza najväčší židovský cintorín na svete. Na úpätí vrchu sa nachádza Getsemanská záhrada, v ktorej sa podľa tradície zdržiaval Ježiš pred svojím ukrižovaním.

Galéria

Pozri aj

Židovský cintorín na Olivovej hore

Zdroje

↑ DORUĽA, J. O prekladoch Biblie do slovenčiny a do iných slovanských jazykov. Slavistický kabinet SAV, 1997, S. 160 (Citát: ...V obidvoch prekladových variantoch by sa malo náležite používať slovo vrch v spojeniach Reč na vrchu, vrch Garizim, Olivový vrch a všade tam, kde zvecnej stránky ide o terénnu vyvýšeninu, kopec...)
↑ Súčasný slovenský ekumenický preklad Biblie, evanjelický preklad Biblie, Roháčkov preklad Biblie (na https://biblia.sk/citanie/seb/mk/1)
↑ Súčasný slovenský katolícky preklad Biblie a Botekov preklad (na https://biblia.sk/citanie/seb/mk/1)
↑ MITANA, Dušan. Návrat Krista (pararomán). [s.l.] : Koloman Kertész Bagala, 1999. 352 s. ISBN 978-80-88897-54-5. S. 115.
↑ CEBECAUER, Anton. Dejepis biblický, Starého a Nového Zákona. [s.l.] : tiskom K. Goriška, 1864. 284 s. S. 265.
↑ Sväté Písmo (starého a nového zákona). [s.l.] : Spolok svätého Vojtecha, 2001. 2623 s. ISBN 978-80-7162-281-9. S. 1767.
↑ [1] S. 29
↑ Olivetská hora. In: Slovenský náučný slovník III 1932, S. 43
↑ TAKAČ, Ferdinand. Chorvátsko-slovenský slovník. [s.l.] : Školska knjiga, 1999. 692 s. ISBN 978-953-0-40903-3. S. 169.
↑ SCHMITZ, Bernard. Život Ježiša Krista božského Spasiteľa našeho. [s.l.] : Adalberta, 1905. 803 s. S. 794.
↑ Prostonárodný evanjelický školník 1889, S. 81 [2]

Iné projekty

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Olivový vrch

Tento článok týkajúci sa geografie Izraela je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.

[1] DORUĽA, J. O prekladoch Biblie do slovenčiny a do iných slovanských jazykov. Slavistický kabinet SAV, 1997, S. 160 (Citát: ...V obidvoch prekladových variantoch by sa malo náležite používať slovo vrch v spojeniach Reč na vrchu, vrch Garizim, Olivový vrch a všade tam, kde zvecnej stránky ide o terénnu vyvýšeninu, kopec...)

[2] Súčasný slovenský ekumenický preklad Biblie, evanjelický preklad Biblie, Roháčkov preklad Biblie (na https://biblia.sk/citanie/seb/mk/1)

[3] Súčasný slovenský katolícky preklad Biblie a Botekov preklad (na https://biblia.sk/citanie/seb/mk/1)

[4] MITANA, Dušan. Návrat Krista (pararomán). [s.l.] : Koloman Kertész Bagala, 1999. 352 s. ISBN 978-80-88897-54-5. S. 115.

[5] CEBECAUER, Anton. Dejepis biblický, Starého a Nového Zákona. [s.l.] : tiskom K. Goriška, 1864. 284 s. S. 265.

[6] Sväté Písmo (starého a nového zákona). [s.l.] : Spolok svätého Vojtecha, 2001. 2623 s. ISBN 978-80-7162-281-9. S. 1767.

[7] [1] S. 29

[8] Olivetská hora. In: Slovenský náučný slovník III 1932, S. 43

[9] TAKAČ, Ferdinand. Chorvátsko-slovenský slovník. [s.l.] : Školska knjiga, 1999. 692 s. ISBN 978-953-0-40903-3. S. 169.

[10] SCHMITZ, Bernard. Život Ježiša Krista božského Spasiteľa našeho. [s.l.] : Adalberta, 1905. 803 s. S. 794.

[11] Prostonárodný evanjelický školník 1889, S. 81 [2]

[1]