Preskočiť na obsah

Introvert

z Wikipédie, slobodnej encyklopédie

Introvert (z lat. intróvertere, intro = "dovnútra", vertere = "zameraný") je človek, ktorý sa viac sústredí na svoje mentálne vnútro, zameriava sa na svoj vlastný vnútorný svet, v ktorom prevláda fantázia a predstavivosť.[1] Svoju mentálnu energiu sústredia viac do seba, svoje nápady či reakcie si viac uchovávajú v hlave ako ich dávajú najavo. Viac premýšľajú, najmä pred rozprávaním, navonok sa tak môžu zdať nesociálnejší, niekedy až hanbliví či plachí.[2] Introverti preferujú menej stimulujúce aktivity, ako napríklad čítanie, písanie, meditácia, či hry pre jedného hráča. Na rozdiel od extrovertov nenachádzajú zmysel bezvýznamných priateľstiev či kontaktov, a majú malé uspokojenie z veľkých sociálnych aktivít, pri ktorých sú ľahko vyčerpaní či napätí. Na rozdiel od hanblivosti či úzkostlivosti však ide o ne-neurotickú preferenciu a osobnostnú vlastnosť. Udržujú si menšie sociálne kruhy, s ktorými však majú silnejšie vzťahy.[3] Vlastnosť byť introvert sa nazýva introverzia. Opakom introverta je extrovert.

Osobnostné rozdelenie na introvertov a extrovertov definoval a popularizoval Karl Jung[4] a ako psychologická vlastnosť je používaná vo viacerých teóriách osobnostnej typológie, ako napríklad Big Five model (nízka úroveň extroverzie), Myers-Briggs Type Indicator (typy začínajúce písmenom I s dominantnou introvertnou funkciou), Socionika (introtimné typy, končiace na písmeno I, s introvertným vedúcim informačným elementom) a podobne. V Hippokratovej teórií štyroch temperamentov, ktorá je implementovaná v profesionálnej psychológií na Slovensku, sú introverti v temperamente flegmatikov alebo melancholikov. Niektorí psychológovia pojem používajú na opísanie jedinca so silnou preferenciu introspekcie, samostatnosti a so slabšou sociabilitou - táto definícia vychádza z kontroverznej kritiky pojmu, že väčšina populácie je v skutočnosti medzi introvertom a extrovertom - ambivert.[5]

Správanie

[upraviť | upraviť zdroj]

Introverzia má značný vplyv na ľudské správanie, najmä v sociálnom živote. Viacero štúdií sa zaoberalo vplyvom introverzie aj na iné črty osobnosti a spoločné vzorce správania, viditeľné najmä na mladšej generácií. Správanie je však individuálne, niektorí introverti preferujú sa tváriť spokojne aj v im nepríjemných situáciách, iní viditeľne naznačujú nechuť k sociálnemu správaniu.[6] Introverti podvedome vytvárajú prostredie menej vhodné na sociálnu interakciu, napríklad v praci zariadením svojej kancelárie. Ich reč často krát je unáhlená a vytvárajú obraz zaneprázdnenosti v snahe odradiť ostatných od začatia konverziácie.[7] Hlas introvertov je viac monotónny, menej expresívny s občastnými pauzami v reči, niekedy zakrývanými citoslovcami. Nemajú radi nezáväzné, bezpredmetné konverzácie a tláchanie (small talk), značne dávajú prednosť hlbším a osobnejším, prípadne inteligentnejším konverzáciám. Introverti sú taktiež viac náchylní na negatívne emócie, dobrá nálada je pre nich labilnejšia. Introverti sú štatisticky menej šťastní a spokojní ako extroverti, čo však záleží aj na spoločnosti, v ktorej sa človek nachádza.[8] Faktorom k tomu je, že introverti majú tendenciu viac premýšľať nad svojími negatívnymi spomienkami.[9] V súkromnom živote majú radi kľudnejšie prostredie, počúvajú pomalšiu hudbu[10] a nosia voľnejšie, viac pohodlné oblečenie.[11]

Podľa štúdia psychológa Petra Kuppensa, niektorí introverti taktiež môžu mať opačné spájanie dobrej nálady so sexuálnym vzrušením, čo spôsobuje že vzrušenie vnímajú ako negatívnu emóciu. V dobrej nálade, introvert je relaxovaný či kľudnejší, zatiaľ čo extrovert je v dobrej nálade nabudenejší a aktívny. Introverti majú týmto pádom veľké sklony k demisexualite či asexualite.[12] Introverti majú podobný efekt aj so spoločenskosťou. Zatiaľ čo pre extrovertov je čas v spoločnosti iných ľudí energizujúci a napĺňajúci, pre introvertov je vysilujúci a vyčerpávajúci, a potrebujú po ňom čas osamote. V komunite sa tento efekt nazýva vyhorenie ("burnout") alebo vybitie sociálnej baterky ("drain of social battery").[13]

Kultúra

[upraviť | upraviť zdroj]

V spoločnosti na Slovensku a väčšiny východných krajín je introverzia považovaná za nežiadúcu, najmä medzi mužmi a staršou generáciou. V spoločnosti je viac očakávané a vyžadované vjadrovanie pocitov, sebaistota, schopnosť viesť nezáväzné konverzácie a rozprávanie o osobnom živote aj v pracovnom prostredí, čo pre mnohých je známka dobrej nálady, atraktívnosti alebo spokojnosti. Introverti môžu z toho dôvodu byť cieľom predsudkov, nepochopenia alebo vyčleňovania zo spoločnosti.[14][15] Predsudky voči introvertom tvoria najmä extroverti nezvyknutý na introvertov a príslušníci staršej generácie. V spoločnosti adolescentov či mladšej generácie, najmä generácie Z je mienka lepšia, kde introverzia je viac chápaná bez predsudkov ako normálna charakterová črta. Introverzia je pozitívne vnímaná najmä individualisticky a progresívne zmýšľajúcimi ľuďmi.[16]

