Mária Gorettiová

Mária Gorettiová
Biografické údaje
Narodenie	16. október 1890
Úmrtie	6. júl 1902 (11 rokov)
Uctievanie
Blahorečenie	1947 (Pius XII.)
Svätorečenie	24. júna 1950 (Pius XII.)
Patronát	obetí zločinov, mládeže
Cirkev	rímskokatolícka cirkev
Sviatok	6. júl
Odkazy
	Mária Gorettiová (multimediálne súbory na commons)
Biografický portál

Svätá Maria Tereza Gorettiová (oslovovaná ako Marietta, tal. Mária Gorettiová; * 16. októbra 1890 Corinaldo – † 6. júla 1902 Nettuno) je talianska panna a mučeníčka. Jej svätorečenie je prvým v histórii, ktorému boli prítomní matka aj vrah, je zároveň prvou svätou 20. storočia.

Maria Gorettiová bola druhé dieťa chudobných nájomcov pôdy Luigiho a Assunty Gorettiovcov. Krátko po jej narodení (17. októbra) v rodnom Corinalde bola pokrstená v tamojšom kostole.

Tu, v provincii Ancona sa neviedlo rodine najhoršie. Manželia Gorettiovci obrábali polia, stýkali sa s priateľmi manželmi Cimarelliovými a obývali dvojposchodový domček kus cesty za hradbami mestečka.

Ale ako sa rodina rozrastala – po Angelovi a Márii, sa narodil ešte Mariano, Alessandro, Ersilia a najmladšia Tereza,^[1] – nebolo ľahké uživiť sa v rodisku z pôdy s malými výnosmi. Luigi Goretti rozhodol, že sa odsťahujú za prácou na juh, čo bol osud aj mnohých ich susedov – napr. Cimarelliovci sa tiež sťahovali.^[2]

Prvou zastávkou sa stalo Paliano. Tam prišli Gorettiovci vlakom, malá Maria cestou opatrovala obraz Panny Márie, jediné veno svojej matky.^[3] Na pozemku senátora Selsiho – zvanom Colle Gianturco – rodina hospodárila od roku 1896 do roku 1899. V tej dobe sa rodina Gorettiovcov zoznámila sa Serenelliovcami (otec Giovanni Serenelli so svojimi dvoma synmi – Gašparom a Alessandrom),^[4] neúplnou rodinou s nekonvenčnými názormi a prístupom k tradičným autoritám, a uzavrela s nimi dohodu o spoločnej práci, ktorá následne prerástla prakticky do spoločnej domácnosti a hospodárenia. K tomuto kroku tlačila rodinu Gorettiovcov predovšetkým nutnosť dodržať stanovené lehoty na zaplatenie nájomného.

Neznášanlivá povaha Giovanniho Serenelliho viedla k otvorenej roztržke so senátorom, ktorý potom obe rodiny vypovedal zo svojich pozemkov.^[5] Nasledovalo ďalšie sťahovanie, do Ferriere di Conca za lacnejšou pôdou.

Tamojšie podnebie však bolo veľmi nezdravé – Máriin otec sa nakazil akýmsi horúčkovitým ochorením (pravdepodobne maláriou) a v roku 1900, keď mala Mária 10 rokov, zomrel. Hospodárstvo prevzal Máriin sedemnásťročný brat, ktorému zo všetkých síl vypomáhala. Vyrástla z nej pekná a hlboko zbožná dievčina, ktorá vyzerala podstatne staršie ako na svojich necelých 12 rokov.

V susednej dedine, pretože Ferriere nemalo vlastný kostol, išla na prvé sväté prijímanie. To bola prakticky jediná zásadná udalosť v jej živote a mala na ďalší život dievčaťa nesmierny vplyv.

„	Budem stále lepšia!	“
– (matke večer po prvom svätom prijímaní)[6]

Dom, v ktorom Gorettiovci bývali, obýval tiež vdovec Serenelli so synom Alessandrom (1882 – 1970). Dvadsaťročný Alessandro Serenelli bol nezvládnuteľný výtržník, ktorý úplne pohŕdal náboženstvom, zákonmi i morálkou. Otec, ktorý si často a rád dal riadny dúšok alkoholu, ho nezvládal. Alessandro sa niekoľkokrát pokúšal najskôr prosbami a neskôr vyhrážkami a rôznymi ústrkmi prinútiť Máriu k tomu, aby sa s ním vyspala, ale ona to odmietla s tým, že by to bol hriech.

