Preskočiť na obsah

Martin Hattala

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie
Martin Hattala
slovenský pedagóg, teológ a jazykovedec
slovenský pedagóg, teológ a jazykovedec
Narodenie4. november 1821
Trstená, Rakúske cisárstvo (dnes Slovensko)
Úmrtie11. december 1903 (82 rokov)
Praha, Rakúsko-Uhorsko (dnes Česko)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Martin Hattala

Martin Hattala (* 4. november 1821, Trstená – † 11. december 1903, Praha) bol stredoškolský (Bratislava) a univerzitný (Praha) pedagóg, rímskokatolícky teológ a lingvista, ktorý sa do histórie zapísal ako reformátor štúrovskej slovenčiny, s Michalom Miloslavom Hodžom zaviedol takzvanú hodžovsko-hattalovskú reformu.

Prvé vzdelanie získal od otca, neskôr študoval na Arcibiskupskom lýceu v Trnave. Vzdelanie si doplnil na univerzite vo Viedni, kde študoval teológiu.

V revolučných rokoch 1848 – 1849 ukončil štúdiá a 12. decembra 1848 ho v Ostrihome vysvätili za rímskokatolíckeho kňaza. Krátke obdobie bol kaplánom v Bzovíku a potom v Hodruši (dnes Hodruša-Hámre).

Gramatika slovenského jazyka v porovnaní s českým

V roku 1850 sa stal profesorom na gymnáziu v Bratislave a v tom istom roku na vlastné náklady vydal Gramatiku slovenského jazyka v porovnaní s českým (Gramatica linguae slovenicae collatae cum proxime cognata bohemica).

Tá obsahovala súhrn vtedajších najdôležitejších vedomostí o slovenčine, jej nárečiach, znakoch a vývine jej spisovnej podoby. Už v tomto diele vyjadril potrebu zaviesť ypsilon do slovenského pravopisného systému.

Od Tatrína dostal úlohu vypracovať novú gramatiku

Ako nadaný jazykovedec sa Hattala v októbri 1851 zúčastnil bratislavského stretnutia, na ktorom Ľudovít Štúr, Jozef Miloslav Hurban, Michal Miloslav Hodža, Ján Palárik, Andrej Radlinský a Štefana Závodník rozoberali problémy gramatiky slovenského jazyka, v ktorej sa prelínali normy štúrovskej podoby slovenčiny s bernolákovčinou, ale aj veľká frekvencia češtiny.

Účastníci stretnutia poverili vtedy iba 29-ročného Hattalu vypracovaním novej podoby slovenskej gramatiky. Tú Hattala zhrnul v publikácii Krátka mluvnica slovenská (1852). Stala sa základnou normatívnou príručkou slovenského pravopisu až do roku 1902, keď vyšla Rukoväť spisovnej reči slovenskej od Samuela Czambela.

Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma

V otázkach slovenskej gramatiky mal Hattala aj napriek tomu, že bol bernolákovec, najbližšie k Hodžovi, a tak do novej koncepcie zahrnul jeho návrhy ako zachovať „ä“ a „ypsilon“ (ktorý neobsahovala ani Bernolákova ani Štúrova norma), ale tiež dvojhlásky či rozlíšenie „l“ a „ľ“ (čo obsahovala iba Bernolákova norma)

Aj preto sa táto tretia kodifikácia slovenského jazyka nazýva Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma, ktorá predstavovala kompromis medzi štúrovcami a bernolákovcami a češtinou, ktorou stále písalo veľa slovenských vzdelancov. Podľa nej sa štúrovská základňa foneticko-fonologického pravopisu upravila historicko-etymologickým pravopisom podľa českého pravopisu s prihliadnutím na podobu iných slovanských jazykov.

Od roku 1854 pôsobil Hattala ako univerzitný pedagóg v Prahe, kde napísal knihy Skladba jazyka českého a slovenského (1855) alebo Mluvnica jazyka slovenského I, II (1864 – 1865). Aktívne sa tiež podieľal na tvorbe učebníc ako autor či posudzovateľ gramatík, čítaniek a šlabikárov pre české a slovenské školy.

Martin Hattala, kodifikátor súčasného slovenského jazyka a autor prvej slovenskej gramatiky, zomrel 11. decembra 1903 v Prahe vo veku 82 rokov.

  • otec: Jozef Hattala
  • matka: Alžbeta rod. Molleková

Hodžovsko-hattalovská reforma

[upraviť | upraviť zdroj]
Bližšie informácie v hlavnom článku: Hodžovsko-hattalovská jazyková reforma

Hodžovsko-hattalovskou reformou sa zaviedol do kodifikovanej (spisovnej) slovenčiny etymologický princíp.

Lingvistické publikácie

[upraviť | upraviť zdroj]
  • Grammatica linguae Slovenicae, collatae cum proxime cognata Bohemica (1850)
  • Zvukosloví jazyka staro- i novo českého a slovenského (1854)
  • Srovnávací mluvnice jazyka českého a slovenského (1857)
  • Krátka mluvnica slovenská (1852)

a iné.

  • KRAJČOVIČ, Rudolf - ŽIGO, Pavol: Dejiny spisovnej slovenčiny. 1. vyd. Bratislava : Univerzita Komenského, 2002. 252 s. ISBN 80-223-1632-6.

Externé odkazy

[upraviť | upraviť zdroj]