Napriek väčšej inkluzivite voči introvertom vo svete je spoločnosť väčšiny krajín, vrátane Spojených štátov, viac extrovertná a odmieňa viac extrovertné správanie.[17] Introverzia je však vážená v budhizme, sufizme a niektorých odvetviach gréckokatolíckeho náboženstva. V krajinách ako je Kanada, Švédsko, Japónsko, Južná Kórea, Čína alebo Fínsko je introverzia očakávaná a vítaná osobnostná vlastnosť[6], najmä v Škandinávií, kde aj medzi extrovertnými ľuďmi je konverzácia bez väčšieho významu považovaná za strátu času.[18][19] Introverti sa v takých krajinách celkovo cítia šťastnejší, lepšie zapadajú do danej spoločnosti, čo však naopak vyčlenuje extrovertov.[20]

Pozri aj

[upraviť | upraviť zdroj]

Referencie

[upraviť | upraviť zdroj]
  1. ↑ OLEXOVÁ, Klára. Manuál introverta [online]. Psychologie.cz, 18.4.2011, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online. (čeština)
  2. ↑ Extraversion or Introversion [online]. The Myers & Briggs Foundation, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online. (angličtina)
  3. ↑ CAIN, Susan; SZALAVITZ, Maia. Q&A with Susan Cain on the Power of Introverts [online]. TIME, 27.1.2012, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online. (angličtina)
  4. ↑ JUNG, Carl. Psychologische Typen. [s.l.] : Rascher Verlag, 1921. ISBN 0-691-01813-8. (nemčina)
  5. ↑ MATTHEWS, Paul. The MBTI is a flawed measure of personality [online]. 20.05.2004, [cit. 2021-03-10]. Dostupné online. (angličtina)
  6. ↑ a b LANEY, Marti Olsen. The Introvert Advantage: How to Thrive in an Extrovert World. [s.l.] : Workman Publishing, 2002. ISBN 0-7611-2369-5. (angličtina)
  7. ↑ GOSLING, Sam. Snoop: What Your Stuff Says About You. [s.l.] : New York: Basic Books, 2009. ISBN 978-0465013821. (angličtina)
  8. ↑ SMILLIE, Luke; DEYOUNG, Colin; HALL, Phillip. Clarifying the Relation Between Extraversion and Positive Affect [online]. National Center for Biotechnology Information, 19.9.2014, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online. DOI:10.1111/jopy.12138 (angličtina)
  9. ↑ LISCHETZKE, Tanja; EID, Michael. Why Extraverts Are Happier Than Introverts: The Role of Mood Regulation [online]. Journal of Personality, 7.5.2006, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online. DOI:10.1111/j.1467-6494.2006.00405.x (angličtina)
  10. ↑ RENTFROW, Peter; GOSLING, Samuel. The Do Re Mi’s of Everyday Life: The Structure and PersonalityCorrelates of Music Preferences [online]. University of Texas at Austin, 2003, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online. (angličtina)
  11. ↑ SHARMA, R. S.. Clothing behaviour, personality, and values: A correlational study. [online]. American Psychological Association, 1980, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online. (angličtina)
  12. ↑ KUPPENS, Peter. Individual differences in the relationship between pleasure and arousal [online]. Journal of Research in Personality, 2008, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online. DOI:10.1016/j.jrp.2007.10.007 (angličtina)
  13. ↑ DORAIS, Stephanie. Socially Drained—Is It Introversion or Not? [online]. Truity's Personality and Careers Blog, 23.1.2017, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online. (angličtina)
  14. ↑ ŠTEVKOVÁ, Petronela. Je prekliatím byť introvertom? [online]. SME Blog, 3.4.2017, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online.
  15. ↑ GELETOVÁ, Alexandra. Čo vlastne znamená “byť introvertom”? Je to niečo oveľa viac, než len chcieť tráviť čas osamote [online]. interez, 15.8.2018, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online.
  16. ↑ CAPRINO, Kathy. I'm Sick Of Our Culture's Bias Against Introverts -- And I'm Ashamed To Admit I Share In It [online]. Forbes, 29.12.2017, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online. (angličtina)
  17. ↑ Quiet, Please: Unleashing 'The Power Of Introverts' [online]. National Public Radio, 30.1.2012, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online. (angličtina)
  18. ↑ STUDARUS, Laura. How the Finnish survive without small talk [online]. BBC, 17.10.2019, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online. (angličtina)
  19. ↑ NILSSON, Björn. "How the Swedes survive without small talk" [online]. BBC, 13.10.2020, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online. (angličtina)
  20. ↑ FULMER, Ashley; GELFAND, Michele; KRUGLANSKI, Arie. On “Feeling Right” in Cultural Contexts: How Person-Culture Match Affects Self-Esteem and Subjective Well-Being [online]. National Center for Biotechnology Information, 2010, [cit. 2021-03-17]. Dostupné online. DOI:10.1177/0956797610384742 (angličtina)
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Introvert&oldid=7703422“