5. júla 1902 si Alessandro počkal, až bude Mária sama šiť, a potom sa ju vyhrážajúc sa nožom a pokúsil znova "prehovoriť". Keď neuspel, priškrtil ju a pokúšal sa ju znásilniť, ale ona sa urputne bránila a povedala mu, že radšej zomrie, než by sa mu mala podvoliť.

„	Boh to nechce! Keď to urobíš pôjdeš do pekla!	“
– (naliehanie dievčaťa na svedomie vraha tesne pred jeho útokom)[7]

Rozzúrený Alessandro ju nakoniec dobodal nožom. Dievča utrpelo 14 vážnych bodných rán, väčšinou v oblasti hrudníka a brucha. Potom Alessandro, v domnení, že je dievča mŕtve, utiekol a zabarikádoval sa vo svojej izbe. Mária sa však ešte prebrala a z posledných síl sa pokúšala vojsť k dverám, na jej zavolanie pribehla matka a starý Serenelli.

S viacerými smrteľnými zraneniami bola Maria odvezená do nemocnice v Nettune, kde ju bez anestézie operovali, no lekári už dopredu povedali zdrvenej matke, že dcéru môže zachrániť len zázrak. Mária Gorettiová počas operácie preukázala dokonalé sebaovládanie a bezprostredne po zákroku dokonca utešovala matku, ktorá hlboko prežívala otras z celej udalosti: "Ako sa majú bratia? Už je mi dobre, môžete sa za nimi pozrieť."^[8]

Na druhý deň, potom, čo prijala sväté prijímanie a sviatosť chorých – odpustila svojmu vrahovi:

„	Áno, pre lásku k Ježišovi som mu odpustila a chcem, aby so mnou bol v raji.	“
– (na smrteľnom lôžku v nemocnici Milosrdných bratov v Nettune)[9]

Po niekoľkých ďalších hodinách, keď v agónii znovu prežívala traumu pokusu o znásilnenie, sa naposledy obrátila k matke: "Odpusť mi, mami!"^[10] O 15:45 potom podľahla svojim zraneniam.

Dievča bolo od najútlejšieho detstva veľmi zbožné, no nezdá sa veľmi pravdepodobné, že takýto sklon k náboženstvu jej bol daný len výchovou. Rodiny z nízkych sociálnych vrstiev, ako boli Gorettiovci, mali silnú tendenciu k religiozite len do určitej miery, prioritné bolo v týchto rodinách predovšetkým hmotné zabezpečenie, pre ktoré je prílišné praktizovanie náboženstva skôr kontraproduktívne. Chudoba sa pritom mnohokrát javila ako najväčšia prekážka náboženskému životu (Mária si musela svoju účasť na prvom svätom prijímaní doslova vyprosiť od matky Assunty, ktorá bola proti tomu z dvoch dôvodov: nedostatok prostriedkov na výbavu dieťaťa, ktorá bola k prijímaniu nutná, chýbala by citeľne v domácich prácach, keby chodila na pravidelné vyučovanie katechizmu). Zbožnosť Márie Gorettiovej je preto možné chápať aj ako špecifický rys jej osobnosti. Mala tendenciu vyjadrovať sa o náboženských otázkach úplne abstraktne, odlišne ako ostatní.

Nosila ruženec ako náramok okolo ruky. V časoch, kedy ju prenasledoval svojimi návrhmi mladý Alessandro Serenelli, ho dokonca odkladala len keď jej prekážal pri práci. V deň smrteľného útoku ho potom svedkovia našli na zemi roztrhaný.^[11]

