Myofibrila

Myofibrila je fibrilárny proteínový komplex, ktorý predstavuje funkčnú podstatu svalového vlákna.

Sú usporiadané pozdĺžne a majú osobitú štruktúru. Základom každej myofibrily sú čiastočne sa prekrývajúce svetlejšie izotropné aktínové a tmavšie anizotropné myozínové myofilamenty. Aktínových je približne 3000, myozínových 1500. K štrukturálnym proteínom myofibríl ďalej patria titín a nebulín, k regulačným tropomyozín a troponín. Pozdĺžne usporiadanie aktínových a myozínových myofilamentov vytvára charakteristické priečne pruhovanie, viditeľné v svetelnom mikroskope. Dôvodom je striedanie ich vzájomne sa prekrývajúcich a neprekrývajúcich úsekov.
Svetlejší úsek je tvorený iba aktínovými myofilamentmi a označuje sa ako I-prúžok (izotropný v polarizovanom svetle). Tmavší úsek, tzv. A-prúžok (anizotropný v polarizovanom svetle), je tvorený centrálne samotnými myozínovými myofilamentmi (H-prúžok), ktoré sa na okrajoch čiastočne prekrývajú s aktínovými. Myozínové filamenty sú ukotvené v tzv. M-línii, z ktorej sa rozbiehajú na obe strany. Podobné ukotvenie aktínových filament sa označuje ako Z-línia alebo telofragma. Z-línia prestupuje všetkými myofibrilami a upevňuje sa na sarkolemu. Úsek medzi dvomi Z-líniami tvorí základnú funkčnú jednotku svalu, označovanú ako sarkoméra. Pri kontrakcii svalového vlákna sa skracuje dĺžka sarkoméry a dĺžka úsekov tvorených neprekrývajúcimi sa aktínovými a myozínovými myofibrilami (I-prúžok a H-prúžok). Tam, kde sa aktínové a myozínové myofibrily prekrývajú, je jedna myozínová myofibrila obklopená šiestimi aktínovými.

V myofibrilách je prítomný tretí systém filament, tvorený vláknom obrovskej molekuly bielkoviny pomenovanej ako titín. Jednotlivé molekuly titínu siahajú od Z-línie až po M-líniu a prepájajú tak myofibrilu po celej dĺžke.

• Radovan Malina: Všeobecná zoológia – zdroj, z ktorého (pôvodne) čerpal tento článok.
• KITTNAR, Otomar a kol. Lékařská fyziologie. Praha : Grada, 2011. ISBN 978-80-247-3068-4. (po česky)