Mária bola negramotná (kvôli ťažkej ekonomickej situácii rodiny, nutnosti Máriu zapojiť plne do práce, a v neposlednom rade aj kvôli tomu, že posledná škola v Agro Pontino bola zatvorená kvôli celkovo nezdravému ovzdušiu kraja), avšak podľa mnohých svedectiev prejavovala pohotový úsudok a inteligenciu. Majiteľ obchodu Pasquale spomínal, že vždy presne vedela, koľko peňazí môže minúť.^[12] O mimoriadnosti jej pamäti existujú zatiaľ len nepresvedčivé svedecké výpovede (vedela vraj odriekať celé nedeľné kázne), avšak o jej prirodzených pedagogických schopnostiach a logickej pamäti nemôže byť pochýb.^[13]

Určitý druh hanblivosti, vážnosti a mlčanlivosti^[12] by vysvetľoval Máriinu odolnosť voči krivdám, ktoré sa na nej dopúšťal ako Alessandro Serenelli a jeho otec, tak občas aj jej vlastná matka, ktorá podliehala nervozite z bezvýchodiskovej existenčnej situácie rodiny. Občas Assunta dieťa udrela či po ňom hodila topánku.^[12] Je takmer príznačné, že toto mlčanie vystriedalo mlčanie iné – mlčanie strachu, ktorým reagovala v poslednom mesiaci pred svojím zavraždením na zvody, hrozby a nakoniec aj útok svojho vraha.^[14]

Zároveň prejavovala vysokú mieru empatie, keď sa ujímala svojich súrodencov, ktorí sa k nej utiekali pod ochranu, keď ich matka karhala. Vedela prejaviť podporu ostatným, súcit s potrebnými.^[15].

„	Maminka, nebojte sa, Boh nás neopustí!	“
– (útecha matke po smrti otca Luigiho Gorettiho)[16]

Pracovný zápal, svojho druhu akýsi entuziazmus, vlastne po istú dobu udržoval domácnosť Gorettiových v chode. Assunta spomína: "Maruška vstávala ako prvá zo všetkých, pomodlila sa ... potom, zatiaľ čo ja som dojila kravy, postarala sa o sliepky a celý kurník. Potom pripravila raňajky, zobudila súrodencov, pomohla im obliecť sa, pomodlila sa s nimi. Potom išla po vodu na obed, do záhrady po šalát, pripravila zápražku, a ako sa muži vrátili, bolo všetko hotové. Popoludní žehlila a upratovala izby (...), keď bolo treba ísť na nákup, išla do Conka, a vždy nakúpila dobre. Večer ukladala súrodenca do postele (...), ale ešte neskončila. Keď sme sa modlili ruženec, pri svetle lampy látali ponožky a zašívali košele."^[17]

Nenáročnosť a skromnosť ako povahový rys získavala v priebehu celého svojho detstva: ako dieťa z chudobnej rodiny sa naučila celkom prirodzene hľadať uspokojenie, radosť a hodnoty inde ako v oblasti hmotnej: v hrách sa súrodencami, vo vychádzkach do kostola alebo na trh v Nettune, kde predávala vajcia, zeleninu a holuby z domáceho chovu. V životopisnej literatúre je uvádzaná iba jedna jediná zmienka o hračke, ktorú vlastnila: z Corinalda si ako šesťročná odnášala malú hrdzavú kocku.^[18]

Vrah Alessandro Serenelli neskôr opisuje Máriu Goretti: "Mala pravidelné črty tváre. Nejako zvlášť neupútavala. Mala svetlé vlasy, gaštanové oči a plnú tvár. Na svoj vek bola urastená, ale nie tak, ako ju popísali alebo zobrazili. Mne siahala asi po ramená a ja nie som vysoký, meriam len meter šesťdesiat dva ... Nebola mimoriadne krásna, bola tak akurát. Páčila sa mi." K štýlu obliekania dodáva: " Hlavu pokrývala čiernou šatkou, zviazanou pod bradou. Nosila dlhé šaty, ktoré neodkladala ani v tých najteplejších letných dňoch."^[19]

Preukázateľne autentickú podobu Márie Goretti zachytáva iba jediná fotografia.^[20] Bola zhotovená na začiatku roka 1902, kedy v kraji Agro Pontino prebiehalo zdravotníckoosvetové šetrenie, na základe ktorého sa malo zabezpečiť zlepšenie životných podmienok v oblasti. Prítomní boli aj zástupcovia majiteľa pozemkov. Člen grófskej rodiny, Gori Mazzoleni si kúpil kameru; rád a často pri takých príležitostiach fotil dedinčanov. Archív obsahuje celý rad snímok, zachytávajú takmer všetky nájomcovské rodiny. Mária je na snímke pravdepodobne so svojimi bratmi; je vyššia ako oni, pretože stojí na obrátenom vedre (bola vysoká 138 cm).

Správa o brutálnej vražde sa rýchlo šírila po celom kraji Agro Pontino. Časopis Il Messaggero ako prvý informoval o udalosti širokú verejnosť: hovorí o "ľudskej beštii" nie nepodobnej tej z románu Emila Zolu.^[21]

Alessandro Serenelli bol zatknutý na mieste činu. Žandári ho odviedli do Nettuna, kde čakal na súdny proces. Ten sa konal v októbri v Ríme. Zo začiatku sa vrah snažil obhajovať dvoma spôsobmi. Ešte v Nettune presviedčal políciu, že ho k sexuálne motivovanému útoku vyprovokovala sama obeť.^[22] Túto verziu mu nikto neuveril, pretože všetci svedkovia zhodne vypovedali o Máriinej bezúhonnej povesti. Na súde potom vyhlasoval, že zločin spáchal iba preto, aby bol internovaný a vo väzení sa mu dostalo pravidelnej stravy. Avšak ani prezentovaním vraždy ako "úteku pred hladom" trestný tribunál nepresvedčil.^[23]

Bol odsúdený na 30 rokov väzenia. Trest trávil v niekoľkých väzniciach po celom Taliansku a nakoniec bol prepustený po 27 rokoch pre vzorné správanie. Rok mu bol odpustený na základe všeobecnej amnestie, keď Taliansko bolo ako víťaz vojny.

Počas svojho väznenia zostával Serenelli apatický. Až náhle podával svedectvo o Márii Goretti, ktorá sa mu zjavila vo sne, aby mu hlásala svoje odpustenie.^[24] Po tomto zážitku sa obrátil ku katolíctvu a začal svoj čin ľutovať.

Po prepustení odprosil matku Assuntu, ktorá mu odpustila, so záujmom sledoval celý proces Máriinho kanonizovania. Stal sa záhradníkom a vrátnikom v nemocnici bratov kapucínov a viedol príkladný život zbožného kresťana. Vstúpil do tretieho františkánskeho rádu. Zomrel 6. mája 1970.^[25]

„	Tato mladá mučeníčka nám pripomína, že existujú hodnoty, ktoré ďaleko prevyšujú všetko ostatné. Je to Božia Milosť, viera a vernosť viere, cnosť a vernosť cnosti. Cnosť mravnej čistoty preniká jasom nielen dušu, ale aj telo. Mravná čistota je rovnováha medzi telom a dušou, súlad medzi duchom a zmyslami, medzi rozumom a pudom.	“
– Pavol VI. v roku 1969[26]

V roku 1947 pápež Pius XII. Vyhlásil Máriu Goretti za blahoslavenú a o tri roky neskôr, 24. júna 1950, za svätú. Patrí medzi najuctievanejšie svätice dnešnej doby, na jej svätorečenie sa do Ríma dostavili rádovo státisíce veriacich.^[27]

Katolícka cirkev slávi jej sviatok vo výročný deň jej smrti. Býva zobrazovaná ako mladé dievča s dlhými voľne rozpustenými vlasmi, v prostých roľníckych šatách (alebo splývavom bielom odeve), často tiež s (bielymi) ľaliami a dýkou. Je patrónkou obetí zločinov a násťročných dievčat.

Aby mohla byť blahoslavená, vyhlásená za svätú, musia byť zaznamenané najmenej dva zázraky spojené s jej osobou. Počas oficiálneho procesu katolíckej cirkvi došlo k niekoľkým zázrakom s ňou spojeným: robotník Giuseppe Copo, ktorý prekonal vážny pracovný úraz (balvan mu spadol na pravú nohu), a Anna Grossi Musumarro, ktorá trpela zápalom pohrudnice. Obaja chorí boli údajne zázračne uzdravení potom, čo vzývali Máriu Goretti.^[28]

Po Márii Goretti je pomenovaná Saint Maria Goretti Catholic School v Illinois, Pedagogická a sociálna akadémia sv. Márie Goretti v Čadci na Slovensku, ako aj v Michigane vydávaný časopis pre mladé dievčatá, Saint Maria 's Messenger.

V roku 1949 vznikol na motívy života a smrti Márie Goretti taliansky film Cielo sulla Palud ("Nebo nad močiarom"), ktorý je napriek autenticite značne poplatný estetickým konvenciám vtedy aktuálneho talianskeho neorealizmu. Giulio Base v roku 2003 nakrútil nový film Maria Goretti, ktorý bol inšpirovaný prameňmi rôzneho druhu – od oficiálnych cirkevných, cez odborné, až po tie s umeleckou licenciou (Alberti, Poag, Hünermann ad.). V titulnej úlohe vystúpila ešte len štrnásťročná Martina Pinto.

Literárne spracovanie života Márie Gorettiovej je skôr ojedinelé, preukazuje značné ideové ovplyvnenie oficiálnym cirkevným prístupom, o umeleckej úrovni takýchto textov sa nedá príliš hovoriť (jediným seriózne mieneným pokusom tému literárne spracovať je Hunermannova poviedka Aj dnes sa platí krvou). Určitú výnimku z tejto tradície tvoria texty Adama Krupičku (Maria Goretti. Ružencová legenda) z roku 2012, v ktorom sa autor snaží pomocou postmoderného prístupu, evanjeliovej symboliky a realizmu postihnúť vyšší zmysel gorettiovského modelu.

Svätorečenie Márie Goretti je od začiatku kritizované rôznymi nekatolíckymi skupinami liberálnej, socialistickej a feministickej orientácie. Všeobecne ide o kritiku z ideologických dôvodov, ktorej podstata je v odmietaní princípu „mučenice čistoty“, než o kritiku, ktorá by sa priamo týkala jej osoby.^[29]

„	Mysli na to, koho ideš prijať. Ježiš nepozerá na topánky, On sa pozerá na srdce.	“
– (bratovi Angelovi, keď poznamenal, že k prvému prijímaniu potrebuje nové topánky)[30]

• MONDRONE, Domenico. Bl. Marie Gorettiová. 2. vyd. Přerov : [s.n.], 1947. 32 s.
• Vilém Hünermann: I dnes se platí krví, Křesťanská akademie, Rím, 1971, 121 s.

Nebo nad močiarmi. Řím : Slovenský ústav sv. Cyrila a Metoda, 1977. 154 s.

• Godfrey Poage: In Garments All Red. Charlotte, TAN Books, North Carolina, 1998. 87 s. ISBN 978-0-89555-615-8.
• Vera Schauber, Hanns Michael Schindler, Rok se svatými, 2. vyd., Karmelitánské nakladatelství, Kostelní Vydří, 1997. 702 s. ISBN 80-7192-304-4.
• ALBERTI, Giovanni. Maria Goretti. 3. vyd. Roma : Visto si Stampi, 2000. 368 s.
• Fabrizio Contessa: Svätá Mária Gorettiová, LÚČ, 2002. 96 s. ISBN 80-7114-392-8, preklad: Oľga Gavendová.
• Nebe nad močály Matice cyrilometodějská, Olomouc, 2008, 2. vyd., 88 s. ISBN 978-80-7266-032-2.
• Adam Krupička: Maria Goretti, Růžencová legenda, 1. vyd., PrintActive s.r.o., Ústí nad Labem, 2012. 94 s. ISBN 978-80-260-2282-4.

• Mučenica čistoty

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mária Gorettiová

• kompletné znenie monografie G. Albertiho Archivované 2014-07-05 na Wayback Machine (taliansky)
• Maria Goretti - Corinaldo (taliansky)
• Friends of St. Maria Goretti USA (anglicky)
• Kompletné znenia umeleckého textu: legenda Maria Goretti Archivované 2014-07-14 na Wayback Machine
• Http://rodinaonline.cz/archiv/2002/29/vira.htm Ludmila Stankovič: odpustením začínajú zázraky
• Http://catholica.cz/?id=2930 Svätci k nám hovoria

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Maria Goretti na českej Wikipédii.